Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108203134 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108203134.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O.. W. D., I. B. XXXX/XX, Z. I., proti odporcovi: Slovenská X., K. Y. A. S. S. X., S. S. Ž. E.. XX, I., o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 6. 12. 2011, č. k. 12C/17/2008-54 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 6. 12. 2011, č. k. 12C 17/2008-54 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 30. 1. 2008 sa navrhovateľka domáhala určenia, že odmeňovanie navrhovateľky uskutočňované podľa § 67 (resp. 66 ods. 1) zák. č. 385/2000 Zb. v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zároveň sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.944.400,- Sk. Nakoľko navrhovateľka s podaním návrhu na začatie konania nezaplatila súdny poplatok, súd ju výzvou zo dňa 12. 7. 2011 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 7.955,- eur (podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. účinného v čase podania žalobného návrhu - z návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy - 236.664,-Sk, t.j. 7.855,50 eura a podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. účinného v čase podania žalobného návrhu z určovacieho petitu - 3.000,-Sk, t.j. 99,60 eura). Výzva bola navrhovateľke doručená dňa 20. 7. 2011. Na výzvu navrhovateľka reagovala podaním doručeným súdu dňa 28. 7. 2011, ktorým požiadala o zrušenie „Výzvy na zaplatenie SP zo dňa 12. 7. 2011“, nakoľko ju považuje za nezákonnú, nepreskúmateľnú, porušujúcu jej základné práva zaručené Ústavou SR. Podľa navrhovateľky Sadzobník súdnych poplatkov účinný v rozhodnom období neustanovuje poplatok z návrhu, predmetom ktorého je konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona a náhradou nemajetkovej ujmy s tým spojenou, ktorých nárokov sa domáha v tomto konaní. Uvedený poplatok bol zavedený až novelou zákona o súdnych poplatkoch od 1. 1. 2009. Pokiaľ však deň poplatkovej povinnosti nastal pred nadobudnutím účinnosti novely, tieto konania sú jednoznačne vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Pokiaľ za takejto situácie súd vydá výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, ide o rozhodnutie v rozpore so zákonom a súd vychádzajúc z § 12 ods. 3 zák. o súdnych poplatkoch je povinný i bez návrhu túto zrušiť a konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za takejto situácie rozhodne zastaviť nemôže. Zároveň požiadala súd s prihliadnutím na jej majetkové pomery o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd uznesením zo 14. 10. 2011, č.,k. 12C/17/2008-52, právoplatným dňa 22. 11. 2011, nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľka napriek riadne doručenej výzve na zaplatenie súdneho poplatku a napriek právoplatnosti uznesenia o neoslobodení od súdnych poplatkov, súdny poplatok nezaplatila. Súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodnutí z ustanovení § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch. Vyslovil názor, že nejde o konanie oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1, písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a keďže navrhovateľka i napriek riadne doručenej výzve súdny poplatok nezaplatila v stanovenej lehote, resp. ani do vydania napadnutého rozhodnutia, súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a napadnuté uznesenie žiadala zrušiť a pokračovať v konaní. Poukázala na to, že návrh na začatie konania podala v roku 2008, kedy sadzobník súdnych poplatkov neustanovoval poplatok z návrhu, predmetom ktorého je konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona (č. 757/2004 Z.z. o súdoch) a náhradou nemajetkovej ujmy s tým spojenou, ktorých nárokov sa v tomto konaní domáha. Namietla správnosť napadnutého uznesenia, nakoľko má za to, že takéto návrhy sú spoplatnené len v prípade, ak deň poplatkovej povinnosti nastal po účinnosti novely zákona o súdnych poplatkoch, t.j. po 1. 1. 2009. Preto v tomto konaní na jej strane nemohla vzniknúť poplatková povinnosť a súd nemohol konanie zastaviť. V tejto súvislosti poukázala na iné súdne rozhodnutia, ktorých predmetom boli zhodné nároky, pričom samotným návrhom bolo vyhovené bez uloženia poplatkovej povinnosti. Splnenie kritérií pre vecné oslobodenie od súdnych poplatkov tohto konania vyplýva aj z § 4 ods. 1, písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. účinného v rozhodnom období. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné nielen pre rozpor so zákonom o súdnych poplatkoch, ale aj za nepreskúmateľné a porušujúce jej základné práva zaručené Ústavou SR. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Ako vyplýva z návrhu navrhovateľky, svoj uplatnený nárok odvodzuje od stavu, ktorý vznikol nadobudnutím účinnosti zákona č. 122/2005 Z.z., ktorým sa zmenil zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, s tým, že od jeho prijatia dochádza k diskriminácii v odmeňovaní „ostatných“ sudcov v Slovenskej republike v porovnaní so sudcami špeciálneho súdu, pričom do okruhu diskriminovaných sudcov v Slovenskej republike patrí aj navrhovateľka. Má za to, že sú dané dôvody na postup vyplývajúci z antidiskriminačného zákona (zákona č. 365/2004 Z.z.). Vo svojom návrhu argumentuje tým, že v príčinnej súvislosti s nedodržaním zásady rovného zaobchádzania v rámci odmeňovania sa v spoločnosti značne znížila jej vážnosť a dôstojnosť, lebo vo všeobecnosti vzniká dojem, ako keby sudcovia špeciálneho súdu boli odborne kvalitnejší, ako keby mali iné, výnimočnejšie vzdelanie a prax ako má navrhovateľka. Zároveň tiež vzniká dojem, ako keby veci, na rozhodovaní ktorých sa podieľala, neboli rozhodnuté s dostatočnou odbornosťou. Z toho dôvodu jej okrem iného vznikol aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú si vyčíslila v sume 3.944.400,- Sk, ktorú podaním došlým súdu dňa 26. 2. 2010 rozšírila na sumu 146.084,56 eura (o tejto zmene súd nerozhodol). Predmetom odvolacieho konania je odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Úlohou odvolacieho súdu je teda posúdiť výlučne otázku, či návrh vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zák. č. 365/2004 Z.z., došlý na súd dňa 30. 1. 2008, t.j. pred účinnosťou zákona č. 465/2008 Z.z., podlieha spoplatneniu, a či nezaplatenie súdneho poplatku v tejto veci opodstatňuje zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zákonom č. 365/2004 Z.z. boli do nášho právneho poriadku implementované viaceré právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného aj Smernica Rady 2000/78/ES z 27. 11. 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Je nesporné, že návrhy sudcov vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. sú od 1. 1. 2009 spoplatňované podľa položky 7d Sadzobníka súdnych poplatkov. Položka 7d bola do sadzobníka súdnych poplatkov doplnená zákonom č. 465/2008 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (aj zákon o súdnych poplatkoch). Predkladateľ v dôvodovej správe k doplneniu tejto položky do Sadzobníka súdnych poplatkov uviedol: „Zavedenie novej položky 7d - osobitnej sadzby pre spoplatňovanie návrhov na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), v znení neskorších predpisov, je reakciou na hromadnú pripomienku uplatnenú v priebehu medzirezortného pripomienkového konania k veľkej novele Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko v platnom právnom poriadku nie je upravená osobitná sadzba pre spomenuté návrhy, spoplatňujú sa 6-percentou sadzbou podľa položky 1 písmena a) sadzobníka súdnych poplatkov, ak si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, inak paušálnou sadzbou 3.000,- Sk. Ak je základom pre výpočet šesťpercentnej sadzby výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, možno vysloviť otázku, či si žalobca uplatní primeranú náhradu za utrpenú ujmu, ktorá by zároveň znamenala odstrašujúci príklad pre ďalšie subjekty potenciálne porušujúce zásadu rovnakého zaobchádzania, z dôvodu, že si nemôže dovoliť v „prvej“ fáze zaplatiť súdny poplatok vychádzajúci z požadovanej sumy (náhrady ujmy). Hromadná pripomienka poukázala na fakt, že diskriminované osoby často predstavujú sociálne a ekonomicky najzraniteľnejšie spoločenské skupiny a vysoký súdny poplatok pre ne nezriedka predstavuje reálnu bariéru ochrany ich práva na rovnosť a na ochranu pred diskrimináciou. Súčasťou požiadaviek, ktoré členským štátom Európskej únie ustanovujú antidiskriminačné smernice, je aj povinnosť zabezpečiť, aby súdne konania na vymáhanie povinností podľa jednotlivých antidiskriminačných smerníc boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu, že sa voči nim neuplatnila zásada rovnakého zaobchádzania (porov. napríklad čl. 9 ods. 1 smernice 2000/78, čl. 8 ods. 1 smernice 2004/113/ES, čl. 6 ods. 1 smernice 2002/73/ES, ktorou sa novelizuje smernica 76/207/EHS). Členské štáty sú preto povinné do svojich vnútroštátnych právnych systémov zaviesť také opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie skutočnej a účinnej nápravy za ujmu alebo škodu, ktorú utrpela dotknutá osoba ako výsledok diskriminácie, a to spôsobom, ktorý je odstrašujúci a primeraný k spôsobenej ujme napríklad čl. 17 smernice 2000/78/ES, čl. 8 ods. 2 smernice 2004/113/ES, čl. 6 ods. 2 smernice 2002/73/ES, ktorou sa novelizuje smernica 76/207/EHS.“ Podľa § 18c ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009), za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že pri návrhoch podaných do účinnosti novely zákona o súdnych poplatkoch (zákona č. 465/2008 Z.z.), teda aj v danom prípade, sa poplatková povinnosť navrhovateľky určuje podľa položky 1 sadzobníka. Navyše zo samotnej formulácie úvodnej vety položky 1 sadzobníka: „Z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba......", vyplýva, že ak nie je ďalej upravené inak, platí vo všeobecnosti úprava v položke 1 sadzobníka, a takto aj bola a je táto položka v súdnej praxi aplikovaná. Podľa názoru odvolacieho súdu preto prvostupňový súd správne vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa predpisov platných a účinných do 1. 1. 2009, a keďže predmetom konania sú dva nároky, každý z nich spoplatnil samostatne - určovací petit pevnou sumou podľa položky 1 písm. b) vo výške 3.000,- Sk a petit na zaplatenie 3,944.400,- Sk percentuálnou sadzbou 6% vo výške 236.664,- Sk, t.j. spolu 239.664,- Sk, čo po zaokrúhlení predstavuje sumu 7.955,- eur. Keďže navrhovateľka súdny poplatok za návrh nezaplatila s podaním návrhu na začatie konania, a ani na výzvu súdu s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví, v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil. Neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľky, že splnenie kritérií pre vecné oslobodenie od súdnych poplatkov tohto konania vyplýva aj z § 4 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb., účinného v rozhodnom období. Ako vyplýva z § 4 zákona č. 71/1992 Zb., zákon striktne vymedzuje konania (vecné oslobodenie), resp. osoby (osobné oslobodenie), ktoré sú zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Nakoľko ide o taxatívne vymedzenie, nie je možné aplikovať toto ustanovenie na iné situácie, resp. konania s iným predmetom. Navrhovateľka opiera uplatnenie nárokov v tomto konaní o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z.. Vychádzajúc zo znenia citovaného zákonného ustanovenia § 4 zákona o súdnych poplatkoch, odvolací súd jednoznačne konštatuje, že s prihliadnutím na uplatnené nároky v tomto konaní, konanie vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, či už v rámci petitu určovacieho alebo petitu na plnenie, nemožno pod ustanovenie § 4 subsumovať. Na daný prípad sa nevzťahuje ani písm. j) uvedeného ustanovenia § 4 ods. 1, ktoré je určené pre konania vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., pričom je potrebné poukázať na to, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nemá povahu určovacích konaní, v ktorých by súd rozsudkom konštatoval existenciu nezákonného zásahu. Určovacie žaloby na existenciu nezákonného zásahu nie sú podľa § 250v ods. 3 O.s.p. prípustné. V danom prípade ide teda o žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáha ochrany svojich práv v súvislosti s diskrimináciou v platových pomeroch, a nie o žalobu podľa piatej časti piatej hlavy O.s.p., teda žalobu podľa ust. § 250v O.s.p., ktoré má na mysli pri vecnom oslobodení § 4 ods. 1 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval návrh na ich priznanie podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.