Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/463/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108210070 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108210070.1 Uznesenie Krajský súd v právnej veci navrhovateľa: C.. P. V., bytom T. X, V., zast. JUDr. Ondrejom Škodlerom, so sídlom Pri Suchom mlyne 56, Bratislava proti odporcovi: N., F..E..D.., so sídlom T. X, V., IČO: XX XXX XXX, zast. AK Relevans, s.r.o., Lamačská cesta 3, Bratislava, v konaní o zaplatenie 50.537,90 eur s prísl. nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.06.2012, č.k. 12C 67/2008-444, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.06.2012, č.k. 12C 67/2008-444 v napadnutej časti m e n í tak, že ukladá odporcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 50.000,- eur do úschovy na depozitný účet súdu v Štátnej pokladnici pod sp.zn. 12C 67/2008 na zabezpečenie výkonu budúceho súdneho rozhodnutia v lehote 3 dní odo dňa doručenia uznesenia, pričom súdu uloženú peňažnú sumu vydá po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. V ostatnej časti ostáva výrok súdu prvého stupňa n e z m e n en ý. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa vo veci samej domáha voči odporcovi zaplatenie istiny vo výške 50.537,90 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, pričom v priebehu konania zároveň požiadal o nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že odporca ako vlastník 33 bytov a 3 nebytových priestorov nachádzajúcich sa na G. Č.. X, T. Č.. X X. V., tieto previedol na spoločnosti I.Z. B. N., F..E..D.., čím došlo k zmenšeniu majetku odporcu, pričom dôsledku tento prevod ohrozí predpokladaný výkon rozhodnutia vo veci samej, pričom z konania odporcu je zrejmé, že sa zbavuje majetku. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1 písm. b/ a f/ a ods. 2, v spojení s ust. § 102 ods. 1 O.s.p. vyhovel návrhu navrhovateľa v časti, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uložiť peňažnú sumu do úschovy, avšak len vo výške 50.000,- eur, keď mal za to, že navrhovateľ osvedčil existenciu svojho práva na náhradu škody, pričom samotný odporca v konaní vznik škody nespochybnil, namietal len výšku uplatneného nároku. Tiež z predložených listinných dôkazov mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca v máji 2012 previedol viacero bytov a nebytových priestorov na spoločnosť I. B. N., F..E..D.. a zároveň súdu prvého stupňa je z rozhodovacej činnosti známe, že na súde prebiehajú voči odporcovi 4 súdne spory o náhradu značnej škody a preto dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Vo zvyšku presahujúcej žalovanú istinu súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň zamietol návrh navrhovateľa aj v časti, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti spoločnosti I. B. N., F..E..D.. z dôvodu, že táto nie je účastníkom konania a tiež, že navrhovateľ neosvedčil potrebu obmedzenia vlastníckeho práva tejto spoločnosti, keď od tejto spoločnosti ako vlastníka nehnuteľnosti nemožno spravodlivo žiadať, aby sa zdržal výkonu svojho vlastníckeho oprávnenia, tak ako to navrhovateľ vo svojom návrhu navrhol. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia. O trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa nerozhodol, nakoľko s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, v časti, v ktorej bola odporcovi uložená povinnosť v lehote 3 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia zložiť peňažnú sumu vo výške 50.000,- eur do úschovy súdu na zabezpečenie výkonnou budúceho súdneho rozhodnutia, podal odvolanie odporca. Mal za to, že výrok uznesenia v napadnutej časti je materiálne nevykonateľný, keď súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť vložiť súdu sumu 50.000,- eur do 3 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia. Mal za to, že uznesenie nemôže nadobudnúť vykonateľnosť pred uplynutím lehoty určenej súdom na plnenie povinnosti s poukazom na ust. § 171 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Mal za to, že lehota na plnenie tak, ako bola vymedzená súdom prvého stupňa v uznesení nemôže začať plynúť a ani uplynúť, pretože jej začiatok je viazaný na vykonateľnosť uznesenia, pričom lehota na splnenie povinnosti má uplynúť do troch dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia, avšak vykonateľnosť podľa§ 171 ods. 1 O.s.p. nastane až uplynutím lehoty na plnenie, čo je logicky nemožné. Preto návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia trpí vadou, na odstránenie ktorej bol súd povinný navrhovateľa vyzvať postupom podľa § 75 ods. 3 O.s.p., v spojení s ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Keďže súd navrhovateľa na opravu vadného návrhu nevyzval, uznesenie je materiálne nevykonateľné, mal za to, že ani odvolací súd je neoprávnený v rámci preskúmania napadnutého uznesenia zhojiť vadu výroku v časti povinnosti odporcu zložiť peňažnú sumu do úschovy v lehote plynúcej od vykonateľnosti uznesenia, a to tak, že by výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil zosúladením začiatku plynutia paričnej lehoty s ustanovením § 171 ods. 1 O.s.p. z tých istých dôvodov, z akých nie je oprávnený ani súd prvého stupňa sám výrokom svojho rozhodnutia zmeniť formuláciu materiálne nevykonateľného petitu (viazanosť súdu návrhom na začatie konania). Zároveň odporca mal za to, že navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy vzťahov účastníkov zbavovaním sa svojho majetku z dôvodu, že hlavnou podnikateľskou činnosťou odporcu je realitná činnosť - sprostredkovanie predaja, kúpy a nájmu nehnuteľnosti ako aj oprávnenie na predaj bytov a nebytových priestorov. Z príjmov dosiahnutých predaja bol splácaný úver poskytnutý odporcovi bankovou inštitúciou, tiež prostriedky pri predaji nehnuteľnosti spoločnosti I. B. N., F..E..D.. boli použité v súlade s úverovou zmluvou na uspokojenie pohľadávky banky. Takýmto konaním odporcu nedošlo ku kvantitatívnej ani kvalitatívnej zmene majetku odporcu. K nepriamym iným záväzkom, ktoré majú nepriaznivo ovplyvňovať majetkové pomery odporcu, je pravdou, že doposiaľ prebiehajú súdne pojednávania, avšak iba v troch konaniach (sp.zn. 12C 67/2008, 11C 53/2008 a 14C 164/2010), keď v týchto konaniach odporca neuznáva výšku uplatneného nároku vzhľadom na jej neprimeranosť, avšak v súčasnosti prebiehajú mimosúdne rokovania s tým, že odporca je ochotný vlastníkom bytov nahradiť škodu, ktorú preukázateľne spôsobil. Odporca poprel, že by evidoval voči spoločnosti F., F.. F. E..D.. a u spoločnosti G., F..E..D.. záväzky a ďalšie nároky dodávateľov z titulu vykonaných prác má odporca vysporiadané. Potvrdil, že z titulu dodávateľských vzťahov eviduje odporca v súčasnosti 3 súdne spory na Okresnom súde Bratislava I na strane odporcu (sp.zn. 25Cb 140/2009, 33Cb 67/2009 a 28Cb 101/2011), pričom v poslednom konaní 28Cb 101/2011 žalobca pristúpil k späťvzatiu návrhu na začatie konania, keď medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o urovnaní. Zároveň odporca namietal neprimeranú výšku požadovanej náhrady škody. Samotný nárok na náhradu škody v požadovanej výške považuje odporca za neopodstatnený, pričom v konaní vzniesol námietku premlčania, keď navrhovateľ nepreukázal existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za tvrdenú škodu. Navyše v návrhu navrhovateľa sa nezohľadňuje technický stav bytového domu a preto výška požadovanej náhrady škody je zjavne neadekvátna bez opory v skutkovom stave. Odporca mal za to, že nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre vydanie predbežného opatrenia, keď nárok navrhovateľa je nedôvodný vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Tiež sa súd nezaoberal odôvodnenosťou požadovanej výšky náhrady škody, ktorá je zjavne neprimeraná. Navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia musí mať reálnu podobu zdôvodnenú reálnymi krokmi a úkonmi odporcu, a preto žiadal aby vzhľadom na vady, ktoré neodôvodňujú zmenu uznesenia súdu prvého stupňa a ani jeho potvrdenie odvolacím súdom, navrhol aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, uviedol, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa obsahuje chyby v písaní, keď namiesto slova vykonateľnosť má byť uvedené slovo „doručenia“, pričom poukázal na návrh, ktorým požiadal súd o vydanie opravného uznesenia. Pokiaľ odporca v odvolaní uvádza, že predaj bytov bol dlhodobý zámer odporcu, no nie v pôvodne predpokladanom rozsahu dôsledku pretrvávajúcej nepriaznivej situácie na trhu, s tým, že jeho dlh voči P. V., R..F.. a L. &. Z. V., R..F.. je vo výške 30,85 mil. eur a kúpna cena za prevod bytov a nebytových priestorov predstavovala sumu 26,60 mil. eur, navrhovateľ mal za to, že odporca má stále dlh voči bankám, ktoré mu poskytli úver vo výške 4,23 mil. eur. Práve za situácie, kedy je uvedený úver pokrytý záložným právom k zriadeným bytom a nebytovým priestorom, navrhovateľ má dôvodnú obavu o to, že v prípade úspechu vo veci bude výkon rozhodnutia v jeho prospech ohrozený, nakoľko výkonom záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam budú uspokojené pohľadávky banky a zvyšný majetok odporcu nemusí postačovať na výkon rozhodnutia. Ak odporca tvrdí, že zánikom spoločnosti F., F.. F. E..D.. zanikli aj dlhy odporcu voči nej, opomenul uviesť, že práve v dôsledku správania sa odporcu, a to nevyplatením faktúr za už vykonané práce sa vyššie uvedené firmy dostali do platobnej neschopnosti. Jeho tvrdenia k neoprávnenosti faktúr nijakým spôsobom nepodložil. Tiež odporca v minulosti nepredložil žiadnu ponuku, ktorá by smerovala k dobrovoľnej úhrade spôsobenej škody voči navrhovateľovi. Navrhovateľ mal za to, že splnil obe podmienky na vydanie predbežného opatrenia, keď vzhľadom na obsah spisu dostatočne preukázal svoj nárok na náhradu škody a tiež potrebu dočasnej úpravy vzťahov osvedčenú správaním sa odporcu, zbavovaním sa majetku, neuhrádzaním faktúr a nekonaním v smere úhrad vzniknutých škôd. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.sp. prejednal odvolanie odporcu s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Keďže je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) predmetom odvolania bola len napadnutá časť výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorou uložil odporcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 50.000,- eur. Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ sa vo veci samej domáha voči odporcovi zaplatenia náhrady škody, ktorú po rozšírených návrhoch ustálil na sumu 50.537,90 eur s prísl. Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr to nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie v zásade neprejudikuje práva v záujme účastníkov a vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacia funkcia predbežného opatrenia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo až po začatom konaní nastať. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ preukázal splnenie predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania z dôvodu, že je tu reálna hrozba ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia účastníkov vo veci samej, keďže aj z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že odporca predáva nehnuteľnosti, ktoré má vo svojom vlastníctve, o čom navrhovateľ predložil výpisy z listu vlastníctva, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v mesiaci máj 2012 previedol väčšie množstvo bytov a nebytových priestorov na spoločnosť I. B. N., F..E..D.. Na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave prebiehajú minimálne 3 súdne spory o náhradu značnej sumy. Takýmto správaním odporcu navrhovateľ dostatočne preukázal naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, aby súd odporcovi uložil zložiť sumu tak, ako je stanovená vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. K námietke odporcu, že hlavnou podnikateľskou činnosťou je jeho realitná činnosť, a to sprostredkovanie predaja kúpy a nájmu nehnuteľnosti a preto nejde o zbavovanie sa majetku, odvolací súd naopak má za to, že i takéto konanie v rámci podnikateľskej činnosti odporcu môže v konečnom dôsledku ohroziť súdny výkon rozhodnutia, a to vzhľadom k ďalším objektívnym skutočnostiam (dlh odporcu voči viacerým bankám, viaceré súdne spory o náhradu škody na súde prvého stupňa). Odvolací súd zároveň v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia skúmal primeranosť zásahu do práv účastníkov konania. V danom prípade má odvolací súd za to, že odporcovi nebude nariadením predbežného opatrenia významným spôsobom zasahované do výkonu jeho práv, pretože nutnosť nariadenia predbežného opatrenia je vyvážená obmedzením výkonu práv odporcu. K odvolaciemu petitu odporcu, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 221 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť len v prípade, ak v súvislosti s odvolaním proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dôjde k zastaveniu konania, čo však nie je tento prípad a preto takémuto odvolaciemu petitu nebolo možné vyhovieť. V súvislosti s námietkou odporcu o materiálnej nevykonateľnosti uznesenia súdu prvého stupňa v súvislosti s formuláciu výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu do 3 dní odo dňa vykonateľnosti jeho uznesenia, je potrebné uviesť nasledovné. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak je v rozsudku, a teda aj v uznesení (viď ust. § 167, v zmysle ktorého, ak nie je ďalej ustanovené, použijú sa na uznesenia primerane ustanovenia o rozsudku), uložená povinnosť plniť, je účastník, ktorému bola táto povinnosť uložená, povinný ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd môže určiť lehotu i dlhšiu, a to podľa okolnosti daného prípadu, prípadne určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Zákon teda umožňuje súdu formulovať vo výroku svojho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch i dlhšiu lehotu, a teda nie je viazaný návrhom navrhovateľa. Paričná lehota vyplýva z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v prípade, ak súd v odôvodnených prípadoch neurčí vo svojom výroku rozhodnutia lehotu dlhšiu. Súd preto nie je viazaný návrhom navrhovateľa v tejto časti, a preto odvolací súd vzhľadom na zjavnú nesprávnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa paričnej lehoty, zmenil v tejto časti výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Pokiaľ súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. § 75 ods. 3, v spojení s ust. § 43 ods. 1 O.s.p., svojim konaním sa odchýlil nedôvodne od textu zákona, navyše bez toho, aby svoj postup a rozhodnutie bližšie odôvodnil. Takúto zjavnú nesprávnosť preto odvolací súd zmenil v časti týkajúcej sa paričnej lehoty. Ostatné výroky uznesenia súdu prvého stupňa neboli odvolaním napadnuté a preto ostávajú výroky uznesenia súdu prvého stupňa v týchto častiach nezmenené. O trovách odvolacieho konania v súvislosti s predbežným opatrením bude rozhodovať súd prvého stupňa vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.