Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/421/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108210414 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108210414.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsdníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: REED drinks SK, s. r.o., so sídlom Hadovská cesta 4, 945 01 Komárno, IČO: 35 828 838, zastúpený: Mgr. Pavel Škoda, advokát, Šalviová 26, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 11C 54/2008-86 zo dňa 10.5.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 11C 54/2008-86 zo dňa 10.5.2010 p o t v r d z u j e. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa (pôvodný navrhovateľ) sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 3. 2008 domáhal voči odporcovi, podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."), náhrady škody z dôvodu vydania nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a naň nadväzujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ako aj z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava II pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (prieťahy v konaní) v celkovej výške 7.997.214,-Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 15.3.2005 podanom na Okresnom súde Bratislava II dňa 16.3.2005 sa domáhal vydania predbežného opatrenia voči odporcovi spoločnosti TECHNIMEX s.r.o. v nasledovnom znení: "Súd zakazuje odporcovi, aby akýmkoľvek spôsobom previedol do vlastníctva iného nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1363, kat. územie Plavecký Štvrtok: Parc. č. 4745/1 - lesný pozemok vo výmere 36.976 m2; parc. č. 4745/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1881 m2; parc. č. 4745/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1856 m2; parc. č. 4745/4 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 2017 m2; parc. č. 4745/5 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 2046 m2; parc. č. 4745/6 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1892 m2; parc. č. 4745/8 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 871 m2; parc. č. 4745/9 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 802 m2; parc. č. 4745/11 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1357 m2; parc. č. 4745/13 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 799 m2; parc. č. 4745/15 - lesný pozemok vo výmere 2729 m2; parc. č. 4745/16 - lesný pozemok vo výmere 687 m2; parc. č. 4751/1 - lesný pozemok vo výmere 105.158 m2; parc. č. 4756/2 - lesný pozemok vo výmere 143 m2. Predbežné opatrenie trvá do právoplatného skončenia súdneho konania o vymáhaní nárokov navrhovateľa proti odporcovi na zaplatenie sumy 2.500.000,-Sk podľa zmluvy o pôžičke z 3.6.2002, sumy 1.580.000,-Sk podľa zmluvy o pôžičke z 2.1.2003, sumy 500.000,-Sk podľa zmluvy o pôžičke z 23.7.2003, sumy 1.350.000,-Sk podľa zmluvy o pôžičke z 22.10.2003 a sumy 2.500.000,-Sk podľa zmluvy o pôžičke z 1.12.2003, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 32 Ro 3553/2005". Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 10.1.2006 č.k. 50C 239/05 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa z 30.1.2006 Krajský súd v Bratislave uznesením z 31.5.2006 č.k. 9Co 126/06 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Generálny prokurátor SR na základe podnetu navrhovateľa podal dňa 9.11.2006 Najvyššiemu súdu SR proti uvedeným uzneseniam mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom z 26.7.2007 č.k. 3M Cdo 13/2006 zrušil uvedené uznesenia Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Následne na to Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 12.12.2007 č.k. 50C 239/2005-124 vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a odporcovi spoločnosti TECHNIMEX s.r.o. zakázal prevádzať vyššie uvedené nehnuteľnosti na tretie osoby. Navrhovateľ svoj nárok opiera jednak o nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II, ktorý mal spočívať v tom, že Okresný súd Bratislava II konal s prieťahmi v konaní (16.3.2005 - doručený návrh na nariadenie PO, 12.4.2005 - oznámenie o zaplatení súdneho poplatku za návrh, 24.6.2005 - oznámenie okresného súdu Bratislava II o postúpení veci na Okresný súd Bratislava IV z dôvodu výlučnej miestnej príslušnosti, 9.8.2005 Okresný súd Bratislava II zaslal spis na Okresný súd Bratislava IV., 24.11.2005 - potom čo Krajský súd vyslovil, že vo veci je príslušný konať a rozhodovať Okresný súd Bratislava II, bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava II, 10.1.2006 - zamietnutie návrhu na nariadenie PO). Navrhovateľ svoj nárok opiera aj o nezákonnosť rozhodnutí súdov, a to konkrétne rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.1.2006, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.5.2006, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko tieto boli pre nezákonnosť zrušené Najvyšším súdom SR v konaní o mimoriadnom dovolaní. Škodu navrhovateľ vidí v tom, že niektoré z nehnuteľností, ktoré boli predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia boli medzičasom prevedené na tretie osoby a to konkrétne: Parcela č. 4745/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1892 m2, ktorá bola prevedená na M. W. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2005 (vklad povolený dňa 12.11.2005); Parcela č. 4745/13 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 799 m2, ktorá bola prevedená na Ľ. L. a manželku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2006 (vklad povolený dňa 6.3.2006); Na LV č. 2376 - rozostavaná stavba (prevádzková budova) postavená na parcele č. 4745/12 vedenej na MPL TRADING, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2005 (vklad povolený dňa 12.12.2005). Podľa navrhovateľa ak by súd v zákonnej lehote nariadil navrhované predbežné opatrenie nemohlo by dôjsť k prevodu týchto nehnuteľností z majetku TECHNIMEX s.r.o. na tretie osoby, a tieto nehnuteľnosti mohli byť predané v rámci exekučného konania, pretože medzičasom navrhovateľ získal voči spoločnosti TECHNIMEX, s.r,o, exekučný titul - právoplatný a vykonateľný rozsudok zo dňa 14.5.2007 č.k. 11C 7/2007, ktorým Okresný súd Bratislava II zaviazal spoločnosť TECHNIMEX, s.r.o. zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.504.955,-Sk. V dôsledku nezákonného postupu súdov teda vznikla navrhovateľovi škoda vo výške zodpovedajúcej trhovej cene, za akú spoločnosť TECHNIMEX, s.r.o. previedla spomenuté nehnuteľnosti na tretie osoby, t.j.: - parc. č. 4745/6 za 2.270.400,-Sk - parc. č. 4745/13 za 958.800,-Sk - stavba na parc. č. 4745/12 za 4.760.000,-Sk Spolu: 7.988.400,-Sk. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobný návrh zamietnuť s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nemožno považovať za nezákonné tak ako to má na mysli zákon č. 514/2003 Z.z., nakoľko tieto neboli zrušené dovolacím súdom pre nezákonnosť, ale z dôvodu iného právneho názoru dovolacieho súdu na danú vec. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup odporca je toho názoru, že Okresný súd Bratislava II pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia postupoval správne, keď sa najprv vysporiadal s miestnou príslušnosťou. Čo sa týka výšky uplatnenej škody, táto je hypotetická, nakoľko ide len o domnienku navrhovateľa, že by v rovnakej výške by ako oprávnená osoba túto sumu vymohol v exekučnom konaní od povinného. Povinný totiž čelil pohľadávkam viacerých veriteľov, preto je odporca toho názoru, že SR nemôže byť braná na zodpovednosť za to, ako spoločnosť TECHNIMEX s.r.o. nakladá so svojim majetkom a ako si plní/neplní v pozícii dlžníka svoje záväzky voči veriteľom. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 26.01.2010 pripustil zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa podľa § 92 ods. 2,3 OSP tak, že namiesto pôvodne označeného navrhovateľa (spoločnosť SLOVDRINK s.r.o.) pripustil do konania spoločnosť REED drinks SK, s.r.o., z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: žalobným návrhom, výpismi z LV, žiadosťou o predbežné prerokovanie škody, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50C 239/2005, sp. zn. 11C 7/2007, ako aj ostatnými listinami založenými v súdnom spise, z ktorého ustálil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len "okresný súd") dňa 16.3.2005 domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi (spoločnosti TECHNIMEX s.r.o.) akýmkoľvek spôsobom previesť do vlastníctva iného nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1363, kat. územie Plavecký Štvrtok. Predbežné opatrenie malo trvať do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 32 Ro 3553/2005. Okresný súd dňa 22.3.2005 (v tom čase platila právna úprava podľa ktorej 30 dňová lehota na nariadenie predbežného opatrenia začína súdu plynúť až po tom, čo má návrh všetky predpísané náležitosti a bol aj uhradený súdny poplatok) vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 500,-Sk. Navrhovateľ súdny poplatok uhradil dňa 12.4.2005. Okresný súd podaním zo dňa 24.6.2005 postúpil vec z dôvodu výlučnej miestnej príslušnosti na Okresný súd Bratislava IV, nakoľko mal za to, že ide o právo týkajúce sa k nehnuteľnosti, pričom všetky nehnuteľnosti ktorých sa návrh týkal spadali do obvodu tohto súdu. Spis bol dňa 9.8.2005 odstúpený Okresnému súdu Bratislava IV. Dňa 16.9.2005 zaslal navrhovateľ na Okresný súd Bratislava IV. aktuálne listy vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd Bratislava IV. dňa 27.9.2005 vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a postúpil vec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.10.2005 rozhodol, že miestne príslušným na rozhodnutie je Okresný súd Bratislava II. Dňa 24.11.2005 bol spis krajským súdom zaslaný na Okresný súd Bratislava II. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 10.1.2006 č.k. 50C 239/05 -61 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. V rozhodnutí vychádzal najmä z toho, že "aj keď navrhovateľ preukázal, že odporca odpredal časť pozemkov na základe kúpnopredajných zmlúv, ich predajom musel získať finančné prostriedky; takže obava, že odporca nebude disponovať finančnými prostriedkami za účelom splnenia povinnosti vrátenia poskytnutých pôžičiek ako aj obava zmarenia prípadného výkonu rozhodnutia je nedôvodná. V konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II, na ktoré sa navrhovateľ odvolával, súd zistil, že tieto nie sú právoplatne skončené, a teda nie je rozhodnuté, či nárok navrhovateľa na vrátenie peňazí z pôžičiek je dôvodný. Samotná existencia dlhu nezakladá úspešnosť práva na vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľ svoje tvrdenie, že odporca nemá žiaden majetok nijako nepreukázal, pričom si protirečí so skutočnosťou, že predajom pozemkov odporca musel získať finančné prostriedky. Dňa 30.1.2006 navrhovateľ sa voči predmetnému uzneseniu odvolal. Dňa 22.2.2006 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 2.000,-Sk. Dňa 2.3.2006 navrhovateľ súdny poplatok uhradil. Dňa 13.3.2006 bol spis predložený na Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uznesením z 31.5.2006 č.k. 9Co 126/06 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa a rovnako dospel k názoru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ neosvedčil naliehavosť dočasnej úpravy účastníkov, a ani to, že jeho nenariadením by mu hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Samotná zmluva o pôžičke, skutočnosť, že odporca je v omeškaní so splatením dlhu, nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 15.11.2006 Generálny prokurátor SR na základe podnetu navrhovateľa podal Najvyššiemu súdu SR proti uvedeným uzneseniam mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom z 26.7.2007 č.k. 3M Cdo 13/2006 zrušil uvedené uznesenia Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Dovolací súd mal za to, že "navrhovateľ základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil. Osvedčil nárok, ktorému sa mala poskytnúť predbežná ochrana (zmluvami o pôžičkách), osvedčil aj možnosť zmarenia, sťaženia alebo znemožnenia budúceho výkonu rozhodnutia. Dovolací súd mal za to, že v prípade ak odporca robí právne úkony (kúpne zmluvy), ktorými sa úmyselne zbavuje po častiach majetku, je možno jeho konanie kvalifikovať ako konanie s cieľom ukrátiť nároky veriteľa. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, že odporca sa zbavuje nehnuteľností, ktoré preukázateľne tvorili jeho majetok, čo v danom prípade bolo osvedčené." Následne na to Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 12.12.2007 č.k. 50C 239/2005-124 vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a odporcovi spoločnosti TECHNIMEX s.r.o. zakázal prevádzať vyššie uvedené nehnuteľnosti na tretie osoby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Z pripojeného spisu 11C 7/2007 súd zistil, že dňa 14.5.2007 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal spoločnosť TECHNIMEX, s.r.o. na zaplatenie sumy 13.504.955,-Sk s príslušenstvom navrhovateľovi titulom vrátenia poskytnutých pôžičiek. Rozsudok nadobudol dňa 28.6.2007 právoplatnosť a 2.7.2007 vykonateľnosť. Nebolo sporné, že spoločnosť TECHNIMEX, s.r.o. previedla parcelu č. 4745/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1892 m2 na Norberta Havalca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2005 (vklad povolený dňa 12.11.2005), parcelu č. 4745/13 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 799 m2 na Ľubomíra Masára a manželku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2006 (vklad povolený dňa 6.3.2006), rozostavanú stavbu (prevádzkovú budovu) postavenú na parcele č. 4745/12 evidovanú na LV č. 2376 na spoločnosť MPL TRADING, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2005 (vklad povolený dňa 12.12.2005). Prvostupňový súd vychádzal z nasledovnej právnej úpravy: Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím; nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody; rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe; alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom, ktorým je Občiansky zákonník. Súd konštatoval, že štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím zodpovedá objektívne za súčasného (kumulatívneho) splnenia troch podmienok: - poškodenému vznikla škoda - príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu - škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom. Z citovaných ustanovení vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (nie nesprávnym úradným postupom) možno priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť (ak tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa) a zároveň nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán, pričom rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Pod pojem "nesprávny úradný postup" zákon č. 514/2003 Z.z.. subsumuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie. Súd poukázala na skutočnosť, že škoda, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť predajom rozostavanej stavby (prevádzkovej budovy) postavenej na parcele č. 4745/12 evidovanej na LV č. 2376 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2005 (vklad povolený dňa 12.12.2005) vo výške 4.760.000,-Sk, nie je v príčinnej súvislosti s konaním a rozhodovaním súdov. Táto nebola nikdy predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného navrhovateľom na Okresný súd Bratislava II. Za tejto situácie, súd nemal dôvod sa škodou v tomto rozsahu ďalej zaoberať. Pokiaľ ide o nezákonnosť rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II, ktorým tento zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a naň nadväzujúce potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu súd poukázal aj na to, že je síce pravdou, že uvedené rozhodnutia boli na základe podaného mimoriadneho opravného prostriedku Najvyšším súdom SR zrušené, čím by boli naplnené formálne predpoklady pre uplatňovanie škody podľa citovaného zákona, avšak treba vziať na zreteľ tú skutočnosť, že predmetné rozhodnutia boli zrušené len pre iné právne posúdenie veci dovolacím súdom. Právny názor súdu nemôže byť sankcionovaný a označený za nezákonný (aj keď je odlišný od právneho názoru nadriadeného súdu). Každý sudca je pri svojom rozhodovaní viazaný zákonom a koná podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Súd má za to, že odlišné právne posúdenie veci rôznymi stupňami súdov nie je protiprávnym konaním súdu tak ako to má na mysli citovaný zákon. Takýto záver vy viedol k tomu, že v podstate každé rozhodnutie súdu nižšieho stupňa, ktoré bolo zrušené alebo zmenené nadriadeným súdom v rámci podaných opravných prostriedkov pre iné právne posúdenie veci (nie skutkové) by zakladalo nárok na náhradu škody voči štátu podľa citovaného zákona, čo by nepochybne viedlo k neúnosnej situácii a k obmedzeniu slobodného a nezávislého súdnictva. Aj rozhodnutie súdu môže vykazovať znaky nezákonného rozhodnutia spĺňajúceho podmienky podľa citovaného zákona, avšak muselo by to byť také rozhodnutie, ktoré sa výrazne odkláňa od štandardnej judikatúry a rozhodovania súdov v obdobných veciach. Muselo by ísť napr. o zmätočné rozhodnutie, ktoré by v nijakom smere nemalo oporu v právnom poriadku resp. by muselo ísť o rozhodnutie, ktoré by bolo zavŕšením procesného postupu súdu, pri ktorom došlo k hrubému porušeniu procesných predpisov. V danom prípade však Okresný súd Bratislava II svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil tým, že "aj keď navrhovateľ preukázal, že odporca odpredal časť pozemkov na základe kúpnopredajných zmlúv, súd mal za to, že ich predajom odporca musel získať finančné prostriedky, takže obava, že odporca nebude disponovať finančnými prostriedkami za účelom splnenia povinnosti vrátenia poskytnutých pôžičiek, ako aj obava zmarenia prípadného výkonu rozhodnutia je nedôvodná. Samotná existencia dlhu nezakladá úspešnosť práva na vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľ svoje tvrdenie, že odporca nemá žiaden majetok nijako nepreukázal, navyše si protirečí so skutočnosťou, že predajom pozemkov odporca musel získať finančné prostriedky". Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa mal na vec taký právny názor, že neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko odporca (spoločnosť TECHNIMEX, s.r.o.) predajom časti svojich pozemkov len mení svoj majetok za iné aktívum, dokonca za také, ktoré je likvidnejšie, a teda aj ľahšie postihnuteľné výkonom rozhodnutia. Tým, že odporca predával časť svoj majetku, len menil nehnuteľný majetok za peniaze, tieto peniaze však naďalej zostávali v jeho vlastníctve a držbe (v konaní navrhovateľ neosvedčil, že spoločnosť TECHNIMEX, s.r.o. sa týchto peňazí úmyselne zbavuje, napr. spoločnosť mohla tieto peniaze použiť aj na splácanie iných dlhov, ktoré mala voči iným prednostnejším veriteľom) a preto samotná skutočnosť toho, že dlžník mení svoje aktíva za iné (dokonca likvidnejšie) nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením z 31.5.2006 č.k. 9Co 126/06 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Aj odvolací dospel k názoru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na vzdanie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ neosvedčil naliehavosť dočasnej úpravy účastníkov, ani to, že jeho nariadením by mu hrozilo nebezpečie bezprostrednej ujmy. Samotná zmluva o pôžičke, skutočnosť, že odporca je v omeškaní so splatením dlhu, nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Aj keď tieto právne názory dovolací súd nepovažoval za správne a rozhodnutia týchto súdov zrušil, zrušené rozhodnutia oboch súdov nemali charakter takých rozhodnutí, ktoré by hrubým spôsobom vybočovali z ustálenej praxi súdov a teda takých rozhodnutí, ktoré by mohli spĺňať charakter nezákonného rozhodnutia, tak ako to má na mysli citovaný zákon. Prvostupňový súd z týchto dôvodov dospel k názoru, že citované rozhodnutia nie sú rozhodnutiami nezákonnými podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem neexistencie nezákonného rozhodnutia má súd za to, že medzi uvedenými rozhodnutiami a vzniknutou škodou nie je ani priama príčinná súvislosť. Je pravdou, že sporné súdne konanie bolo v niektorých fázach poznačené prieťahmi v konaní. Tieto prieťahy však nie sú v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Z prehľadu jednotlivých úkonov súdu možno zistiť nasledovné je zistiteľné, že v postupe prvostupňového súdu nastali prieťahy v konaní, a to konkrétne od 12.5.2005 (v tomto čase uplynula súdu 30 dňová lehota na rozhodnutie o predbežnom opatrení) do 10.1.2006 (kedy súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol), t.j. v trvaní cca 8 mesiacov (do tohto nesprávneho úradného postupu možno zarátať aj nesprávny postup súdu v tom, že vec postúpil na rozhodnutie z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Bratislava IV., napriek tomu, že nebola daná príslušnosť podľa sídla nehnuteľnosti). Tento nesprávny postup však nie je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, nakoľko pri bežnom chode veci (t.j. že by prvostupňový aj odvolací súd rozhodli rovnako, a o veci by rozhodoval dovolací súd) by aj v prípade, ak by súd prvého stupňa rozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote, kým by vec prešla až cez dovolací súd, tak by predmetné nehnuteľnosti už boli odporcom prevedené. Ak by totiž súd prvé zamietajúce rozhodnutie vydal dňa 12.5.2005, čím by sa celková lehota o rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia skrátila o cca 8 mesiacov, tak druhé vyhovujúce rozhodnutie súdu prvého stupňa (potom čo by vec prešla až cez dovolací súd) by bolo vydané dňa 12. 4.2007. Posledná z nehnuteľností pritom bola prevedená ešte dňa 27.2.2006 (vklad bol povolený dňa 6.3.2006). To znamená, spoločnosť TECHNIMEX s.r.o., by aj za takéhoto predpokladu postupu súdov stihla ešte pred nariadením predbežného opatrenia predmetné nehnuteľnosti previesť na tretie osoby. Namietaný nesprávny úradný postup v spornom súdnom konaní síce nastal, ale tvrdená škoda navrhovateľovi nevznikla z tohto dôvodu. Pokiaľ ide o samotnú príčinnú súvislosť medzi údajne nezákonnými rozhodnutiami súdov a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II súd poukázal na to, že túto je nutné riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V podstate predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (nezákonným rozhodnutím) a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu/nezákonnému rozhodnutiu, nedošlo by ani ku vzniku škody). K záveru o existencii príčinnej súvislosti súd dospieva na základe logického posúdenia a zhodnotenia všetkých okolností i povahy konkrétneho prípadu. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť (nesprávny úradný postup) musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Prvostupňový súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani rozhodnutia súdov, ktoré navrhovateľ označil za nezákonné a ani prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava II neboli hlavnou príčinou vzniku škody navrhovateľovi. V prípade, ak by sa nedalo stotožniť s neexistenciou príčinnej súvislosti tak ako bola popísaná vyššie, súd poukazuje na to, že namietané porušenia súdov (tak rozhodnutia, ako aj prieťahy v konaní) by boli len vedľajšími príčinami vzniku škody (nemali by charakter hlavnej príčiny, čo je nevyhnutné pre vznik nároku na náhradu škody). Súd poukázal v tejto súvislosti aj na to, že pohľadávka navrhovateľa, na zabezpečenie ktorej malo slúžiť predbežné opatrenie pochádza z viacerých zmlúv o pôžičkách, ktorými navrhovateľ požičiaval spoločnosti TECHNIMEX s.r.o. postupne rôzne sumy. Napriek tomu, že navrhovateľovi spoločnosť TECHNIMEX s.r.o. nevrátila už prvú pôžičku, ďalej jej požičiaval peniaze (niekoľko miliónov korún) bez toho, aby si svoje pohľadávky nejakým spôsobom zabezpečil (napr. záložným právom k nehnuteľnosti, keďže spoločnosť disponovala nehnuteľným majetkom, zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnostiam, ručením a pod.). Za predpokladu, že tak navrhovateľ neurobil, a naďalej bez toho, aby mu spoločnosť vracala požičané peniaze, jej ďalej požičiaval vysoké sumy peňazí, možno takéto konanie navrhovateľa považovať za veľmi rizikové, s tým, že v dôsledku takéhoto "hazardného obchodného konania" vystavil sám seba k vzniku škody na jeho majetku. V prípade ak by si svoju pohľadávku zabezpečil niektorým z vyššie uvedených spôsobov mohol sa napr. ako záložný veriteľ s prednostným postavením uspokojiť prednostne zo založených nehnuteľností, prípadne pri zabezpečovacom prevode práva sa mohol stať priamo vlastníkom týchto nehnuteľností, predajom ktorých následne mohol uspokojiť svoju pohľadávku. Toto neobozretné konanie navrhovateľa nie je možné prenášať na štát s tým, že ho bude žalovať o náhradu škody podľa citovaného zákona, najmä keď si vznik škody svojím správaním zapríčinil predovšetkým sám. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že škoda, ktorú si navrhovateľ vyčíslil, je škodou len hypotetickou, pretože nie je ničím zaručené, že v prípade vydania navrhovaného predbežného opatrenia v zákonnej lehote bol by práve navrhovateľ pri budúcom výkone rozhodnutia uspokojený práve z predaných nehnuteľností dlžníka navrhovateľa. Spôsob výkonu rozhodnutia určuje súdny exekútor, a nie veritelia. Spoločnosť TECHNIMEX s.r.o. mala v tom čase veľa veriteľov (navrhovateľ nebol jediným veriteľom) a aj veľa splatných dlhov voči nim. V poradí pred navrhovateľom by sa tak mohli nachádzať iní veritelia s prednostnými pohľadávkami. Ak by aj predbežné opatrenie vydané bolo, tak by po uplynutí 15 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci (t.j. v danom prípade dňom 17.7.2007) zo zákona zaniklo (§77 ods. 1 písm. c) OSP). S s nehnuteľnosťami by spoločnosť TECHNIMEX s.r.o. mohla voľne nakladať (t.j. aj previesť na tretie osoby), a prípadne sa z týchto nehnuteľností potom mohli uspokojiť aj iní veritelia. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd škodu vyčíslenú navrhovateľom preto považoval len za hypotetickú. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd nepriznal náhradu trov konania, pretože si nárok na náhradu trov neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 24. 6. 2010. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu. Na výzvu súdu navrhovateľ doplnil podané odvolanie podaním doručeným súdu dňa 31. 8. 2010. Uviedol že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nevzal do úvahy tú skutočnosť, že rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu Bratislava boli posúdené v konaní na Najvyššom súde SR o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR ako nezákonné a jeho rozhodnutím sp.zn. 3 M Cdo 13/2006 zo dňa 26. 7. 2007 boli zrušené. Poukázal na ustanovenie § 6 ods.1 zák. č. 514 /2003 Z.z.. Postup prvostupňového aj druhostupňového súdu bol podľa názoru navrhovateľa nezákonným vzhľadom k právnemu názoru dovolacieho súdu a existencii dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia. Súdy nepostupovali v zmysle zákona, keď predbežné opatrenie nenariadili. Pokiaľ ide o posúdenie príčinnej súvislosti medzi postupom Okresného súdu Bratislava 2 a vzniknutou škodou navrhovateľa, aj tu prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Nenariadenie predbežného opatrenia včas, teda v súlade so zákonnou tridsaťdňovou lehotou, je v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou navrhovateľa, ku ktorej by nebolo došlo ak by sa dlžník TECHNIMEX nemohol zbavovať svojho majetku. Prvostupňový súd podrobne rozoberal iné možnosti ochrany majetku navrhovateľa. Avšak takýmto spôsobom nie je možné nadraďovať názor súdu proti vôli navrhovateľa a pri už vykonaných právnych úkonoch mu radiť ako má postupovať. Navrhovateľ si zvolil postup a požiadal súd, aby nariadil dlžníkovi zákaz nakladať s nehnuteľným majetkom. Považuje za nesprávny právny názor, že predmetné rozhodnutia súdov boli zrušené z dôvodu iného právneho názoru dovolacieho súdu na danú vec. Boli splnené všetky podmienky na preukázanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím tak, ako to má na mysli zákon č. 514/2003 Z.z. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie, alternatívne, aby návrhu navrhovateľa vyhovel. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Navrhovateľ v odvolacích námietkach len zopakoval svoje tvrdenia, ktoré už uviedol v prvostupňovom konaní. S týmito sa okresný súd náležite vyporiadal a jasne odôvodnil, prečo nepovažoval sporné uznesenia Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave za nezákonné. K tomu nepovažuje odvolací súd za potrebné nič viac uvádzať. V súlade s ustanovením § 415 OZ o prevenčnej povinnosti každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, sú legitímne závery prvostupňového súdu aj v časti, ktorou sa zaoberal nezodpovedným prístupom navrhovateľa pri vzniku a zabezpečení svojich pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým uplatnil žalovaný nárok. Ak by totiž navrhovateľ postupoval s dostatočnou starostlivosťou o svoj majetok už pri poskytovaní opakovaných pôžičiek spoločnosti TECHNIMEX, a následne aj pri ich zabezpečení z existujúceho nehnuteľného majetku tohto dlžníka, škoda na jeho majetku nemusela vzniknúť vôbec, resp. by bola minimalizovaná. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.