Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/505/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108210744 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108210744.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo "Centrum" v Bratislave, IČO: 00 176 834, so sídlom Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava, zast. JUDr. Dušan Jovankovič, advokát, Doležalova 5, 821 04 Bratislava, proti odporcovi: J. J., R.. XX.XXXXXX, T. D. J. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Viera Klíčová, advokát, Budovateľská 27, Bratislava, o zaplatenie 5.039.64 Eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 17C 15/2009-158 zo dňa 23.05.2011 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s a z r u š u j e a vec s a v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súdu prvého stupňa rozsudkom zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil istinu vo výške 5.039.64 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5‰ denne zo súm špecifikovaných v rozhodnutí a nahradil mu trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ od odporcu domáhal zaplatenia 5.039.64 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5‰ denne zo súm a za obdobia špecifikované v návrhu a to z dôvodu, že odporca neuhrádzal navrhovateľovi ako vlastníkovi a správcovi bytu nájomné za užívanie služobného bytu, ktorý si prenajímal od navrhovateľa. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zaujal názor, že z obsahu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi vyplýva, že v čl. IV bol určený spôsob stanovenia výšky nájomného ako aj platieb spojených s užívaním bytu v zmysle stanov. Rovnako bola jasne určená povinnosť odporcu, vyjadrená pri určení splatnosti „odplaty, t.j. nájomného a zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu“. V nájomnej zmluve bolo určené aj oprávnenie navrhovateľa jednostranne zvýšiť nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. V prvom stanovení zálohového predpisu (od 01.12.1996) nebola výška nájomného určená a navrhovateľ ju určil až stanovením zálohového predpisu od 01/2006. Neznamená to však, že navrhovateľ takéto oprávnenie v zmysle zmluvy nemal. Jeho konanie, kedy od počiatku neurčil výšku nájomného nemožno vykladať ako dohodu s odporcom pri uzatvorení nájomnej zmluvy, že odporca nájomné nebude vôbec platiť. Odporca dôkazy preukazujúce dohodu s navrhovateľom o neexistencii povinnosti platiť nájomné v konaní nepredložil. Nepodpísanie dodatku k nájomnej zmluve odporcom nemalo vplyv na skutočnosť, že spôsob určenia výšky nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu boli už dohodnuté v nájomnej zmluve. Súd prvého stupňa skonštatoval, že platenie nájomného je povinnosťou nájomcu, elementárnou súčasťou nájomnej zmluvy , zo žiadneho predpisu nevyplýva, že takáto povinnosť neexistuje pri služobných bytoch. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi sumu uplatnenú v návrhu, ktorá okrem nezaplateného nájomného obsahovala nezaplatené úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, pričom vychádzal zo sumárnej analýzy platieb ako aj jednotlivých zálohových predpisov a vyúčtovaní nákladov. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal dňa 05.08.2011 odporca odvolanie v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. V podanom odvolaní odporca argumentoval tým, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odporcu dňa 19.12.1996 uzatvoril s navrhovateľom nájomnú zmluvu na dobu, počas ktorej mal vykonávať pre navrhovateľa domovnícke práce, pričom sa s navrhovateľom dohodol, že za pridelený služobný byt bude platiť len služby spojené s užívaním bytu a správou a prevádzkou, avšak nie nájomné, čoho dôkazom je zálohový predpis odovzdaný mu navrhovateľom pri podpise zmluvy. Ďalším dôkazom tejto skutočnosti je podľa názoru odporcu aj fakt, že navrhovateľ akceptoval ďalších deväť rokov, t.j. od decembra roku 1996 do januára roku 2006 jeho platby za predmetný byt, kedy platil len služby spojené s užívaním bytu a náklady prevádzky a správy. Odporca v odvolaní taktiež rozporuje tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení rozsudku, podľa ktorého nerozporoval jednotlivé platby. Odporca poukazuje na to, že namietal jednak nárok navrhovateľa ako celok, ale zároveň upozornil aj na nezrovnalosti v „zálohových predpisoch“ a to konkrétne zálohový predpis zo dňa 30.01.2006 kde sa uvádza výška nájomného 1.675, -Sk (55.60-Eur) od obdobia 01/2006 a zálohový predpis zo dňa 25.03.2006, kde sa uvádza výška nájomného 1.365, -Sk (45.31-Eur) od obdobia 01/2006, pričom ako vyplýva z dátumov zo samotných zálohových predpisov, tieto mu boli doručené v mesiaci január a následne v mesiaci marec - oba bez podpisu a pečiatky navrhovateľa, takže nie je možné, aby navrhovateľ vymáhal výšku nájomného ako ani úroky z omeškania za obdobie pred doručením zálohového predpisu. Taktiež je podľa odporcu rozporná výška nájomného, keďže sú dva zálohové predpisy na obdobie 1/2006 s rôznou výškou nájomného. Odporca poukazuje tiež na to, že bol listom zo dňa 08.12.2005 navrhovateľom vyzvaný, aby sa dostavil k podpisu dodatku nájomnej zmluvy, v ktorom je výška stanovená na 1.675, -Sk (55.60-Eur) s účinnosťou od 01.01.2006. Navrhovateľ sa odvoláva na zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva č. 8/2005 zo dňa 27.04.2005, avšak súdu predložil neúplnú zápisnicu. Následne po predložení úplnej zápisnice je zrejmé, že na tomto zasadnutí predstavenstvo nerozhodovalo o stanovení výšky nájomného služobného bytu užívaného odporcom. Odporca namietol aj úroky z omeškania, ktorých výpočet podľa jeho názoru súd prvého stupňa odpísal z návrhu navrhovateľa, pričom hneď v úvode je zrejmá chyba, keď navrhovateľovi súd vyhovel a zaviazal odporcu platiť 2x úroky zo sumy 32.53-Eur za obdobie od 16.01.2006 do 30.03.2006. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 685 ods. 2 OZ nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva. Podľa § 696 ods. 1 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Podľa § 696 ods. 2 OZ úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. Podľa § 697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov veta prvá správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého v zmysle čl. IV nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 19.12.1996, ktorý upravoval nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu mal navrhovateľ právo požadovať od odporcu za užívanie bytu nájomné, a to podľa zálohových predpisov za „nájom a služby spojené s užívaním bytu urobených v zmysle stanov a Štatútu fondu rezerv“. V predmetnom článku nájomnej zmluvy sa taktiež konštatuje, že odplata poskytovaná nájomníkom má pozostávať z nájomného a zálohových platieb na úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu a tiež nasledovné ustanovenie zmluvy oprávňuje navrhovateľa ako prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu v prípadoch stanovených osobitným predpisom. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa vyslovenom v jeho rozhodnutí, podľa ktorého skutočnosť, že v prvom zálohovom predpise od 01.12.21996 nebola výška nájomného určená a navrhovateľ ju určil až stanovením zálohové predpisu od 01/2006 neznamená, že navrhovateľ takéto oprávnenie v zmysle nájomnej zmluvy nemal. Podľa zápisnice č. 08/2005 zo zápisnice predstavenstva navrhovateľa výška nájomného v jednotlivých bytoch dňa 27.04.2005 navrhnutá bola, pričom uznesením č. S4/08/05, prijatom na tomto zasadnutí bola schválená výška nájomného pre byty vo vlastníctve navrhovateľa a uznesením č. S5/08/05 boli schválené predložené návrhy nájomných zmlúv pre jednotlivé kategórie bytov. Podľa priloženého návrhu na určenie výšky nájomného za užívanie bytov bola určená sadzba na 34 Sk/m2/mesiac. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z predmetného rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, čomu zodpovedajú sumy uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, z ktorých navrhovateľ požaduje poplatok z omeškania, akým plneniam poskytovaným navrhovateľom, a teda či sa v prípade jednotlivých súm jedná o vyčíslenie nedoplatku na úhrade nájomného alebo na úhrade za plnenia spojené s užívaním bytu. Súd prvého stupňa pri určovaní povinnosti odporcu zaplatiť poplatok z omeškania vo svojom rozhodnutí len prebral vyčíslenie predložené navrhovateľom, bez posúdenia dôvodu vzniku jednotlivých pohľadávok. Odporca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa správnosť navrhovateľom vyúčtovaných platieb namietal, čím sa súd prvého stupňa v konaní nezaoberal, na čo poukázal aj odporca v podanom odvolaní. Navrhovateľ si v podanom návrhu uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie dlžného nájomného, ktorého platenie bolo odporcovi prvý krát určené stanovením výšky príspevku do FPÚO a zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu od obdobia 1/2006 (ďalej len „predpis“) a to vo výške 1,675.- Sk (55.60-Eur). Stanovená platba nájomného mala spočívať zo základnej sadzby nájomného a z ďalších súčastí nájomného určených navrhovateľom a to FPÚO a dane z nehnuteľností. Následne bola výška nájomného zvyšovaná a to v zmysle predpisov za obdobia od 6/2006 zo dňa 09.06.2006, predpisom za obdobie od 9/2006 zo dňa 24.08.2006, predpisom 1/2007 a ďalšími predpismi vydanými navrhovateľom. Nakoľko odporca zastával názor, že navrhovateľ nie je oprávnený od neho požadovať nájomné, poskytoval navrhovateľovi len platby vo výške, ktorá zodpovedala výške úhrady za platby spojené s užívaním bytu, určenej príslušným predpisom okrem platieb za nájomné, a teda konkrétne platby vo výške zodpovedajúcej plneniam spojeným s užívaním bytu vrátane príspevku do FPÚO a dane z nehnuteľnosti. Odporcom prezentovaný názor o neexistencii nároku navrhovateľa na nájomné za užívanie predmetného bytu vyjadril odporca aj vo svojom liste doručenom navrhovateľovi dňa 22.01.2008 a listom - dodatok k nájomnej zmluve - vyjadrenie, doručeným navrhovateľovi dňa 07. 03.2 006, v ktorých opakovane uvádzal, že nemá za to, že mu vznikla povinnosť platiť nájomné a bude platiť len náklady spojené s užívaním, pričom bude akceptovať aj zvýšenia zálohových platieb na tieto náklady. Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal svoj nárok na nájomné za opodstatnený, odporcu na úhradu nájomného opakovane vyzýval. Žalobný návrh tak navrhovateľ odôvodňoval tým, že mu nájomca neposkytuje nájomné, pričom poskytované platby postačujú len na náhradu platieb spojených s užívaním bytu. Konkrétnu výšku dlžného nájomného a omeškanie odporcu navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa preukazoval predloženými vyúčtovaniami nákladov spojených s užívaním bytu za jednotlivé kalendárne roky, na základe ktorých navrhovateľ požadoval od odporcu jednak úhradu nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu, ktorých výšku určoval ako rozdiel medzi poskytnutými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi na tieto služby ako aj nedoplatky za nájomné v plnej výške za každý mesiac. Z navrhovateľom predloženej sumárnej analýzy platieb, z ktorej vychádzal pri rozšírení petitu svojho návrhu, a z ktorej vychádzal aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí je zrejmé, že navrhovateľ neviedol osobitnú evidenciu pohľadávok voči odporcovi, ktoré vznikli len titulom nezaplateného nájomného. Z analýzy je zrejmé, že navrhovateľ viedol osobitný účet týkajúci sa pohľadávok voči odporcovi, na ktorom evidoval jednak výšku zálohových platieb požadovanú za služby spojené s užívaním bytu spoločne s platbami požadovanými titulom nájomného a ich priebežné úhrady. Navrhovateľ tak platby odporcu použil na vyrovnanie nedoplatku na zálohových platbách odporcu ako aj nedoplatku na nájomnom, a to podľa postupnosti, v akej boli tieto pohľadávky splatné a jednotlivé platby odporcu použil na vyrovnanie nedoplatku zálohovej platby ako aj nájomného v danom mesiaci alebo na nedoplatky zálohových platieb a nájomného splatných už v predchádzajúcich obdobiach. Navrhovateľ ako veriteľ viacerých pohľadávok odporcu bol oprávnený použiť jeho platby na úhradu svojich skôr splatných pohľadávok voči odporcovi. Jednotlivé platby odporcu totiž neboli špecifikované tak, že by z nich bolo zrejmé, že týmito majú byť zaplatené výlučne platby spojené s užívaním služobného bytu a odporca poskytované platby v príkazoch na úhradu aj označil ako „nájom“. Sumárna analýza platieb nepreukazuje osobitne výšku dlžného nájomného navrhovateľa v jednotlivých mesiacoch, ale preukazuje sumárnu výšku pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi v jednotlivých mesiacoch, ktoré vznikli neuhradením služieb spojených s užívaním bytu ako aj neuhradením nájomného. Tieto sú v analýze označené ako „predpis“. V analýze sú ďalej uvedené úhrady odporcu poskytnuté navrhovateľovi a aktuálnu výška pohľadávok navrhovateľa vzhľadom na jednotlivé úhrady odporcu. Konkrétnu výšku istiny, z ktorej navrhovateľ požadoval poplatok z omeškania v žalobnom petite tak odvodzoval podľa aktuálneho stavu výšky evidovaných pohľadávok voči odporcovi v príslušných obdobiach. Vzhľadom na navrhovateľom uvedený spôsob formulácie žalobného petitu je zrejmé, že navrhovateľ požadoval v jednotlivých obdobiach poplatok z omeškania z pohľadávok, ktoré vznikli jednak titulom neuhradeného nájomného ale aj titulom neuhradených platieb za služby spojené s užívaním bytu a nepožadoval poplatok z omeškania výlučne z pohľadávok na nájomnom ako to uvádza v žalobnom návrhu. Odvolací súd tak poukazuje na rozpor medzi tým, čoho sa navrhovateľ mal domáhať vo svojom návrhu, a teda pohľadávky na nájomnom a poplatku z omeškania z dlžného nájomného a podkladmi, ktorými preukazoval výšku nedoplatku na nájomnom v jednotlivých mesiacoch, v ktorých boli zahrnuté aj pohľadávky za služby spojené s užívaním bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že ak navrhovateľ od odporcu žiadal poplatok z omeškania z dlžných pohľadávok, bolo potrebné špecifikovať, na základe akého titulu jednotlivé pohľadávky vznikli prípadne špecifikovať, ktorá časť pohľadávky pozostávala z nedoplatku na nájomnom a ktorá časť dlžnej sumy pozostávala z nedoplatku na platbe za služby spojené s užívaním bytu. Špecifikácia právneho dôvodu vzniku jednotlivých pohľadávok navrhovateľa je nevyhnutná vzhľadom na rozdielny právny režim, ktorým sa uvedené pohľadávky spravujú ako aj okamih vzniku omeškania odporcu s ich platením. V prípade vymáhania platieb za nájomné sa odporca podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle čl. IV nájomnej zmluvy dostal do omeškania 16-ty deň v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. V súvislosti s uplatňovaním si poplatku z omeškania za dlžné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu poukazuje odvolací súd na to, že navrhovateľ mohol od odporcu požadovať poplatok z omeškania za neuhradené zálohové platby v prípade, ak by zaplatenie týchto uplatňoval v kalendárnom roku, v ktorom mali byť uhradené. Po uplynutí kalendárneho roka možno požadovať nedoplatky na platbách za služby spojené s užívaním bytu len na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu vykonaným správcom podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov. V prípade omeškania sa so zaplatením nedoplatkov vykázaných vo vyúčtovaní však veriteľ môže požadovať zaplatenie úroku z omeškania a nie poplatku z omeškania. Ak by si prenajímateľ uplatňoval voči nájomcovi jednak poplatok z omeškania z dôvodu omeškania sa s platením zálohových platieb na služby spojené s užívaním bytu a súčasne by požadoval úrok z omeškania na základe vyúčtovania nedoplatkov, v ktorom by boli zahrnuté aj nezaplatené zálohové platby, došlo by k stavu, kedy by bol nájomca duplicitne postihovaný za omeškanie a to jednak poplatkom z omeškania ako aj úrokom z omeškania na základe vyúčtovania. Navrhovateľ si však v podanom návrhu nesprávne uplatňuje poplatok z omeškania titulom omeškania s platením zálohových platieb a to aj po skončení kalendárnych rokov, v ktorých mali byť tieto platby odporcom uhradené. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na to, že nároky z omeškania s týmito platbami možno po uplynutí daného kalendárneho roka uplatňovať až na základe vyúčtovania týchto platieb vykonaného správcom. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ môže požadovať zaplatenie nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania v prípade, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a ak je v ňom uvedená cena poskytnutej služby v správnej výške. Vyúčtovanie, v ktorom nie je uvedená niektorá z požadovaných náležitostí alebo znejúce na cenu v nesprávnej výške nie je riadnym vyúčtovaním a nie je spôsobilé vyvolať splatnosť nedoplatku z neho plynúceho. Navrhovateľ nesprávne na základe vyúčtovania požadoval od odporcu zaplatenie aj dlžného nájomného. Podľa § 8 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov možno na základe vyúčtovania požadovať len nedoplatky súvisiace s príspevkami do FPÚO a úhrad za plnenia za jednotlivé byty, a teda nedoplatky súvisiace s platbami na zabezpečovanie správy bytu. Navrhovateľ však požadoval od odporcu na základe vyúčtovania aj nedoplatok na nájomnom. Vzhľadom na to je odvolací súd toho názoru, že vyúčtovania predložené navrhovateľom boli vykonané nesprávne, boli v nich zahrnuté položky, ktoré podľa uvedeného zákona vyúčtovávať nemožno a preto nemohli nadobudnúť splatnosť. Odvolací súd preto zaujal názor, že navrhovateľ nesplnil požiadavku pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností požadovaných podľa § 79 ods. 1 O.s.p. vo svojom návrhu na zaplatenie dlžného nájomného, nakoľko nesprávne špecifikoval sumu celkového dlhu voči odporcovi, neuviedol, koľko odporca zaplatil na nájomné, odkedy dokedy a z akej čiastky je požadovaný poplatok z omeškania a ktorým okamihom malo dôjsť k omeškaniu. Odvolací súd poukazuje tiež na evidentný rozpor v tom, že napriek tomu, že navrhovateľ v návrhu požaduje od odporcu zaplatenie pohľadávky vzniknutej titulom nezaplatenia nájomného, v istine, ktorú od odporcu v konaní požaduje sú zahrnuté aj nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, čo má odvolací súd preukázané z predloženej sumárnej analýzy. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa navrhovateľ síce skonštatoval, že voči odporcovi eviduje aj nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, tieto si však voči odporcovi neuplatnil, a to v podanom návrhu ako ani v rozšírení návrhu zo dňa 08.10.2010. Navrhovateľ v podanom návrhu vymedzil predmet konania tak, že žiadal, aby súd odporcu zaviazal len na úhradu pohľadávok vzniknutých titulom neuhradenia nájomného odporcom. Odvolací súd poukazuje na to, že v rozpore s navrhovateľom požadovaným nárokom boli nedoplatky na službách zahrnuté do sumy, ktorá bola navrhovateľovi priznaná rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý aj v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že priznal navrhovateľovi sumu uplatnenú v návrhu, ktorá okrem nezaplateného nájomného obsahovala aj nezaplatené úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Navrhovateľ tiež neodstránil rozpor medzi tým, že výška príspevku odporcu do FPÚO a zálohových platieb na obdobia od 1/2006 bola určená navrhovateľom odlišne dvoma predpismi súčasne a to predpisom zo dňa 12.01.2006 na sumu vo výške 2.202,- Sk (73.09-Eur), ktorý bol súdu predložený spolu s návrhom na začatie konania a predpisom zo dňa 25.03.2008 na sumu vo výške 2.260,-Sk (75.02- Eur). Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo si navrhovateľ voči odporcovi uplatňoval výšku príspevkov práve podľa predpisu zo dňa 25.03.2008 a tento uplatňoval aj na obdobie nájmu predchádzajúce jeho vystaveniu. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi rozšíril podaním zo dňa 08.10.2010 o sumu 3.476,70 Eur s príslušenstvom, pričom žiadal aby súd odporcu zaviazal na náhradu istiny vo výške 5.039.64 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5‰ denne zo súm špecifikovaných vo svojom podaní. O predmetnom návrhu súd prvého stupňa rozhodol uznesením, č.k. 17C 15/2009-96 zo dňa 10.11.2010 tak, že pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že petit návrhu bude znieť, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 5.039,64 Eur s poplatkom z omeškania, ktorý však súd prvého stupňa nepripustil vo výške 0,5‰ (promile) denne, ako to požadoval navrhovateľ v rozšírení návrhu, ale vo výške 0,5% (percent) denne zo súm uvedených v uznesení a teda v rozpore s návrhom ako aj s maximálnou výškou poplatku z omeškania určenou § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Napriek skutočnosti, že bola pripustená takáto zmena návrhu v časti uplatňovanej výšky poplatku z omeškania, súd prvého stupňa zaviazal odporcu na úhradu poplatku z omeškania z dlžných súm a to vo výške 0,5‰ denne. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodovanie. Toto rozhodnutie prijal senát KS pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.