Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/8/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108213175 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108213175.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: N.. T. V., bytom W., U. X, zastúpenom JUDr. Vojtechom Főldesom, advokátom so sídlom v Bratislave, Jaskový rad 163, proti odporcovi: K. E., a.s., O. S. XX, X., zastúpenom Mgr. Adriánom Iványim, advokátom so sídlom v Galante, Krásna 43, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. februára 2010 č.k. 26C/81/2008-86 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05. augusta 2011 č.k. 26C/81/2008-100, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom listom zo dňa XX.XX.XXXX doručená dňa XX.XX.XXXX je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá, p o t v r d z u j e. Vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade mzdy, o trovách konania a o súdnom poplatku z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tomto rozsahu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom listom zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX do doby umožnenia mu pokračovať vo výkone práce podľa pracovnej zmluvy, ako aj dlžnú mzdu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX.XXX,XX eur, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume X.XXX,XX eur. Vychádzal zo zistenia, že predstavenstvo odporcu schválilo zmenu organizačnej štruktúry, ktorou zrušilo pozíciu obchodného riaditeľa, ktorú vykonával navrhovateľ, pričom mal preukázané, že odporca zamestnával v mesiaci marec XXXX X. V.Í. vo funkcii obchodného riaditeľa. Na základe uvedeného potom dospel k záveru, že odporca nepreukázal, že zmenou organizačnej štruktúry sa zároveň stal navrhovateľ nadbytočným a ani splnenie ponukovej povinnosti, a preto s poukazom na ust. § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2 Zákonníka práce, považoval výpoveď danú navrhovateľovi za neplatnú. Konštatoval, že v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy, keďže listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil odporcovi, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a vychádzajúc z ust. § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce vyčíslil priemerný mesačný zárobok navrhovateľa za X. štvrťrok XXXX vo výške X.XXX,XX eur a keďže odporca nepožiadal o zníženie náhrady mzdy za čas presahujúci XX mesiacov priznal navrhovateľovi náhradu mzdy do umožnenia pokračovania mu v práci a súčasne vyčíslil dlžnú mzdu do XX.XX.XXXX. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. a o súdnom poplatku podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý alebo zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie z dôvodu odňatia mu možnosti konať pre súdom, neúplného zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho rozhodnutia vo veci. Namietal prejednanie veci a vydanie rozsudku na pojednávaní v jeho neprítomnosti napriek tomu, že jeho právny zástupca riadne a včas ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktorú aj preukázal predvolaním na iné, skoršie, pojednávanie vytýčené na ten istý deň. Poukázal na to, že je bežné v pracovno-právnych vzťahoch, že odchádzajúci zamestnanec odovzdá svoju agendu inému zamestnancovi, čo však automaticky neznamená, že prijímajúci zamestnanec nastupuje na pracovné miesto odchádzajúceho zamestnanca. Zdôraznil, že X. V. nastúpil do práce dňa XX.XX.XXXX a výpoveď bola daná navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX, a funkcia obchodného riaditeľa nebola v období po uplynutí výpovednej doby navrhovateľa obsadená žiadnym zamestnancom; X. V. pracoval u odporcu od XX.XX.XXXX v pozícii poradcu obchodného riaditeľa a od XX.XX.XXXX v pozícii poradcu generálneho riaditeľa. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, ktorý sa uspokojil len s tvrdeniami navrhovateľa a nevypočul X. V., resp. jeho nadriadeného p. G. T., a nevypočul ani zástupcov zamestnancov. Pokiaľ ide o predloženie firemnej vizitky, vyslovil možnosť jej vyhotovenia účelovo. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezisťoval, či bol navrhovateľ v období, za ktoré mu má byť poskytnutá náhrada mzdy, zamestnaný a aký zárobok dosahoval a žiadal navrhovateľovi nepriznať, resp. znížiť, náhradu mzdy za obdobie presahujúce XX mesiacov. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec na základe odvolania odporcu v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je sčasti dôvodné. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa výpoveďou z pracovného pomeru danej mu odporcom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a vyvodil z nich správny skutkový záver o tom, že zmenou organizačnej štruktúry sa navrhovateľ nestal pre odporcu nadbytočným, a vec správne posúdil aj po právnej stránke, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákonníka práce (§ 63 ods. 1 písm. b/, ods.2, § 74, § 79 ods. 1) na podklade ktorých dospel k správnemu právnemu záveru, že skončenie pracovného pomeru odporcu výpoveďou danou navrhovateľovi listom zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a že navrhovateľovi, ktorý oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa X.X.XXXX, vznikol nárok na náhradu mzdy. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Pre uplatnenie tohto výpovedného dôvodu je potrebné preukázať, že došlo k organizačnej zmene prijatím rozhodnutia zamestnávateľa alebo jeho príslušného orgánu, že konkrétny zamestnanec sa stal nadbytočným a že je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatou organizačnou zmenou, teda, že zamestnanec sa práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia - jeho realizáciou stal nadbytočným. Samotné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v konaní o neplatnosť výpovede súd nemôže preskúmavať z hľadiska jeho platnosti ako právneho úkonu, pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom; v prípade pochybnosti sa súd môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, a či ho urobil zamestnávateľ. Zamestnanec sa stane nadbytočným v tom prípade, ak sa znižuje celkový počet zamestnancov alebo sa mení ich štruktúra, teda keď zamestnávateľ už nepotrebuje určité práce vôbec alebo v plnom rozsahu. Zamestnávateľom zákon týmto umožňuje, aby regulovali počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávali len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktorý zodpovedá ich potrebám. O výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať. V posudzovanej veci bolo zo skutkového hľadiska nepochybne zrejmé, že navrhovateľ pracoval u odporcu v riadnom pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ako obchodný riaditeľ, od XX.X.XXXX na dobu neurčitú. Listom zo dňa XX.XX.XXXX skončil odporca s navrhovateľom pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v súvislosti s rozhodnutím predstavenstva spoločnosti zo dňa XX.XX.XXXX o zrušení funkcie obchodného riaditeľa. Listom zo dňa X.XX.XXXX oznámil navrhovateľ odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve aj po uplynutí výpovednej doby. Na preukázanie príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou súd prvého stupňa vypočul svedka T.. T. T. a oboznámil sa s fotokópiou firemnej vizitky ktorou sa v marci XXXX X. V. prezentoval ako obchodný riaditeľ odporcu, a s prihliadnutím na výpoveď navrhovateľa a postoj odporcu, ktorý zostal v konaní nečinný, keď nepredložil ani na výzvu súdu pracovnú náplň X. V., súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania tak, že dospel ku skutkovému záveru, že vo funkcii obchodného riaditeľa odporca ďalej zamestnával X. V., teda práce vykonávané navrhovateľom vo funkcii obchodného riaditeľa naďalej potreboval, a preto sa nemohol navrhovateľ stať nadbytočným v súvislosti s prijatou organizačnou zmenou odporcu. Vo vzťahu k uvedenému záveru je irelevantná námietka odporcu, že X. V. nastúpil do práce dňa X.XX.XXXX a výpoveď bola navrhovateľovi odovzdaná dňa XX.XX.XXXX. Napokon odporca svoje tvrdenia o tom, že X. V. pracoval v pozícii poradcu obchodného riaditeľa a od X.X.XXXX v pozícii poradcu generálneho riaditeľa žiadnym hodnoverným dokladom nepodložil. Pokiaľ sa odporca dovoláva neúplnosti zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa, je potrebné poukázať na to, že tento je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplne skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dokaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Odporca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal ďalšie dôkazy výsluchom svedkov. Z obsahu spisu vyplýva, že napriek tomu, že odporca bol súdom prvého stupňa poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. doručením poučenia na čl. 24 spisu dňom XX.X.XXXX, nenavrhoval v konaní pred súdom prvého stupňa vykonať žiadne dôkazy. Pokiaľ teda bol odporca riadne poučený o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom v prvostupňovom konaní dôkazy riadne (označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti) a včas (do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa X.X.XXXX o vyhlásení dokazovania za skončené) nepredložil ani neoznačil, nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal ďalšie dôkazy výsluchom svedkov. Odvolací súd taktiež na tieto dôkazy nemohol prihliadnuť, nakoľko nešlo ani o nové dôkazy podľa ust. § 205a ods.1 O.s.p., vo vzťahu ku ktorým napokon ani nebol odporcom odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. uplatňovaný. V časti nároku na náhradu mzdy súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľovi vznikol v súlade s ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy za obdobie od X.X.XXXX, teda odo dňa, kedy navrhovateľ oznámila odporcovi , že trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa XX.XX.XXXX, a to až do doby, kedy mu odporca umožní pokračovať v práci. Súd prvého stupňa však pri výpočte náhrady mzdy pochybil, keď nevychádzal z priemerného mesačného zárobku podľa ust. § 134 ods. 1 Zákonníka práce a zúčtovanú mzdu neprepočítal na počet odpracovaných hodín, resp. dní a za základ vzal nesprávne rozhodné obdobie III. kalendárneho štvrťroku XXXX, hoci rozhodujúcim mal byť podľa ust. § 134 ods. 2 Zákonníka práce IV. kalendárny štvrťrok XXXX, ako predchádzajúci I. kalendárnemu štvrťroku XXXX, v ktorom sa zisťoval priemerný zárobok ku dňu X.X.XXXX, ku ktorému navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu mzdy. Z hľadiska navrhovateľom uplatňovaného nároku na náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku vo výške XX.XXX,-Sk mesačne od XX.XX.XXXX do umožnenia pokračovania v práci odporcom, je žalobný petit návrhu nesprávny, keď na jeho základe nie je možné určiť, zaplatenia akej konkrétnej výšky celkovej náhrady mzdy, ktorou je súd viazaný (nakoľko nejde o žiaden z prípadov podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p.), sa navrhovateľ domáha; v prípade ak súd prizná menej ako sa navrhovateľ domáhal, teda náhradu mzdu v nižšej sume, prípadne za kratšie obdobie, musí návrh vo zvyšku zamietnuť. Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o nároku navrhovateľa na náhradu mzdy aj v tom, že uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdu za obdobie od X.X.XXXX do umožnenia navrhovateľovi pokračovania vo výkone práce podľa pracovnej zmluvy. Takýto výrok je pre jeho neurčitosť (bez určenia výšky náhrady mzdy a bez vymedzenia konkrétneho obdobia) nevykonateľný, nezodpovedá stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), a pre priznanie náhrady mzdy ako plnenia do budúcnosti nebol daný relevantný zákonný podklad (§ 154 ods. 2 O.s.p.). Rovnako je tento výrok nadbytočný vzhľadom na ďalší nadväzujúci výrok, ktorým bolo rozhodnuté o splatnej časti nároku na náhradu mzdy ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa X.X.XXXX, teda za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vyzvať navrhovateľa na vyčíslenie presnej výšky sumy, ktorú žiada titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru priznať a rozhodnúť o náhrade mzdy navrhovateľa za obdobie od XX.XX.XXXX - najneskôr do právoplatnosti výroku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vychádzajúc pri výpočte priemerného mesačného zárobku z počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období IV. kalendárneho štvrťroku XXXX a z prepočtu priemerného hodinového zárobku na priemerný mesačný zárobok pri XX hodinovom týždennom pracovnom čase, s prihliadnutím na námietku vznesenú odporcom v odvolacom konaní nepriznať navrhovateľovi náhradu mzdy za čas presahujúci XX mesiacov, ktorej posúdením bude potrebné sa v konaní zaoberať z hľadiska toho, či bol medzičasom navrhovateľ niekde zamestnaný, akú prácu tam vykonával, aký zárobok dosahoval resp. z akého dôvodu sa do práce nezapojil (ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce). Pokiaľ budú predmetom konania aj nároky na náhradu mzdy za obdobie po právoplatnosti výroku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, tieto bude treba posudzovať ako ďalší samostatný nárok na náhradu mzdy pre iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa (neprideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy) podľa ust. § 142 Zákonníka práce. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť dvoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Právo účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jeho prítomnosti, ale tak, že je povinný účastníkovi konania poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, a preto občiansky súdny poriadok ukladá v ust. § 115 ods. 1,2 súdu povinnosť predvolať účastníka konania na pojednávania tak, aby mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka konania, ktorý hoci bol riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na účastníkovi, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania, existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa § 25 ods. 2 O.s.p. advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Podľa § 25 ods. 3 O.s.p. advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. V zmysle ustálenej judikatúry kolízia pojednávaní nie je dôležitým dôvodom pre odročenie riadne a včas nariadeného pojednávania. Skutočnosť, že ide o prípad, kedy sa advokát nemôže dať zastúpiť iným advokátom, musí byť súdu riešiacemu otázku existencie dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania preukázaná hodnoverným spôsobom. Prípadná neschopnosť zorganizovať si zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni z dôvodu kolízie pojednávania ide na ujmu advokáta, a nie súdu. Obsahom ústavného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o odročenie pojednávania. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň X.X.XXXX, na ktoré predvolal právnu zástupkyňu odporcu, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa X.X.XXXX; faxovým podaním zo dňa X.X.XXXX doložil právny zástupca odporcu T.. N. plnú moc na jeho zastupovanie v konaní zo dňa X.X.XXXX a súčasne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínu s iným pojednávaním, na ktoré predvolanie zároveň ku svojmu ospravedlneniu pripojil. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. V danej veci súdu prvého stupňa postupoval v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal na pojednávaní dňa X.X.XXXX v neprítomnosti právneho zástupcu odporcu, ktorého na pojednávanie riadne a včas predvolal, keď žiadosť jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania správne vyhodnotil ako neopodstatnenú. Ani odvolací súd nepovažoval žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní za taký dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť, a to s prihliadnutím na to, že na tomto pojednávaní súd prvého stupňa už žiadne dokazovanie nevykonával, ako aj vzhľadom na celkový postoj odporcu v konaní, ktorý sa nezúčastnil ani jedného z pojednávaní, ktoré boli vo veci súdom prvého stupňa nariadené - dňa XX.XX.XXXX (z dôvodu ochorenie právneho zástupcu), dňa XX.X.XXXX (z dôvodu určenia nového právneho zástupcu), dňa XX.X.XXXX (z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu), dňa XX.X.XXXX (zo zdravotných dôvodov právneho zástupcu), dňa XX.XX.XXXX (z dôvodu OČR právneho zástupcu), dňa X.XX.XXXX (z dôvodu služobnej cesty právneho zástupcu). S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postup súdu prvého stupňa bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. , a preto odporca nedôvodne namieta, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu bola daná reálna možnosť uplatňovania si procesných práv v konaní priznaných mu občianskym súdnym poriadkom. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a jeho trvania ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti výroku o náhrade mzdy, o trovách konania a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátil v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať výškou nároku navrhovateľa na náhradu mzdy, postupom už vo vyššie naznačenom smere, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátene trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.