Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/410/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108213455 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108213455.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateľa: V. B., bytom N., O. X, zast. Mgr. Ľubomírom Ondrušekom, advokátom v Bratislave, Koceľova 25, proti odporcovi: G. A., V...Z.., S. L. B., Š. X, N., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 38.509,01 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. júna 2011 č.k. 21C 81/08-153, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia istiny v sume 38.509,01 € s prísl. titulom plnenia z poistnej udalosti. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 201,52 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet súdu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu dňa 04.08.2006 so začiatkom poistenia od 21.07.2006, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla navrhovateľa zn. T. O. Y. X,X U., ŠPZ: D. XXX Y. a dňa 16.09.2006 došlo v N. k dopravnej nehode, pri ktorej motorové vozidlo navrhovateľa spadlo do O. W., k vytiahnutiu ktorého z rieky došlo hasičmi a malo rozsiahle poškodenia. Dospel k záveru, že navrhovateľ počas konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v danom prípade išlo o poistnú udalosť. Uvedenú skutočnosť vyvodil z vykonaného znaleckého dokazovania, najmä z tej časti znaleckého posudku, kde znalec opisuje neprimerané reakcie vodiča motorového vozidla a konštatovania, že z technického hľadiska je reakcia vodiča neprimeraná jemu známej veľkosti ohrozenia a možnostiam zabrániť nehode. Konštatoval, že zo znaleckého posudku vyplývalo, že vodič nereagoval na krízovú situáciu zautomatizovaným (podvedomým) zabrzdením skoro stojaceho vozidla, ale reagoval uvoľnením sa z vozidla a následným výskokom z vozidla, pričom ale uvádzal, že nevedel, že je na ceste a hneď vedľa je rieka. Mal za to, že vzhľadom k popisu priebehu nehodového deja vodiča motorového vozidla mal možnosti zabrániť nehode intenzívnym brzdením, vodič by mohol pravdepodobne pri zvyčajnej (očakávanej) reakcii vozidlo idúce veľmi nízkou rýchlosťou ubrzdiť ešte na svahu, prípadne veľmi výrazne zmenšiť vniknutie vozidla do rieky a mal možnosť zabezpečiť vozidlo pred manipuláciou s ohorkom pod sedadlom, mal možnosť pri stojacom vozidle navoliť v automatickej prevodovke parkovanie, vozidlo by sa po uvoľnení brzdového pedála nepohlo. Pritom vodič uviedol, že s vozidlom T. O. Y. jazdil už predtým, mal za to, že je predpoklad, že spôsob voľby režimu prevádzky vozidla pomocou automatickej prevodovky ovládal. Navyše z výpovede svedka vyplynulo, že motorové vozidlo navrhovateľ požičal osobe s prezývkou F., tento auto poskytol vodičovi L. W., vypočutému v konaní, ktorý svedok si nevedel spomenúť na okolnosti požičania auta, na ako dlho ho mal požičané, ani meno osoby, od ktorej ho mal požičané, nevedel bližšie popísať s kým sa mal stretnúť a kde, nevedel nájsť miesto stretnutia, ani že vedľa cesty je rieka. Svedeckú výpoveď z dôvodu, že svedok si pamätal len okolnosti, za ktorých spadlo auto do vody a žiadne iné okolnosti udalostí si nepamätal, považoval za nedôveryhodnú, účelovú, nepreukazujúcu, že išlo o náhodnú udalosť. Za zarážajúce považoval, že navrhovateľ svoje motorové vozidlo, ktoré si cení na vyše milión Sk požičiava osobám, ktoré sa pravdepodobne nepoznajú, keď nevedia navzájom svoje mená. Konštatoval, že znalec aj v závere znaleckého posudku konštatoval, že z technického hľadiska po zohľadnení dostupných podkladov je pravdepodobné, že k poškodeniam v rozsahu uvedenom v spise neprišlo spôsobom uvádzaným vodičom. Poukázal na to, že znalec sa vysporiadal aj s dôvodmi, prečo nie sú správne závery listinného dôkazu, ktorý si dal na vlastné náklady vypracovať navrhovateľ Žilinskou univerzitou. Vyvodil, že pri zohľadnení vodičom udávaného smeru otáčania vľavo a dynamického bočného tlaku na vnárajúcu sa prednú časť vozidla pri vjazde vozidla do prúdu rieky by bola z technického hľadiska pravdepodobná orientácia vozidla po vjazde do rieky prednou časťou v smere toku rieky a z toho vyplývajúce poškodenie zadnej časti. Zo znaleckého dokazovania tiež vyplýva, že poškodenia prednej časti vozidla mohlo vzniknúť silným prúdom vody nesúcej veľké predmety, ale z technického hľadiska je súvis medzi poškodením a uvádzaným miestom potopenia vozidla podľa doložených faktov nepravdepodobný a že rozsah a charakter poškodenia vozidla nezodpovedá po zohľadnení dynamického tlaku vody prúdiacej k vozidlu sprava uvádzanému priebehu nehody. Vzhľadom na skutočnosť konštatovanú v znaleckom posudku, že poloha vozidla pri vjazde na trávnatý svah nie je známa, ani dráha vozidla, technický stav vozidla pred poškodením, pohyb vozidla vo vode nie je zdokumentovaný, nebolo možné zistiť rýchlosť toku rieky, priebeh nehody nie je možné simulovať, nebolo možné uvedené skutočnosti ani dodatočne zistiť, ani nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Nevyhovel návrhu navrhovateľa a nevypočul znalca, pretože sa v znaleckom posudku dostatočne vysporiadal so skutočnosťou, z akých dôvodov bol znalecký posudok vypracovaný Žilinskou univerzitou nesprávne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa zaplatiť trovy štátu, pozostávajúce z trov znaleckého dokazovania, ktoré boli v sume 201,52 € vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že svedok W. potvrdil všetky detaily predmetnej dopravnej nehody a je prirodzené, že tento si po 4 rokoch od nehody pamätá stresujúce, a nie všetky detaily pred nehodou a po nej, z ktorého dôvodu nemožno jeho výpoveď vyhodnotiť ako nedôveryhodnú. Považoval znalecký posudok napriek svojej obsiahlosti za trpiaci vnútornou rozpornosťou a za nesprávny, negujúci iný znalecký posudok vypracovaný Žilinskou univerzitou a nepovažoval za dostatočne vysvetlené, prečo dvaja znalci dospeli k dvom rôznym záverom. Mal za to, že stav vozidla pred nehodou bolo možné zistiť výpoveďou navrhovateľa, ako aj výpoveďou vodiča, že rýchlosť toku je možné zistiť výsluchom hasičov asistujúcich pri vyťahovaní vozidla z rieky, prípadne aj dopytom na správcu toku a že polohu vozidla pri vjazde na svah a miesto, kde spadlo do vody, by mohol upresniť vodič, pokiaľ by bola snaha vykonať rekonštrukciu nehody na mieste samom a znalec i súd by to považovali za potrebné. Poukázal na rozpor medzi obidvoma znaleckými posudkami aj v tom, že podľa posudku Žilinskej univerzity - Ústavu súdneho inžinierstva sa vozidlo pohybovalo v toku cúvaním a podľa znalca L.. N. chodom vpred, pričom argumentáciu Žilinskej univerzity považoval za logickejšiu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že odmietol ďalšie dokazovanie ním navrhnuté a ani sám ex offo nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie o skutočnosti, ktoré namieta znalec L.. N. a ktoré bolo možné získať, alebo sa mal aspoň o to pokúsiť. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny záver. Poukázal na to, že organizácia Z. je nezávislou organizáciou posudzujúcou poistné udalosti a zo záverov jej expertízy aj vychádzal pri posudzovaní predmetnej poistnej udalosti, mal preukázané, že nešlo o poistnú udalosť tak, ako uviedol navrhovateľ, a so závermi tejto expertízy sa stotožnil. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správne skutkové a právne závery a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky navrhovateľa v jeho odvolaní nepovažoval za dôvodné. Všeobecná právna úprava poistenia je obsiahnutá v ust. § 788 a nasl. Obč. zák.. Uzavretím poistnej zmluvy sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie určená a poistenec sa zaväzuje platiť poistné. Podrobnejšiu úpravu práv a povinností účastníkov tohto právneho vzťahu obsahujú poistné podmienky poistiteľa (§ 788 ods. 3 OZ), ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy a bližšie špecifikujú a konkretizujú, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých udalostí vznikne právo na plnenie, rozsah a splatnosť poistného plnenia, ap.. Podľa § 797 ods. 1 Obč. zák., právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Poistiteľ je povinný poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, tzv. poistná udalosť (§ 788 ods. 1 OZ). Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada (§ 799 ods. 2 OZ). Navrhovateľ mal s odporcom uzatvorenú poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel, predmetom ktorého poistenia bolo osobné motorové vozidlo zn. T. O. Y. X,X U., ŠPZ D. XXX Y.. V konaní nebola sporná skutočnosť, že dňa 16.09.2006 došlo k dopravnej nehode, a to podľa záznamu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ, N. L. o dopravnej nehode tak, že vodič W. jazdil s motorovým vozidlom navrhovateľa v N. po ul. D. R.ady, pričom sa nemal plne venovať vedeniu a riadeniu motorového vozidla, následkom čoho zišiel z cesty s motorovým vozidlom do O. W. a k vzniku škody na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa. Avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že k tejto dopravnej nehode došlo spôsobom opísaným navrhovateľom. Už z expertízy č. XXX/TS/XXXX vo veci rozsahu a charakteru poškodenia motorového vozidla vykonanej spoločnosťou Z., Z..F..P.., nezávislou znaleckou organizáciou v odbore cestnej dopravy vyplývalo, že je možné konštatovať, že k dopravnej nehode predmetného motorového vozidla nedošlo spôsobom popísaným vodičom vozidla v spisovom materiáli, keď rozsah a charakter poškodenia prednej časti vozidla nekorešponduje s priebehom pohybu vozidla pri nehodovom deji deklarovanom vodičom, čo bolo potvrdené aj znalcom L.. H. N., zo záverov znaleckého posudku ktorého vyplýva, že z technického hľadiska po zohľadnení dostupných podkladov je pravdepodobné, že k poškodeniu v rozsahu uvedenom v spise neprišlo spôsobom uvádzaným vodičom. Znalec poukázal aj na neprimerané reakcie vodiča motorového vozidla vzhľadom k ohrozeniu a možnostiam zabránenia nehode, a tým aj k vzniku škody, keď nereagoval adekvátne na krízovú situáciu zabrzdením takmer stojaceho vozidla, pričom mal k popisu nehodového deja možnosť nehode a vojdeniu vozidla do rieky zabrániť, ale reagoval vyskočením z tohto vozidla, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Pritom išlo navyše o motorové vozidlo, ktoré mal mať požičané, čo si vyžadovalo z jeho strany ešte väčšiu zodpovednosť a snahu zabrániť nehode a vzniku škody. Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatovaním súdu prvého stupňa, že vodič motorového vozidla W., vypočutý v konaní ako svedok, si ani nevedel spomenúť na okolnosti požičania auta, od koho ho mal požičané, na akú dobu ho mal mať požičané, s kým a kde sa mal stretnúť, čo pri tak závažnej udalosti ako je dopravná nehoda, nie je zanedbateľné a aj v tomto smere v súvislosti so všetkými okolnosťami predmetnej nehody sú popis nehody a okolnosti okolo vozidla vodičom W. nedôveryhodné a námietku navrhovateľa, že takéto správanie sa vodiča a jeho výpoveď po štyroch rokoch od nehody je prirodzené, nepovažoval za dôvodnú, ako ani jeho ďalšie námietky uvedené v odvolaní. Odvolací súd považoval záver znalca L.. N. v jeho znaleckom posudku za postačujúci a zodpovedajúci daným podkladom týkajúcim sa nehody a za dostatočné aj jeho vysporiadanie sa so závermi znaleckého posudku Žilinskej univerzity, ktorý posudok je práve v porovnaní s jeho posudkom podľa odvolacieho súdu stručný, jeho záver spočíva len v konštatovaní, že rozsah a charakter poškodenia vozidla zodpovedá vjazdu vozidla do vody, pobytu vozidla vo vode a jeho pohybu v prúde vody a pri vyprosťovaní vozidla. Pritom skutočnosti, že vozidlo vniklo vo vody, resp. rieky, že v nej nejaký čas bolo a bolo z nej vyprostené neboli sporné, avšak tento posudok nezohľadnil všetky okolnosti, s ktorými sa naopak vysporiadal znalec L.. N. vo svojom posudku. Rozhodujúce a podstatné pre rozhodnutie vo veci bolo, že z technického hľadiska vzhľadom na rozsah a poškodenie vozidla nebolo zo strany navrhovateľa preukázané, že k dopravnej nehode, teda k poistnej udalosti došlo spôsobom zodpovedajúcim vodičom uvádzaným priebehom nehody. Priebeh nehody tak, ako je uvedený v policajnej správe nie je možné z technického hľadiska po zohľadnení všetkých skutočností podľa policajnej správy a vyjadrenia vodiča realizovať (simulovať), z ktorého dôvodu súd prvého stupňa ani nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a nebolo potrebné ani vypočutie znalca, pretože tento sa vo svojom znaleckom posudku so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami dostatočne vysporiadal. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.