Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/165/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108221084 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108221084.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: V. Š., B. V. F., V. XX, zast. JUDr. Ludvíkom Dohnalom, advokátom v Modre, Štúrova 69, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15. novembra 2011 č.k. 26 C 114/2008-75 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom (potom, čo konanie v časti uplatnenej istiny v sume 520.057,- Kč zastavil) zamietol návrh navrhovateľa čo do zvyšku uplatnenej istiny v sume 3.339,60 eur a uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 16.596,95 eur, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím Bývalého úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave č. 4306290580 zo dňa 31.7.1992 bol navrhovateľovi priznaný invalidný úrazový dôchodok súčinnosťou od 1.12.1990. Rozhodnutím zo dňa 9.6.2005 Sociálna poisťovňa oznámila navrhovateľovi, že jeho invalidný dôchodok sa podľa § 263 ods. 9 Zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. považuje od 1.1.2005 za starobný dôchodok. Výška dôchodku sa nezmenila. Překvalifikováním invalidného dôchodku navrhovateľa na starobný dôchodok prestala nástupnícka organizácia posledného zamestnávateľa navrhovateľa DIAMO, štátny podnik, odštepný závod Správa uranových ložisek Příbram vyplácať navrhovateľovi náhradu straty na zárobku, čo mu oznámila listom zo dňa 5.8.2005 a počnúc mesiacom júl 2005 prestala navrhovateľovi stratu na zárobku aj vyplácať. Na základe odvolania navrhovateľa voči rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.10.2005, ktorým potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 9. júna 2005, ktorým odporkyňa zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 16. júla 2005 na sumu 9.567,- Sk Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím 4So 14/2006 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach 5Sd 221/05-29 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 9. júna 2005 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Po vrátení veci Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 22.5.2008 v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR opätovne rozhodla o zvýšení dôchodkovej dávky navrhovateľa na rok 2005 pričom vo výrokovej časti rozhodnutia uviedla, že sa zvyšuje invalidný dôchodok navrhovateľa. Následne po vydaní nového rozhodnutia Sociálnou poisťovňou právny nástupca predchádzajúceho zamestnávateľa navrhovateľa spoločnosť DIAMO, s.p. uhradila navrhovateľovi pozastavené platby titulom náhrady na strate na zárobku v sume 520.057,- Kč, na základe čoho zobral navrhovateľ v tejto časti svoj návrh späť, súd konanie podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v tejto časti zastavil. V ďalšej časti konania sa navrhovateľ domáhal už len úroku z omeškania za obdobie z uhradených platieb za obdobie od 6.8.2005 do 9.7.2008 a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nezákonným úradným postupom odporcu. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje z toho dôvodu, že k pozastaveniu vyplácania náhrady za stratu na zárobku spoločnosťou DIAMO došlo na základe nezákonného rozhodnutia odporcu, ktoré bolo zrušené Najvyšším súdom SR. Spoločnosť DIAMO, s.p. konala na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne a preto sa podľa tvrdenia navrhovateľa s platením dávok nedostala do omeškania. Navrhovateľ sa domnieva, že za omeškanie s vyplatením týchto dávok je zodpovedný odporca, nakoľko jeho rozhodnutie, ktorým zmenil invalidný dôchodok navrhovateľa na starobný bolo nezákonné, na základe čoho potom došlo k pozastaveniu vyplácania dávok straty na dôchodku. Navrhovateľ sa ďalej domnieval, že v súvislosti s týmto rozhodnutím odporcu mu vznikol aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko na jeho strane došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku psychického rozrušenia nad rozhodnutím odporcu. Následne po vydaní pôvodného rozhodnutia o zmene invalidného dôchodku na starobný bol niekoľkokrát hospitalizovaný, pričom lekárske správy konštatujú zhoršenie predchádzajúcich zdravotných ťažkostí a objavenie sa nových zdravotných porúch. Navrhovateľ sa domnieval, že jeho zdravotný stav, ktorý sa zhoršil bol reakcia na nezákonný postup odporcu. Odporca sa stotožnil s tým, že u navrhovateľa došlo k prekvalifikovaniu invalidného dôchodku na starobný, avšak poukázal na to, že k zmene výšky dôchodku pri tejto prekvalifikácii nedošlo. Odporca zastával názor, že vydal správne rozhodnutie, z jeho strany zákon porušený nebol a nebolo vydané nezákonné rozhodnutie. V časti uplatneného nároku navrhovateľa na úhradu úrokov z omeškania odporca namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko vyplácanie príplatku k náhrade na strate zárobku je inštitút Zákonníka práce a podľa názoru odporcu si túto dávku má uplatniť od svojho zamestnávateľa. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy odporca vyjadril poľutovanie nad zhoršeným zdravotným stavom navrhovateľa, avšak popiera akúkoľvek zodpovednosť, ktorú by niesol v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu navrhovateľa. Zároveň odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ si svoj nárok uplatnil podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v zmysle ktorého za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci zodpovedá štát, pričom navrhovateľ ako odporcu označil Sociálnu poisťovňu, ktorá nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaná. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t.j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane navrhovateľa, či navrhovateľom označený odporca sa dopustil nesprávneho úradného postupu a či ku vzniku škody na strane navrhovateľov došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu. Vychádzajúc z obsahu návrhu navrhovateľa a charakteru ním uplatneného nároku súd dospel k záveru, že podľa zákona 514/2003 Z.z. zodpovedným subjektom je štát zastúpený príslušným orgánom verejnej moci. Navrhovateľ v konaní označil ako odporcu Sociálnu poisťovňu, ústredie, ktorá nie je pasívne legitimovaným subjektom titulom náhrady škody z nezákonného rozhodnutia. Ďalej súd poukázal aj na ďalšiu podmienku úspešnosti uplatneného nároku navrhovateľom a to absenciu základnej podmienky dôvodnosti návrhu, ktorým je zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť. Pri posudzovaní tejto podmienky rozhodnutie, ktorým odporca označil invalidný dôchodok navrhovateľa za starobný (č. 430 629 0580 zo dňa 9.6.2005) nie je právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, čo by zakladalo nárok navrhovateľa domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu ako aj neexistencie právoplatného rozhodnutia zrušeného, či zmeneného pre nezákonnosť zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že v konaní úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, nepriznal mu súd právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku v návrhu zamietajúcej časti podal včas odvolanie navrhovateľ, zosumarizoval výsledky vykonaného dokazovania v predmetnej veci so záverom dôvodnosti uplatneného nároku, navrhol preto zrušenie napadnutých častí rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci tomuto na ďalšie konanie, v ktorom súd rozhodne o veci opakovane rešpektujúc už právny názor odvolacieho súdu. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutých častí rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie navrhovateľa prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 3 ods. 1 písm a/, d/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Podľa § 9 ods. 1 , 2 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon , alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 17ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Sociálna poisťovňa bola zriadená 1. novembra 1994 zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. Od 1. januára 2004 vykonáva sociálne poistenie na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení., t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie - starobné a invalidné, ďalej úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v časti konštatovania, že navrhovateľ neoznačil v návrhu odporcu ako štát - Slovenskú republiku, ktorý jediný zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Štát ako právny subjekt spôsobilý byť účastníkom občiansko-právnych vzťahov v zmysle ust. § 21 O.z. nemožno stotožňovať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vlastným menom. Štát ako účastník občianskoprávnych vzťahov je právnickou osobou odlišnou od iných právnických osôb, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 18 ods. 1, ods. 2 písm. d/ O.z. a teda aj spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania podľa § 19 O.s.p. Z hľadiska pasívnej legitimácie v súdnom spore je teda podstatný rozdiel medzi tým, či je odporcom štát alebo iná osoba (verejnoprávna inštitúcia), pretože ide o rozdielne subjekty právnych vzťahov. Ak teda ide o nárok, kde nositeľom povinností je podľa právnej úpravy štát, musí uplatnenie tohto nároku pred súdom smerovať voči štátu ako účastníkovi, proti ktorému návrh smeruje v zmysle ust. § 90 O.s.p., nie voči niekomu, kto by prípadne v danej veci za štát ako štátny orgán mal konať. V prípade uvedeného nároku musí tak návrh smerovať proti odporcovi označenému ako Slovenská republika s uvedením príslušného štátneho orgánu resp. inštitúcie, ktorého (ktorej) sa vec týka a ktorého pracovník či poverený pracovník za štát pred súdom koná v zmysle § 21 ods. 2 O.s.p. Ak teda nie je štát ako odporca takto správne označený a ak je za odporcu označená iná právnická osoba, musí byť návrh zamietnutý pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označeného odporcu. Z vyššie uvedeného dôvodu neostalo odvolaciemu súdu než potvrdenie napadnutých častí rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O..sp., v odvolacom konaní úspešný odporca náhradu trov neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), nebolo tak možné mu náhradu trov odvolacieho konania priznať. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.