Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/293/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108224242 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108224242.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T. G. E. R., D. U.. X, R., proti odporcovi: Ľ. G., U.. XX.XX.XXXX, D. T. G. X, R., o vypratanie bytu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 12C 124/2008-33, zo dňa 19.03.2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 19.03.2010 uložil odporcovi povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať navrhovateľovi jednoizbový byt č. X, X. kategórie, na prízemí domu na ul. D. T. G. X H. R., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,58 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe podaného návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať navrhovateľovi 1-izbový byt č. X, 1. kategórie, na prízemí bytového domu na ul. D. T.U. G. X H. R., bez nároku na bytovú náhradu. Návrh odôvodnil tým, že odporca bol nájomcom predmetného bytu na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 02.08.1990, ktorá bola uzavretá so Š..D.. D. R.. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do skončenia pracovného pomeru odporcu. Pracovný pomer odporcu v Š..D.. D. R. skončil dňa 31.05.1992. Navrhovateľ ako právny nástupca sa stal vlastníkom domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza na základe zmluvy o prevode privatizovaného majetku zo dňa 31.07.1995. Z dôvodu, že odporca po skončení nájmu predmetný byt naďalej užíva a prenajímateľ nepodal v lehote 30 dní odo dňa skončenia nájmu návrh na vypratanie bytu, došlo v zmysle § 676 ods. 2 Obč. zákonníka v znení platnom do 30.08.2001 k postupnému predlžovaniu nájmu do 31.05.2002. Od 01.09.2001 bol § 676 ods. 2 Obč. zákonníka novelizovaný Zákonom č. 261/2001 Z.z. tak, že § 676 ods. 2 Obč. zákonníka sa už nevzťahuje na nájom bytu. Tým sa dňa 31.05.2002 nájomný vzťah odporcu k predmetnému bytu skončil a odporca predmetný byt užíva od toho času bez právneho dôvodu. Odporca v priebehu konania nesúhlasil s podaným návrhom a tvrdil, že nemá inú možnosť bývania. Odporca v Š. D. D. R. pracoval ako kurič a byt mu bol pridelený ako byt náhradný za služobný kuričský byt, ktorý bol obsadený. Pracovný pomer odporcu H. Š. D. D. skončil výpoveďou ku dňu 31.03.1992 a po skončení pracovného pomeru odporca byt neuvoľnil, pretože nemal kam odísť. V byte býva s priateľkou L. R.Á., ktorá podniká a s dvoma deťmi a to G. R., nar.13.02.1990 a D. R., nar. 25.07.1993. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník veci má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva zasahuje, najmä sa domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje, uložil odporcovi predmetný byt vypratať. Súd nepriznal odporcovi bytovú náhradu s poukazom na § 712a Občianskeho zákonníka, ktorý rieši otázku bytových náhrad podľa dôvodu skončenia nájmu a ktorý bytovú náhradu pre prípad skončenia nájmu bytu uplynutím dojednanej doby nájmu neupravuje. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,58 €. Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že pokiaľ navrhovateľ žiada, aby mu súd uložil predmetný byt vypratať, je potrebné aby písomnými dokladmi preukázal skončenie nájmu, pretože podľa jeho názoru nájomný vzťah trvá doteraz, pretože mu nebola doručená výpoveď z nájmu a zo strany prenajímateľa mu boli zasielané len nové predpisy nájomného a zálohových platieb v zmysle evidenčného listu, ktoré ako dôkaz predložil. Podľa názoru odporcu preto nájomný vzťah s navrhovateľom naďalej trvá. V predmetnom byte býva spolu s jeho družkou aj ich dvomi deťmi, majú v byte trvalý pobyt, ktorý bol riadne zo strany prenajímateľa odsúhlasený. Zo strany prenajímateľa nikdy nedošlo k ponuke na odpredaj bytu aj keď navrhovateľ tvrdil, že všetkých nájomcov s touto ponukou oslovil. Žiadal, aby navrhovateľ poskytol ako náhradu za vypratanie bytu adekvátny iný náhradný byt, keď má navrhovateľ iný zámer v tomto dome. Okolnosti tejto žiadosti sú morálneho charakteru, pretože nemôže zostať na ulici bez trvalého bydliska, ktoré potrebuje preukázať v úradnom styku, u lekára a pod.. Podľa vyjadrenia odporcu predmetný byt nie je služobným bytom ako tvrdí navrhovateľ, pretože už v roku 1994 súd zistil, že je to byt náhradný a služobný dvojizbový byt mu bude pridelený po jeho uvoľnení, preto tento byt sa nevzťahuje na dobu trvania pracovného pomeru. Odporca tiež tvrdil, že konaním navrhovateľa dochádza k hrubému porušeniu jeho občianskych práv a je smutné, že k takémuto konaniu došlo zo strany mesta ako hlavného zástupcu občanov. Chce žiť a pracovať v štáte tak ako doteraz, vychovávať svoje deti, ale ako bezdomovcom sa im to nepodarí, hlavne kvôli synovi, ktorý je po dvoch operáciách mozgu a stráca zrak. Žiadal preto rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukázal na to, že odporcovi mal byť pridelený jednoizbový byt a v čase, keď mu bol byt pridelený zo Š..D.. D., sa v ubytovni nachádzali dva služobné byty a to jednoizbový a dvojizbový. Podľa zápisu z OP RZ, konanej dňa 24.07.1990, bodu 11, OP schválila pridelenie jednoizbového služobného kuričského bytu na R. D. dňom 01.08.1990 Ľ. G.. V zápise o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 02.08.1990 je uvedené: „užívací pomer k bytu je viazaný na pracovný pomer p. G. H. Š..D.. D. Q. - X. Po rozviazaní pracovného pomeru je p. G. povinný byt uvoľniť do 15 dní. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že pokiaľ odporca žiada, aby navrhovateľ dokladoval a preukázal ukončenie nájmu, mal odporca tento dôkaz žiadať do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončil dokazovanie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pretože na dôkazy predložené a označenie neskôr sú neprihliada. V zmysle tohto ustanovenia bol odporca poučený, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.03.2010. Poukázal na to, že otázke ukončenia nájomnej zmluvy sa súd venoval, pretože by nemohol bez toho rozhodnúť vo veci samej. Z dôvodu, že k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo uplynutím doby nájmu, žiadne zdokladovanie snahy a písomnosti vedúcej k ukončeniu nájmu nie je potrebné. Pokiaľ odporca tvrdil, že mu boli zasielané vždy len predpisy nájomného a zálohových platieb v zmysle evidenčného listu, navrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že správcovská organizácia navrhovateľa namiesto na platenie úhrad za užívanie bytu bez zmluvného vzťahu, výzva na úhradu nájomného, nezakladá existenciu nájomnej zmluvy. Predpisy mesačnej úhrady pre odporcu neposielajú právnici a jediným kto sa k tejto otázke môže relevantne vyjadriť je súd, čo aj urobil. Súd vyslovil, že nájomná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom bola ukončená a nájomný vzťah zanikol. Navrhovateľ odporcovi a členom jeho rodiny neudelil súhlas na prihlásenie trvalého pobytu, preto sa tak zrejme stalo v čase, keď bol vlastníkom D. Š..D.. R.., pričom prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo na vlastnícky vzťah resp. nájomný vzťah a má len evidenčný charakter. V zápise o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 02.08.1990 je uvedené, že užívací pomer k bytu je viazaný na pracovný pomer odporcu v Š..D.. D. R. a po rozviazaní pracovného pomeru je odporca povinný byt uvoľniť do 15 dní. Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že právny vzťah odporcu k bytu bol jednoznačne a jasne zadefinovaný sudkyňou Okresného súdu Bratislava I ako zákonným sudcom, ktorý je v právnom poriadku SR jediným právne relevantným subjektom, ktorý o právnom vzťahu k bytu môže rozhodnúť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. V priebehu konania bola preukázaná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v tomto konaní na základe Zmluvy o prevode privatizovaného majetku na T. G. E. R., uzatvorenej medzi W. U. G. E. ako prevodcom a T. G. E. R., zastúpeným primátorom ako nadobúdateľom zo dňa 31.07.1995. Zmluva bola uzavretá na základe rozhodnutia G. E. Č.. XX zo dňa 08.07.1994 o privatizácii Š..D.. D. R., ktorým bol privatizačný projekt tohto štátneho podniku vybratý na realizáciu. V zmysle zmluvy prevodca bezplatne prevádza na nadobúdateľa uvedenú časť majetku s príslušenstvom aj so všetkými právami a záväzkami, ktoré súvisia s prevádzaným majetkom i tými, ktorých existencia sa zistí po dni prevodu. Dňom účinnosti tejto zmluvy nadobúdateľ preberá a prevodca odovzdáva prostredníctvom štátneho zástupcu š.p. majetok, ktorý je predmetom prevodu v rozsahu príloh, ktoré budú upresnené ku dňu účinnosti zmluvy. Vlastnícke právo k prevádzanej časti majetku prechádza na nadobúdateľa v zmysle § 19 ods. 3 Zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a v znení Zákona č. 264/92 Zb. vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu zmluvnými stranami a účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného v danej veci bola nepochybne preukázaná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v danej veci. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon subjektívnych práv vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov možno vnímať ako právo každého správať sa spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon, alebo ktorý vyplýva zo zmluvy či z rozhodnutia štátneho orgánu a možnosť domáhať sa svojich práv. Výkon práv a povinností však nemožno chápať absolútne a neobmedzene. Obmedzenie výkonu subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon subjektívnych práv iných subjektov. Nezáleží na tom, či ide o výkon práv rovnakého druhu, každý je teda pri výkone svojho práva povinný dbať aj na to, aby neznemožnil či nerušil výkon práv iných. Preto zákon ustanovuje, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého odporca užíva byt neoprávnene a preto je povinný byt v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vypratať. Otázku, či odporca užíva byt protiprávne alebo nie, skúmal súd len na základe tvrdenia navrhovateľa, že nájom bol uzatvorený na dobu určitú do skončenia pracovného pomeru, keď pracovný pomer H. Š.. D.. D. skončil dňa 31.05.1992. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v danej veci predložil zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 02.08.1990 na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného D. Š..D.. R., H. XX, zo dňa 15.01.1990. Dňa 02.08.1990 bol vyhotovený a podpísaný zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Š. D. D. Š..D.. H. XX, R., zo dňa 15.01.1990. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie odporcu zo dňa 13.04.2009, z ktorého vyplýva, že byt, ktorý v súčasnosti obýva, nie je kuričským bytom, tento byt mu bol pridelený ako náhradný, nakoľko kuričský byt dvojizbový sa nachádza na opačnej strane domu pod číslom bytu X a v tomto období v ňom býval iný nájomca a nebol mu pridelený, ale sľúbený, že keď sa z neho vysťahujú, tak mu bude riadne pridelený dvojizbový kuričský byt. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa riadne neskúmal zmluvný vzťah a čo bolo obsahom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, keď nevyžiadal od navrhovateľa, aby predložil rozhodnutie o pridelenie bytu Š..D.. D. R. zo dňa 15.01.1990, na základe ktorého bol predmetný zápis o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 02.08.1990 napísaný a preto ani neskúmal a nemal preukázané tvrdenie navrhovateľa, že nájom bol uzatvorený na dobu určitú do skončenia pracovného pomeru. Takýto záver súdu prvého stupňa, ktorý vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku je preto predčasný a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa sa vecou nezaoberal ani z hľadiska možného použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto takýto postup súdu prvého stupňa nie je možné považovať za správny. Predmetom konania v danej veci bol nárok na vypratanie bytu odporcu bez povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu. V danom prípade na jednej strane ide o ochranu práv vlastníka nehnuteľnej veci, teda prenajímateľa T. G. E. R., ktorého vyhovenie sa na druhej strane závažným spôsobom dotýka významného záujmu odporcu a to záujmu na zabezpečenie bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt. Odporca v priebehu konania sám poukázal na to, že z bytu sa nemôže vysťahovať, pretože nemá kam ísť. Danú vec bolo preto potrebné posúdiť nielen z hľadiska opodstatnenosti ochrany práv prenajímateľa, ale komplexne so všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk, teda aj z hľadiska, či výkon takéhoto práva formou vypratania bytu bez povinnosti zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu, výnimočne možno alebo nemožno odoprieť práve s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedená zásada, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie umožňuje posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť a poskytnúť právnu ochranu uplatňovanému právu. Na základe ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pripustiť aj zamietnutie žaloby o vypratanie bytu a v tej súvislosti preto nemožno vylúčiť kvalifikovanie konania prenajímateľa, ktorý na výpovedi trval a na základe výpoveďou vyvolaného právneho následku sa domáha ochrany vyprataním nájomcu z bytu bez povinnosti zabezpečiť mu bytovú náhradu ako výkon práva priečiaci sa dobrým mravom. Súd prvého stupňa mal skúmať, či nejde o prípad, kedy by bolo možné výnimočne s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému právu navrhovateľa. Pre posúdenie, či v danom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, je predovšetkým rozhodujúca existencia príčinnej súvislosti medzi ťaživou sociálnou situáciou odporcu a skončením pracovného pomeru v prípade, ak z vykonaného dokazovania by jednoznačne bolo preukázané, že k uzavretiu nájomného vzťahu došlo na dobu určitú do skončenia pracovného pomeru. Preto bude potrebné, aby súd prvého stupňa skúmal na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 15.01.1990, ktoré predloží prenajímateľ aký byt bol v skutočnosti odporcovi pridelený, keď odporca v priebehu konania ako bolo už uvedené, tvrdil, že byt, ktorý v súčasnosti obýva, nie je kuričským bytom, tento mu bol pridelený ako náhradný, nakoľko kuričský byt dvojizbový bol obsadený a užívaný iným nájomcom a bolo mu prisľúbené, že keď sa z neho vysťahuje, taj mu bude riadne pridelený dvojizbový kuričský byt. Odporca tiež tvrdil, že do dnešného dňa mu nebola doručená výpoveď z pracovného pomeru a riaditeľom Š..D.. D. G. O. mu bolo oznámené, že aj keď nebolo o vyprataní bytu z roku 1990 súdom vyhovené, rozviaže s ním pracovný pomer až potom, keď mu odovzdá byt. V danej veci bude potrebné skúmať dôvodnosť návrhu na vypratanie bytu a preukázanie skutočnosti, či nájom bol skutočne uzatvorený na dobu určitú do skončenia pracovného pomeru, čo bude potrebné zistiť predovšetkým z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 15.01.1990. Ďalej bude potrebné skúmať tvrdenie odporcu v súvislosti s jeho tvrdením o nepriaznivej a ťaživej situácii, ktorú spôsobuje skutočnosť, že nemá inú možnosť bývania, nemá sa kam vysťahovať a kam odísť a tiež bude potrebné zaoberať sa aj skutočnosťou, že v predmetnom byte odporca býva so synom, ktorý má vážne telesné postihnutie, o čom predložil odporca aj potvrdenia o vyšetrení a lekárske správy. Zároveň bude potrebné, aby sa súd zaoberal aj žiadosťou odporcu zo dňa 14.05.1990 o pridelenie dvojizbového kuričského bytu, ktorá sa nachádza v spise na č.l. 12 a ktorej obsahom je žiadosť o pridelenie dvojizbového kuričského bytu, nakoľko býva v jednoizbovom byte s dieťaťom, ktorý neprináleží kuričovi a tento list je adresovaný D. Q. XX, H. XX, R.. Súd prvého stupňa sa danou vecou z tohto pohľadu nezaoberal, hoci to bolo potrebné a preto je jeho rozhodnutie predčasné a nesprávne a povinnosť uložená vypratať byt podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, bola uložená predčasne. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa neposudzoval náležite ani otázku protiprávnosti užívania bytu odporcom. Súd prvého stupňa sa mal zaoberať vzhľadom na obsah korešpondencie medzi navrhovateľom resp. správcom a odporcom, ktorá sa týkala predpisu nájomného za nasledujúce obdobie a aj tým, či medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo ku konkludentnému prejavu vôle smerujúcemu k uzavretiu novej nájomnej zmluvy. Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane prenajímateľa ako aj na strane nájomcu. Súd prvého stupňa mal preto s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu skúmať, či k takémuto prejavu nedošlo, ak tak neurobil, jeho záver, podľa ktorého odporca užíva byt neoprávnene a je povinný ho v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypratať bol urobený predčasne a preto takýto záver súdu prvého stupňa nemožno považovať za správny. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie naznačeným smerom znovu vo veci rozhodne, pričom je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.