Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/315/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108228245 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108228245.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: TERA TRADE, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Laurinská č. 18, zast. Mgr. Andrejom Šabíkom, advokátom v Bratislave, Staromestská č. 6/D, proti odporcom: 1/ G. J., X/ S. J., M. J. E. J., Y. L.. Č.. XX, obaja zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom v Bratislave, Rudnayovo nám. č. 1, o vypratanie bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14. januára 2011 č.k. 12 C 148/2008-152 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo dňa 6. júna 2011 č.k. 12 C 148/2008-182 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti odporcom vypratať byt Č.. XX nachádzajúci sa na X. G. K. na Y. L.. Č.. XX E. J., T. I. X.Í. na B. E. Č.. XXXX, vedený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto, súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania 456,94 euro k rukám JUDr. Jána Havláta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že nájomnou zmluvou č. XXXX/XX-XX X. K. XX.X.XXXX, uzavretou medzi prenajímateľom Mestskou časťou Bratislava- Staré Mesto a odporcami ako nájomcami, bol odporcom daný do nájmu byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí domovej nehnuteľnosti v J. na Y. L.. Č.. XX, parcela č. XXX, súp. č. XXX, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva. Podľa čl. III bod 1 tejto zmluvy, nájom bytu vznikol dňom podpísania tejto nájomnej zmluvy a uzatvoril sa na dobu určitú, do ukončenia súdneho sporu. Podľa čl. III bod 4 tejto zmluvy, sa odporcovia ako nájomcovia zaviazali v prípade skončenia nájmu v súlade s bodom 1 tohto článku odovzdať prenajímateľovi predmetný byt ku dňu podpísania zápisnice o fyzickom prevzatí primeraného 2 - izbového bytu. Podľa výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie Staré mesto, okres Bratislava 1, obec Bratislava - Mestská časť Staré mesto, vlastníkom domu súp. č. XXX, na parcele č. XXX I.e navrhovateľ titulom kúpy, od 5.5.2006. Zo záznamu z rokovania zo dňa 14.9.2006 súd zistil, že v uvedený deň navrhovateľ oboznámil odporcov, že je vlastníkom domu na Hviezdoslavovom nám. č 16 v Bratislave od 6.5.2006, vstúpil do práv a povinností predchádzajúceho vlastníka a prenajímateľa, pripravuje rekonštrukciu a zmenu využitia predmetnej nehnuteľnosti na hotel, o ukončení doby nájmu odporcov a užívaní bytu bez právneho dôvodu, ako aj nereálnosti požiadavky odporcov na získanie náhradného bytu do osobného vlastníctva, resp. finančnej hodnoty zodpovedajúcej hodnote bytu. Navrhovateľ ponúkol odporcom získanie nájmu bytu na Moravskej ul. alternatívne finančné vyrovnanie cca 12.000,- Sk - 15.000,- Sk za m2, čo odporcovia odmietli. Navrhovateľ listom zo dňa 21.6.2007 zaslal odporcom ponuku bytovej náhrady predložením 10 ponúk na prenájom bytov. Odporcovia ponuku prevzali dňa 26.6.2007. K podpísaniu zápisnice o fyzickom prevzatí náhradného primeraného 2 - izbového bytu medzi účastníkmi nedošlo. Odporcovia v konaní namietali, že povinnosť odovzdať predmetný byt im nevznikla, pretože doposiaľ nájom predmetného bytu nezanikol a právny vzťah založený nájomnou zmluvou č. 2014/98-321 zo dňa 14.9.1998 stále trvá. Namietali absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy č. 2014/98-32 zo dňa 14.9.1998, v časti čl. III bod 1, ktorou bola dohodnutá doba nájmu na dobu určitú, do ukončenia súdneho sporu, z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, pretože chýba bližšie označenie súdneho sporu do skončenia ktorého nájom trvá. Rozhodujúc o návrhu navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu preto súd skúmal či odporcom vznikla povinnosť predmetný byt navrhovateľovi odovzdať, či nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou č. 2014/98-321 zo dňa 14.9.1998 na dobu určitú zanikol a prejudiciálne sa zaoberal platnosťou tejto nájomnej zmluvy. Z dôvodu, že nájomná zmluva č. XXXX/XX-XX zo dňa 14.9.1998, v čl. III bod 1 dobu nájmu určila na dobu určitú, do ukončenia súdneho sporu, bez jeho bližšieho určenia spisovou značkou, príslušnosťou súdu, označením účastníkov konania, predmetu sporu alebo iným nezameniteľným spôsobom, dospel súd k záveru, že nájomná zmluva č. 2014/98-32 zo dňa 14.9.1998 je v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka. To, že išlo o súdny spor vedený na Najvyššom súde SR sp. zn. 4Cdo 106/02, v právnej veci žalobcu Hlavné mesto SR proti žalovaným Mestská časť Bratislava - Staré Mesto a Ing. Mária Benešová, o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci a určenie vlastníctva uviedol len sám navrhovateľ, nevyplýva to z nájomnej zmluvy ani zo žiadnych listinných dôkazov predložených súdu a nepotvrdila to ani svedkyňa JUDr. Jana Bezáková, vedúca oddelenia nájmu bytov a nebytových priestorov pôvodného prenajímateľa v čase uzatvárania nájomnej zmluvy, ktorá predmetnú zmluvu pred jej podpisom za prenajímateľa šifrovala. Tá vo svojej výpovedi uviedla, že z nájomnej zmluvy č. 2014/98-32 zo dňa 14.9.1998, nevyplýva do skončenia akého súdneho sporu bol nájom v danom prípade uzatvorený. Okrem toho súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C 93/96 zistil, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy č. 2014/98-32 dňa 14.9.1998, sa spor žalobcu Hlavné mesto SR proti žalovaným Mestská časť Bratislava - Staré Mesto a Ing. Mária Benešová, o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci a určenie vlastníctva, nachádzal v konaní na prvom stupni pod sp. zn. 12C 93/96 a existencia sporu na Najvyššom súde SR sp. zn. 4Cdo 106/02, ktorý bol dovolacím konaním v danej veci, známa ešte nebola. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že povinnosť odporcov v 1. a 2. rade odovzdať predmetný byt navrhovateľovi z dôvodu ukončenia nájmu uplynutím času, na ktorú bol dohodnutý, nevznikla a preto návrh na vypratanie predmetného bytu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, že sami odporcovia v liste zo dňa 29. 6. 2007 potvrdili, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, boli si teda bezosporu tejto skutočnosti vedomý. Taktiež z výpovede svedkyne JUDr. Bezákovej vyplynulo, že každý nájomca bol informovaný pri uzavretí nájomnej zmluvy o tom, že prebieha reštitučný súdny spor, bolo teda na ňom, akú pozornosť tejto skutočnosti venoval. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že ustanovenie článku III bod 1 nájomnej zmluvy je neurčité a z toho dôvodu neplatné, súd toto ustanovenie však hodnotil izolovane, bez prihliadnutia na ostatný obsah zmluvy a na ďalšie skutkové okolnosti. Na ujmu zrozumiteľnosti nemôže byť to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave, stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený alebo vysvetlený primerane povahe právneho úkonu. Právny úkon je určitý vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Účastníci sa v danej veci výslovne dohodli na uzavretí nájomnej zmluvy na dobu určitú do ukončenia súdneho sporu, dojednané ustanovenie je dostatočne určité a zrozumiteľné a jeho obsah si ničím neodporuje. Odporcovia v liste zo dňa 29. 6. 2007 nepopierajú skutočnosť, že súdny spor spisovej značky 4Cdo 106/2002 mohol súvisieť s termínom, na ktorý bol nájom zmluvne dohodnutý, pokiaľ by táto skutočnosť im bola zo strany prenajímateľa oznámená. Keďže navrhovateľ oznámil odporcom ukončenie predmetného súdneho sporu, má za to, že nájomný vzťah na základe predmetnej zmluvy platne zanikol. Odvolateľ preto navrhol zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie jeho návrhu na začatie konania. Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázali na ustálenú súdnu prax, podľa záverov ktorej ak je právny úkon písomný, nestačí, že účastníkom právneho úkonu je jasné čo je predmetom napr. zmluvy, ak to nie je rozpoznateľné z jej textu. Z predmetnej nájomnej zmluvy vôbec nevyplýva, že by doba nájmu bola ohraničená reštitučným súdnym sporom, každý súdny spor je špecifikovaný účastníkmi konania, označením súdu a spisovou značkou, čo v nájomnej zmluve absentovalo. Poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 243/2007 zo dňa 1. 9. 2008, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Predmetná nájomná zmluva je nakoniec vnútorne rozporná aj v časti, ktorou zakotvuje povinnosť prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi bytovú náhradu, ktorá sa vzťahuje len na nájmy dojednané na dobu neurčitú. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhli preto odporcovia potvrdenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( § 34 O.z.). Sama okolnosť, ako je právny úkon označený, nie je pre jeho posúdenie rozhodujúca, rozhodujúcim je posúdenie obsahu prejavu vôle, teda zistenie, čo bolo skutočne prejavené. Prejav vôle musí byť vykladaný podľa interpretačných pravidiel určených ustanovením § 35 ods. 2 O.z., a to aj vtedy, ak obsahuje zákonný termín alebo odkaz na ustanovenie zákona. Podľa § 35 ods. 2 O.z. je treba právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom; ak vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu, tiež treba pomocou výkladu právneho úkonu objasniť skutočný zámer účastníkov týmto spôsobom vyjadrený. Výklad právneho úkonu môže smerovať len k objasneniu toho, čo bolo skutočne prejavené, nemožno výkladom nahrádzať už urobený nedostatočný prejav vôle. Pri právnom úkone (zmluve) urobeného v písomnej forme musí byť úmysel strán ohľadne podstatných náležitostí zistený (a zistiteľný) len a výlučne z písomnej zmluvy. Náležitosťou vôle je jej sloboda a vážnosť, náležitosťou prejavu vôle je jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v danom prípade vzhľadom na dohodu účastníkov (§ 46 ods. 1 O.z.) aj písomná forma. Prejav vôle musí byť po výrazovej stránke zrozumiteľný a po obsahovej stránke určitý. Prejav je nezrozumiteľný, ak sa ani pomocou výkladu nedá zistiť, čo sa ním malo vyjadriť. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom. Povinnosťou súdu je z úradnej povinnosti (ex offo), skúmať splnenie zákonných ustanovení prejavu vôle účastníkov zmluvného vzťahu, a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe zmluvného konania. Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa poukazuje na neurčitosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy zo 14. 9. 1998 v časti čl. III bod 1, keď tento neobsahuje presnú a zrozumiteľnú úpravu doby nájmu dojednanej na čas určitý. Dobu trvania nájmu možno ohraničiť buď uvedením dĺžky času resp. dátumom, do ktorého nájom trvá, alebo konkrétnou (dátumom neurčiteľnou) objektívne zistiteľnou skutočnosťou, z ktorej je možné bez pochýb zistiť, kedy sa nájom končí, pričom v dobe uzavretia zmluvy nemusia mať účastníci tohto právneho vzťahu istotu, kedy takto dohodnutá doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. Dobu nájmu bytu nemožno viazať na čas „do ukončenia súdneho sporu“ bez akéhokoľvek označenia tohto sporu (označením jeho účastníkov a predmetom, prípadne označením súdu resp. spisovej značky sporu) v písomnej zmluve, pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu predmetnej časti právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné a nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť. Nevýznamné pritom je, či niektorá zo strán zmluvy (prípadne obe strany zmluvy) dokázali uvedený (neoznačený) súdny spor identifikovať, keď dohodnutá písomná forma zmluvy slúži práve na zabezpečenie posilnenia istoty oboch strán zmluvy ohľadne práv a povinností zo zmluvy vyplývajúcich. Ak teda súd prvého stupňa uzavrel, že nájomná zmluva č. 2014/98-32 zo dňa 14.9.1998 je v časti upravujúcej dobu nájmu na čas určitý absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka, ide o záver správny. Predmetnú nájomnú zmluvu tak treba považovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú (§ 685 ods. 1 O.z.), práva a povinnosti z ktorej stále trvajú, nie je tak dôvod pre uloženie navrhovanej povinnosti vypratania bytu odporcom a návrh navrhovateľa je tak celkom bezzákladný. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní však plne úspešným odporcom ich náhradu nepriznal, pretože trovy odvolacieho konania v zákonom stanovenej lehote od vyhlásenia rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O.s.p.) nevyčíslili, v ktorom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.