Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/61/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108231277 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108231277.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X. T. K., A. N. Q. XX, A., 2. F. A., A. B. X, A., obaja zastúpení: JUDr. Vladimírou Dankovou, advokátkou, Kolárska 4, Bratislava, proti odporcovi: AZUR REIZEN SK, s.r.o., Grösslingova 8, Bratislava, IČO: 35 850 442, zastúpený: AK Geško & Hulín a partneri, s.r.o., Belehradská 33, Bratislava, o zaplatenie 996,-Eur (30.000,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 11C/152/2008-89 zo dňa 3.11.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/152/2008-89 zo dňa 3.11.2010 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvého stupňa odporcu zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu 132,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 6.11.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobný návrh zamietol. Tiež určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V časti rozhodnutia o náhrade trov konania odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“). Konštatoval, že navrhovatelia mali úspech iba v 1/5 sporu a odporca v 4/5 sporu, avšak u odporcu nebol naplnený dôvod na rozhodovanie o trovách podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko jeho neúspech nebol len v nepatrnej časti, ale predstavoval až 18 %. Podľa ustálenej súdnej praxe možno za nepatrný neúspech považovať neúspech do 5% až 10 %. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Nesúhlasili s aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa a poukázali na skutočnosť, že ich neúspešnosť čiastočne zavinil odporca sám svojim prístupom. Navrhovatelia boli ochotní sa s odporcom dohodnúť, tento však neprejavil žiadnu ústretovosť a ani po opakovanej výzve súdu nezaložil do spisu rozpis ceny ubytovania a stravovania. Zdôraznili, že zo zmluvy o obstaraní zájazdu nebolo možné zistiť ceny jednotlivých položiek a to konkrétne cenu za stravu, ubytovanie a letenku, v tejto zmluve bola uvedená len súhrnná suma. Odporca predložil súdu cenu letenky, ktorú súd zarátal do zaplatenej sumy 21.780,-Sk. Navrhovatelia boli však toho názoru, že odporcom uvádzaná cena letenky vo výške 8.900,-Sk je nadsadená, pretože z rozpisu leteniek vyplýva, že cena jedného sedadla na osobu bola 175 USD ( pri kurze 1USD- 22,-Sk). Navrhovatelia ďalej uviedli, že celý spor skomplikoval odporca, nakoľko nepredložil súdu cenu, v ktorej by boli vyčíslené jednotlivé položky zvlášť- strava, ubytovanie a cena za služby delegáta na jednu osobu, ale predložil cenu letenky, ktorá nezodpovedá reálnym nákladom. Považujú preto za spravodlivé priznanie náhrady trov konania. Podaním, doručeným súdu dňa 28.12.2010, napadol rozhodnutie do výroku o náhrade trov konania aj odporca. Mal za to, že vzhľadom na jeho 82 %-tný úspech v spore, teda vo výške blížiacej sa neúspechu v nepatrnej časti, mal súd náhradu trov konania pomerne rozdeliť, keďže druhá časť vety ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. sa zjavne vzťahuje na prípady, kedy pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania je približne rovnaký. K podanému odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 14.1.2011. Argumentáciu navrhovateľov poukazovaním na prístup odporcu v konaní, považuje odporca za neopodstatnenú, aj vzhľadom na snahu odporcu predkladať súdu požadované doklady v rámci svojich možností a zúčastňovanie sa na pojednávaní. Taktiež zdôraznil, že namietaná cena letenky navrhovateľmi je nedôvodná vzhľadom na fakt, že let je spiatočný a cena sa teda započítava dvakrát, spolu so započítaním marže a sumy, ktorá sa rozpočítava na celé lietadlo za neobsadené miesta. Odporca ďalej uviedol, že rozpis jednotlivých položiek ceny zájazdu nemal reálne k dispozícii a ako konštatoval súd prvého stupňa táto skutočnosť bola na škodu práve odporcovi. Tieto skutočnosti podľa odporcu neumožňujú navrhovateľovi priznať náhradu trov konania. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie účastníkov nie je dôvodné. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Vychádzajúc zo žalobného návrhu bolo predmetom tohto konania zaplatenie sumy 996,-Eur s príslušenstvom, z titulu reklamácie služieb poskytnutých na mieste zájazdu. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 11C/152/2008-89 zo dňa 3.11.2010 zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 132,11,-Eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobný návrh zamietol. Je preto nesporné, že tak navrhovatelia ako aj odporca mali v konaní čiastočný úspech. Každý účastník bol teda v tomto konaní čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný. Taktiež možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade nemožno hovoriť o nepatrnom neúspechu odporcu v konaní. Miera neúspechu odporcu v konaní totiž činila až 26,5 %, čo nemožno vyhodnotiť ako neúspech nepatrný ( pomerný úspech odporcu činil 86,7 %, pričom miera jeho úspechu sa vypočíta ako rozdiel pomerných úspechov účastníkov, teda 86,7 %- 13,26%, t.j. 73,50 %). Vychádzajúc z logického ako aj gramatického výkladu ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., nemožno ustáliť tú skutočnosť, že v tomto konaní činil neúspech odporcu zanedbateľnú časť v porovnaní s výškou uplatneného nároku v návrhu na začatie konania. Súdna prax v otázke ustálenia pojmu nepatrný neúspech vychádza rozhodne z nižšej miery neúspechu, čo zodpovedá aj úmyslu zákonodarcu. Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. je preto v tomto prípade jednoznačne vylúčená. Súd prvého stupňa preto správne vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že súd v prípade čiastočného úspechu účastníkov v konaní má možnosť náhradu trov pomerne rozdeliť, alebo vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odvolací súd sa stotožňuje s tým názorom, že jednoznačne úspešnejším účastníkom je v konaní odporca. Vychádzajúc z tohto faktu by ako zákonné rozhodnutie o trovách konania prichádzalo do úvahy jedine rozhodnutie, ktorým súdu prizná odporcovi nárok na náhradu trov konania, znížených o mieru neúspechu odporcu v konaní. Navrhovatelia sa v rámci svojho odvolania domáhali v podstate toho, aby odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že odporca v konaní nepredložil súdu požadovaný rozpis jednotlivých zložiek ceny zájazdu ako aj na to, že zo zmluvy o zájazde výška týchto zložiek nevyplývala. Z tohto dôvodu navrhovatelia nemohli uviesť v návrhu konkrétnu sumu, ktorá tvorila cenu za ubytovanie a poskytnuté služby delegáta a ktorej vrátenie tvorilo predmet samotného konania, ale v petite žaloby uviedli cenu zájazdu v plnej výške. Odvolací súd sa s touto argumentáciou plne stotožňuje, nakoľko je zrejmé, že navrhovatelia skutočne nemohli vyšpecifikovať konkrétnu sumu, ktorá by v sebe zahŕňala cenu za ubytovanie a služby delegáta. Odporca v konaní nedoložil napriek výzve súdu, listinné doklady, z ktorých by bolo možné túto výšku jednoznačne určiť. Túto skutočnosť odvolací súd hodnotí ako dôvod hodný osobitného zreteľa, kedy v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. súd nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. V tomto prípade odvolací súd ustálil, že menej úspešnými účastníkmi, ktorým by vznikla výlučnou aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania druhej strane, sú jednoznačne navrhovatelia. Avšak s prihliadnutím na ustanovenie § 150 O.s.p. a na existenciu dôvodov, vyhodnotených ako dôvody hodné osobitného zreteľa, je podľa názoru odvolacieho súdu na mieste náhradu trov konania odporcovi nepriznať. Existencia okolností, ktoré navrhovateľom jednoznačne znemožňovali presnú a konkrétnu špecifikáciu svojho nároku v jeho peňažnom vyjadrení, totiž predstavuje osobitnú a výnimočnú situáciu, ktorej dôsledky sa nepodarilo odstrániť ani v rámci konania pred súdom, keď odporca napriek výzve zo strany súdu nepredložil potrebné listinné doklady. Znamená to, že navrhovatelia nemali reálnu možnosť dať do súladu výšku žalovanej istiny s nárokom, od ktorého jej výšku odvodzovali, hoci sa ich reklamácia zájazdu týkala výlučne ubytovania a služieb delegáta. Konkrétne cenové zložky za tieto služby nebolo možné vygenerovať a to ani pri podaní návrhu, ani následne v priebehu súdneho konania. Nemožno však súhlasiť s požiadavkou navrhovateľov, aby im odvolací súd priznal náhradu trov konania, keďže takýto postup neumožňuje zákonná úprava. Vychádzajúc z toho, že nárok na pomernú náhradu trov konania má v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. jednoznačne odporca, pri aplikácii ustanovenia § 150 O.s.p. môže súd náhradu trov konania jedine znížiť, prípadne nepriznať v celom rozsahu. Vychádzajúc zo súhrnu vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecné správne. Preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Nakoľko v rámci odvolacieho konania nebol úspešný ani jeden z účastníkov konania, odvolací súd analogicky s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.