Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/269/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108232964 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108232964.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: U.Á. XX, XXX XX F., proti odporcovi: L. T. - Ú., so sídlom: G.. XX. E. Č.. X - XX, F., o zaplatenie 2.320,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.03.2011 č. k. 19C 4/2009-104 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 30.03.2011 zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 07.10.2008, doplnený dňa 09.12.2009, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu vrátiť navrhovateľovi nezákonný a neoprávnený majetkový prospech získaný exekúciou č. EX 313/99 vo výške 1.269,30 eur a exekúciou č. EX 314/99 vo výške 1.051,50 eur a úroky vo výške 15,5% ročne od júla 2003 až do zaplatenia a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ust. § 420 ods. 1 a 2, ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 145 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ust. § 7 ods. 1, ust. § 153 ods. 1, ust. § 120 ods. 1, ust. § 132 O.s.p. a po vecnej stránke tým, že medzi navrhovateľom a odporcom nejde o súkromnoprávny vzťah, ale o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že odporca vystupoval voči navrhovateľovi ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Nárok navrhovateľa na vrátenie vykonaných zrážok z dôchodku nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto na prejednanie a rozhodovanie o takomto nároku nie je daná právomoc súdu v zmysle ust. § 7 O.s.p. K otázke prípadnej zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi vykonaním exekučných zrážok z dôchodku vo výške žalovanej sumy súd prvého stupňa uviedol, že nie je naplnený ani prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu, ktoré inicioval navrhovateľ, bolo právoplatne zastavené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. 2S 278/2005-26, 2S 445/2006-26, 2S 446/2006-26 zo dňa 28.11.2006 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 7Sžso/5/2007 zo dňa 17.07.2008. Rozhodnutie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2008. Z tohto dôvodu je potrebné hľadieť na rozhodnutia odporcu č. 204/5788/1996 zo dňa 27.11.1996 a č. 204/50167/1997 zo dňa 23.07.1997 ako na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré boli riadnym exekučným titulom v exekučnom konaní iniciovanom odporcom ako oprávneným. Návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny petitu návrhu jeho rozšírením tak, že súd určuje, že navrhovateľ nebol povinný platiť odvody odporcovi v období od 01/1993 do 06/1997 a súd určuje, že u navrhovateľa nebol daný právny dôvod na platenie odvodov v období od 01/1993 do 06/1997 podľa zák. č. 7/1993 Z. z. a zák. č. 274/1994 Z. z. súd prvého stupňa zamietol, nakoľko výsledky dovtedajšieho dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa navrhol zrušiť z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V dôvodoch svojho odvolania navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa je dokazovacím súdom a odporca nepreukázal právne dôvody vykázania neexistujúceho dlhu na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, súd prvého stupňa to od odporcu ani nežiadal a rozhodol bez zistenia skutočností. Návrh vo veci samej navrhovateľ podal v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Odporca porušil Ústavou SR garantované navrhovateľove základné práva a slobody, a to predpísaním povinnosti zaplatiť poistné na dôchodkové zabezpečenie od r. 1993 do r. 1997 bez zistenia skutočnosti, keď ako dôchodca od 15.01.1993 nemal žiadny príjem, ktorý by zakladal právny dôvod na platenie daní ako aj poistného na dôchodkové zabezpečenie, ktoré sa vypočítava v percentách zo zdaniteľného príjmu. Odporca vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na navrhovateľovi nedoručené rozhodnutia aj napriek tomu, že táto doložka bola vyznačená v rozpore so skutočnosťou, tieto rozhodnutia dodnes nie sú právoplatné. Tým bolo navrhovateľovi odňaté jeho základné právo vyjadriť sa k rozhodnutiam, čím bolo porušený čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo sa k veci vyjadriť a má právo na odvolanie. Má za to, že odporca svojim postupom hrubo porušil správne konanie, zákon o správnom poriadku, podľa ktorého bol povinný postupovať pred vydaním týchto rozhodnutí, a to ust. § 3 ods. 2 a ods. 4, ust. § 14 ods. 1, ust. § 32 ods. 1, ust. § 33 ods. 2, ust. § 34 ods. 4 a ust. § 46 Správneho poriadku. Tvrdenie, že súd prvého stupňa nemôže vecne konať v zmysle návrhu vo veci samej preto, že právoplatne vec rozhodol Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 28.11.2006 č. k.: 2S 278/2005-27, ktoré uznesenie Najvyšší súd SR potvrdil svojim uznesením zo dňa 17.07.2008 č. k. 7Sžso 5/2007, je zavádzajúce. Vzhľadom na skutočnosť, že nadriadený správny orgán (odporca) nerozhodol o odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu alebo tieto rozhodnutia nedoručil z akýchkoľvek dôvodov, nemohla plynúť lehota na podanie návrhu vo veci samej, ktorá bola podaná včas dňa 16.03.2004, preto zastavenie správneho konania manipuláciou dátumov, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, je nezákonné a porušením Ústavy SR a to čl. 46 ods. 2 posledná veta. Rozhodnutia č. 204/50167/97 s nezákonne vyznačenou právoplatnosťou 03.09.1997, poistné za obdobie od 01.01.1995 do 30.06.1997 je možné posudzovať iba podľa zák. č. 274/1994 Z. z. platného a účinného od 01.01.1995. Žiadny zákon nemá spätnú účinnosť, ani zákon č. 461/2003 Z. z. účinný od 01.01.2004. Poukazuje na to, že súdny exekútor exekúcie vykonal napriek tomu, že obidve exekúcie neboli vykonateľné v zmysle ust. § 30 ods. 3 zák. č. 7/1993 Z. z. a ust. § 24 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z.. Právo vymáhať poistné zaniklo v prvom prípade 08.01.1998 a v druhom prípade 03.09.2000, bol vymáhaný neexistujúci dlh na poistnom. V závere podaného odvolania navrhovateľ žiada, aby odporca predložil listinné dôkazy o výške navrhovateľovho zárobku v období od 1993 do 1997, ktoré doposiaľ neboli predložené ani navrhovateľovi a ani súdu. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľom uvedené dôvody podania odvolania nie sú skutkovo a právne preukázané a návrh vo veci samej v znení jeho doplnení nie je dôvodný. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal porušenie Ústavy SR a ani medzinárodnej zmluvy alebo zákona odporcom. Podľa jeho názoru bol v konaní skutkový a právny základ riadne zistený, odôvodnený a v súlade so zákonom. Navrhovateľ preukázal nesplnenie základných predpokladov náhrady škody a nemožnosť uplatnenia bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 120 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti L. T. alebo doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. Právo na súdnu ochranu patrí medzi základné piliere právneho štátu (čl. 46 Ústavy SR). Aby bol tento atribút právneho štátu napĺňaný, musí mať občianskoprávny súd v zmysle ust. § 7 O.s.p. právomoc. Podľa ustálenej súdnej praxe zisťovanie danosti právomoci občianskoprávnych súdov sa spravuje zásadou, že to, či právny vzťah a jeho riešenie patrí do právomoci občianskoprávnych súdov alebo nie, závisí od obsahu daného právneho vzťahu. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je istina vo výške 2.320,80 eur s príslušenstvom, ktorej vrátenia sa navrhovateľ od odporcu domáha, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu na tom skutkovom základe, že odporca navrhovateľovi bez právneho dôvodu predpisoval platby titulom poistného ako dôchodcovi. V danom prípade predstavuje vzťah medzi navrhovateľom ako fyzickou osobou a odporcom ako verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia vzťah verejnoprávny, keď odporca ako verejnoprávna inštitúcia má oprávnenie jednostranne určovať iným osobám (navrhovateľovi) práva a povinnosti v rámci jemu zverenej kompetencie. Jedná sa teda o oblasť verejného práva. Nárok navrhovateľa na vrátenie vykonaných zrážok z dôchodku v celkovej výške 2.320,80 eur preto nemôže byť nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniknutý plnením bez právneho dôvodu. V posudzovanej právnej veci nemožno hovoriť o právomoci súdu v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Na prejednanie a rozhodovanie takéhoto návrhu nie je daná právomoc súdu v zmysle ust. § 7 O.s.p. Odvolací súd konštatuje, že účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy SR je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prístup k súdu sa však nezaručuje kedykoľvek. V zmysle ust. § 250b ods. 1 O.s.p. návrh vo veci samej sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ dvojmesačnú lehotu zmeškal, neostávalo súdu nič iné, než konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí odporcu zastaviť. Ak by navrhovateľ podal návrh v zákonnej lehote príslušnému súdu (pri splnení ostatných podmienok) a ten by mal za to, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, súd by napadnuté rozhodnutia odporcu zrušil. Takýto postup však už vzhľadom na vyššie uvedené neprichádzal do úvahy. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnymi závermi súdu prvého stupňa k otázke zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Nezaoberal sa ani zodpovednosťou za škodu pri výkone verejnej moci okrem iného aj z dôvodu nesplnenia § 15 zák. č. 514/2003 Z. z., resp. § 9 zák. č. 58/1969 Zb. K námietke navrhovateľa, aby odporca preložil listinné dôkazy o výške navrhovateľovho zárobku za obdobie od r. 1993 do r. 1997, odvolací súd uvádza, že takýto postup by bol neúčelný, nakoľko predloženie takýchto listinných dôkazov by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 2 O.s.p. preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., tak že v tomto konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keď absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.