Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/78/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108234553 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108234553.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : X. B., A. B. C., W. Č.. XXX, zastúpený Mgr. Milanom Brachom, advokátom, Bratislava, Majoránová 57, proti odporcom : 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, 2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. 8. 2010 č.k. 8C 229/2008 - 96, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa vo výške 132,88 € ( 4.000,- Sk ), na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti, so súhlasom odporcov 1/, 2/. Vo zvyšku ( čo do sumy 716,99 € s príslušenstvom ) návrh navrhovateľa zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaním dokazovaním zistil, že navrhovateľ bol vlastníkom osobného motorového vozidla zn. VW GOLF 1, 9 Tdi, Z. : W. XXX A.. Dňa 28. 9. 2007 o 15.15 hod. uvedené vozidlo predbežne zaistilo Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality Poprad, podľa ust. § 21 zák.č. 171/1993 Z.z. Účelom zaistenia vozidla bolo vykonanie expertízy vozidla, pretože z iného trestného konania ( odcudzenie motorového vozidla W.. L. ) vzniklo podozrenie, že vozidlo navrhovateľa súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku. Predbežné zaistenie veci preukazuje úradný záznam č.k. ORP-738-6/JKP-KP-2007 zo dňa 28. 9. 2007, podpísaný aj navrhovateľom. Zaistenie vozidla sa tak uskutočnilo v súlade s ust. § 21 ods. 1, 3, 12 zákona č. 171/1993 Z.z., keď postup polície prvostupňový súd vyhodnotil ako oprávnený a dôvodný. Počas celého konania navrhovateľ nenamietal vadu v konaní polície. Nesprávnosť policajného postupu videl navrhovateľ v tom, že mu polícia ihneď po zaistení vozidla neposkytla primeranú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, alebo ho po vrátení zaisteného vozidla nevyzvala na vyčíslenie prípadnej škody a že mu vyčíslenú škodu nezaplatila. Podľa záveru súd prvého stupňa však navrhovateľom namietané pochybenie polície nemá oporu v zákone. K zaisteniu motorového vozidla navrhovateľa a tým k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva k vozidlu došlo zákonne a dôvodne. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že ak by aj navrhovateľovi zaistením vozidla políciou vznikla nejaká škoda, podľa ust. § 78 ods. 5 druhá veta zák.č. 171/1993 Z.z. štát za takto vzniknutú škodu nezodpovedá, nakoľko k nej došlo v dôsledku oprávneného zákroku polície. Odporca 1/ sa v konaní bránil nedostatkom svojej vecnej pasívnej legitimácie, ktorú námietku prvostupňový súd vyhodnotil ako opodstatnenú, či už pri posudzovaní uplatneného nároku na základe zák.č. 171/1993 Z.z., tak aj na základe zák.č. 514/2003 Z.z. Podľa ust. § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z. zodpovedá za prípadnú škodu spôsobenú políciou štát; odporca 1/ je len podľa ust. § 78 ods. 6 zák.č. 171/1993 Z.z. v prípade úspechu poskytovateľom náhrady škody. Odporca 1/ nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom ani v prípade nároku uplatňovaného na základe zák.č. 514/2003 Z.z., nakoľko v súlade s ust.§ 3 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je v konaní o nároku tohto druhu vecne pasívne legitimovaný štát, t.j. Slovenská republika, nie odporca 1/. V prípade odporcu 2/ súd prvého stupňa ustálil, že je v konaní vecne pasívne legitimovaný, a to v oboch nárokoch. Podľa zákona č. 171/1993 Z.z. zakladá jeho vecnú pasívnu legitimáciu ust. § 78 ods. 5, v prípade zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovenia § 3 ods. 1, § 9 ods. 1. Oba navrhovateľom uplatnené nároky však prvostupňový súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ ide o nárok uplatnený na základe zák.č. 171/1993 Z.z., postup polície pri zaistení vozidla bol vykonaný v súlade so zákonom, bol oprávnený, čo znamená, že podľa § 78 ods. 5 zák.č. 171/1993 Z.z. odporca 2/ za škodu nezodpovedá. Rovnako tak nenesie odporca 2/ zodpovednosť za škodu na základe zák.č. 514/2003 Z.z., § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, nakoľko nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, a to podmienka existencie nesprávneho úradného postupu. Prvostupňový súd tak zamietol nárok aj voči odporcovi 2/ ako nedôvodný. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 21 ods. 1, 3, 12, § 78 ods. 5, 6 zákona č. 171/1993 Z.z., ďalej ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní úspešným odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si náhradu trov konania neuplatnili. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ; jeho odvolanie smerovalo zjavne proti výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo vzťahu voči odporcovi 2/ zamietnutý. Navrhovateľ žiadal v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť tak, že odporcu 2/ zaviaže zaplatiť mu 716,99 € s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 28. 2. 2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu náhradu trov ako prvostupňového tak i odvolacieho konania. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Navrhovateľ mal za to, že k vydaniu motorového vozidla navrhovateľom polícii nedošlo na základe oprávneného zákroku polície, nakoľko k zákroku zo strany polície nedošlo vôbec - výklad slova zákrok znamená, že ide o konanie smerujúce k zastaveniu, resp. odvráteniu protiprávneho konania. Zákrok policajta je tak výlučne nútený výkon oprávnení príslušníka PZ SR, vyplývajúci z plnenia jeho služobných povinností. Navrhovateľ však polícii motorové vozidlo vydal dobrovoľne, keď ho na to príslušníci polície vyzvali. Podľa navrhovateľa by k oprávnenému zákroku polície došlo až vtedy, pokiaľ by navrhovateľ auto polícii odmietol dobrovoľne vydať a bránil by im pri jeho fyzickom premiestňovaní na miesto vykonania odbornej expertízy. Podľa výkladu súdu prvého stupňa by sa za oprávnený zákrok polície dal považovať každý úkon príslušníka PZ SR, a teda by príslušníci PZ SR ani nemohli nikdy spôsobiť pri výkone svojich služobných povinností škodu, nakoľko všetky ich úkony voči tretím osobám by boli považované za oprávnený zákrok. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že prvostupňový súd na skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, konkrétne navrhovateľom namietané porušenie vlastníckeho práva garantované Ústavou SR, ktoré je premietnuté aj do ust. § 123, § 124 a § 128 ods. 2 Obč.zák. Navrhovateľ argumentoval tým, že obmedzenie vlastníckeho práva možno ako krajné opatrenie použiť len a/ vo verejnom záujme, b/ na základe zákona, c/ v nevyhnutnej miere, d/ ak účel nemožno dosiahnuť inak a e/ za primeranú náhradu. Polícia pri plnení svojich povinností postupovala v súlade s podmienkami, uvedenými pod a/ až d/; konala vo verejnom záujme, keď na základe oznámenia preverila odbornou expertízou pôvod motorového vozidla vo vlastníctve navrhovateľa, konala pri tom na základe zákona č. 171/1993 Z.z. a to v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľovi nie je známe, či bolo možné pôvod jeho motorového vozidla preveriť aj inak, navrhovateľovi však v každom prípade nikdy primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva neposkytla. Práve v neposkytnutí primeranej náhrady vidí navrhovateľ nesprávnosť úradného postupu polície, čím mu vznikla reálna škoda v priamej súvislosti so zadržaním vozidla. Na základe tejto skutočnosti si navrhovateľ uplatnil u odporcov právo na náhradu škody podľa § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. Ak by navrhovateľ pripustil možnosť, že polícia vykonala vo vzťahu k majetku navrhovateľa oprávnený zákrok, navrhovateľ sa domnieva, že ust. § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z. je v priamom rozpore s čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR, na ktorú skutočnosť navrhovateľ upozornil aj prvostupňový súd, ktorý sa mal s touto otázkou vysporiadať ako prejudiciálnou a v zmysle čl. 130 Ústavy SR obrátiť sa na Ústavný súd SR s návrhom na rozhodnutie, či ust. § 78 ods. 4 zák.č. 171/1993 Z.z. je v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Keďže súd prvého stupňa tak neučinil, má navrhovateľ za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Na odvolanie navrhovateľa sa odporca 2/ písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v zamietajúcom výroku vo vzťahu k odporcovi 2/ ), bez ústneho odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci na základe ust. § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ( v znení účinnom ku dňu 28. 9. 2007 ) policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci, alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní. Podľa § 78 ods. 5 zák.č. 171/1993 Z.z. štát zodpovedá aj za škody spôsobené Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 21 ods. 1, 3, 12, ďalej § 78 ods. 5, 6 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ako aj ust. 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1, 2 zák.č. 514/2003 Z.z. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že ani podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu ( v danom prípade odporcu 2/, Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, na základe zákona č. 514/2003 Z.z., tak ako ju uplatňoval navrhovateľ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu chýba pre vznik uvedenej zodpovednosti predovšetkým predpoklad - existencia nesprávneho úradného postupu, keď zo žiadneho ustanovenia zákona č. 171/1993 Z.z. ( v znení účinnom ku dňu 28. 9. 2007 ) nevyplýva povinnosť príslušníka policajného zboru poskytnúť fyzickej ( alebo právnickej ) osobe náhradu ( vecnú alebo peňažnú ) za dobu zaistenia veci, v danom prípade motorového vozidla navrhovateľa ( resp. takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, upravujúceho postup príslušníkov policajného zboru v súvislosti s výkonom jej činnosti ). Príslušníci polície, ktorí vykonali zaistenie motorového vozidla navrhovateľa, ho vykonali v súlade so zákonom, vozidlo vrátili navrhovateľovi bez poškodenia v rámci zákonnej lehoty. V danom prípade zákrok spočíval v zaistení vozidla, ktoré navrhovateľ ako jeho vlastník, príslušníkom polície vydal dobrovoľne. Skutočnosť, že navrhovateľ vozidlo vydal na vykonanie expertízy bez odporu, neznamená podľa názoru odvolacieho súdu, že služobný zákrok nebol vykonaný - po dobrovoľnom vydaní vozidla muselo byť toto v súlade s ust. § 21 ods. 1 zaistené pre vykonanie potrebného úkonu - v danom prípade kriminalistickej expertízy. Zaistenie motorového vozidla si vyžiadalo podozrenie, že vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu. Z uvedeného dôvodu preto neobstojí argumentácia navrhovateľa, že zo strany polície v jeho prípade nedošlo k zákroku - vozidlo vydal dobrovoľne. V danom prípade ( oprávnený ) zákrok polície nespočíval v tom, že by musela prekonávať pri zaistení vozidla odpor jeho vlastníka ( navrhovateľa ), ale spočíval v zaistení motorového vozidla pre účely vykonania expertízy. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru ( v zhode so záverom prvostupňového súdu ), že zákrok polície vo vzťahu k majetku navrhovateľa bol oprávnený, zjavne nevidel dôvod na prerušenie konania a neobrátil sa na Ústavný súd SR s návrhom na rozhodnutie o súlade ust. § 78 ods. 5 zák.č. 171/1993 Z.z. s Ústavou SR ( čl. 20 ods. 4 ), ako navrhoval navrhovateľ. Konanie pred súdom prvého stupňa tak netrpí žiadnou inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci ( § 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ) včítane vecne správneho výroku o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.