Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/238/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108235132 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108235132.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: Spectrum, a.s., so sídlom Nám. Sv. Anny 15, Trenčín, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Smetanom, so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená 1. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2. Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova2, Bratislava, 3. Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava o zaplatenie 18.576.146,- eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 21 C 193/2008-418 zo dňa 22.03. 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom v 1., 2., a 3. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na začatie konania a odporcom v 1. až 3. rade nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na začatie konania súd prvého stupňa vychádzal z podaného návrhu, ktorý bol doručený súdu 22.10. 2018. Navrhovateľ sa týmto návrhom domáhal, proti odporcom v 1. 2. a 3. rade náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 18.576.146 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.6.2004 bolo voči členom jeho predstavenstva (Ing. Jurajovi Ondrejkovi, Vladimírovi Pastírikovi, Ing. Jánovi Pastírikovi) začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny, v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného. V súvislosti s výsledkami vykonaného dokazovania v rámci vyšetrenia podali obvinení členovia predstavenstva návrh na zastavenie trestného stíhania s odôvodnením, že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustili. Úrad špeciálnej prokuratúry uznesením zo dňa 29.3.2006 trestné stíhanie obvinených, štatutárnych zástupcov navrhovateľa zastavil, pretože skutky, ktoré sa im kládli za vinu neboli trestnými činmi. Postup orgánov činných v trestnom konaní v dobe od vznesenia obvinenia, t.j. od 28.6.2004 do zastavenia trestného stíhania, t.j. do 29.3.2006 navrhovatelia považovali za nesprávny úradný postup, pretože prakticky žiadnym spôsobom orgány činné v trestnom konaní vo veci nekonali, nerealizovali žiadne vyšetrovacie úkony vo vzťahu k tým skutočnostiam, na základe ktorých bolo voči členom predstavenstva uznesené obvinenie a zároveň orgány činné v trestnom konaní opakovane ignorovali akékoľvek žiadosti, podnety a námietky členov predstavenstva navrhovateľa. V súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní vznikla navrhovateľovi škoda, ktorú vyčíslila znalecká organizácia v znaleckom posudku zo dňa 5.4.2007 ako škodu spočívajúcu v zápornej obchodnej marži vyplývajúcej zo znemožnenia poistenia cien motorovej nafty vo výške 44.867.000,- Sk, ďalej ako škodu spočívajúcu v znemožnení rozmnoženia majetkových hodnôt, ušlý zisk vo výške 414.758.000,- Sk. V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom v trestnom konaní došlo aj k poškodeniu dobrého mena navrhovateľa, a v tejto súvislosti sa domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 100.000.000,- Sk. Navrhovateľ v podaní doručenom súdu 15.10.2010 navrhol, aby súd pokračoval v konaní aj so zástupcami odporcu v 2 a 3. rade, súd preto v konaní pokračoval aj so zástupcami odporcu v 2. a 3. rade . Zástupca odporcu v 1. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 12.1.2009. Vo vyjadrení uviedol, že na danú vec sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. Podľa § 2 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ nebol účastníkom trestného konania, preto nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Zástupca odporcu v 1. rade navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť. Zástupca odporcu v 2. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 31.12.2010. Vo vyjadrení navrhol návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nie je v spore aktívne legitimovaným z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa. Zástupca odporcu v 3. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 26.11.2010 . Vo vyjadrení uviedol, že orgány činné v trestnom konaní sa nesprávneho úradného postupu nedopustili, preto nárok navrhovateľa nie je opodstatnený. Podľa názoru zástupcu odporcu v 2. rade z obsahu návrhu a tiež zo znaleckého posudku založeného do spisu navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľovi vznikla škoda v súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia voči štatutárnym zástupcom navrhovateľa. Uznesenie bolo vydané 28.6.2004, t.j. za účinnosti zákona č. 58//1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím organu štátu alebo je nesprávnym úradným postupom. Podľa zákona č. 58/1969 Zb. za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo za nesprávny úradný postup orgánu štátu zodpovedá len zástupca odporcu v 1. rade a nezodpovedá zástupca odporcu v 3. rade. Z uvedených dôvodov navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadreniami zástupcov odporcu v 1. až 3. rade, uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 28.6.2004, žiadosťou štatutárnych zástupcov navrhovateľa o zastavenie trestného stíhania zo dňa 7.12.2004, uznesením úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa 29.3.2006. Na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu, súd prvého stupňa návrh zamietol keďže neboli splnené všetky zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci požadované podmienky. Podmienkami na priznanie nároku na náhradu škody, sú vznik škody, nesprávny úradný postup (protiprávne konanie) a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ počas konania nepreukázal, že orgány činné v trestnom konaní sa dopustili nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ bližšie špecifikoval nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní v podaní doručenému súdu 4.11.2010 a za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní považoval pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku trestného konania, začlenenie členov predstavenstva navrhovateľa do zločineckej a teroristickej skupiny, resp. spojenie trestnej veci s trestnými vecami iných obvinených, porušenie prezumpcie neviny a porušenie práv obvinených. Pasivitu a nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní vnímal ako nevykonávanie relevantných úkonov týkajúcich sa členov predstavenstva navrhovateľa od novembra 2004 do 7.4.2006. Navrhovateľ pripustil, že orgány činné v trestnom konaní síce vykonávali určitú činnosť, táto sa však členov predstavenstva nijako netýkala. Zástupca odporcu v 3. rade poukazoval na vyjadrenie Prezídia PZ, úradu bola proti organizovanej kriminalite zo dňa 22.11.2010 /č.l.261-262/, v ktorom je uvedené, že procesné úkony boli vykonávané do 8.2.2006 denne okrem piatkov, celkovo do podania žiadosti o zastavenie trestného stíhania bolo vykonaných 349 výsluchov obvinených, 1196 výsluchov svedkov, 125 konfrontácií, 24 previerok, atď. Podľa názoru súdu prvého stupňa, však súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska ich účelnosti, alebo rýchlosti. Súd preto ani nevykonal navrhovaný dôkaz navrhovateľom a nevyžiadal z Úradu špecializovanej prokuratúry „tzv. dozorný denník“, resp. odpovede na otázky smerujúce k posúdeniu účelnosti vykonávania vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k obvineným štatutárnym zástupcom navrhovateľa. Keďže navrhovateľ počas konania nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany orgánov činných v trestnom konaní, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Výškou škody vzniknutej navrhovateľovi sa súd prvého stupňa ani nezaoberal, keďže v konaní bolo potrebné preukázať všetky predpoklady pre priznanie nároku súčasne. Ak nebol preukázaný jeden z predpokladov, resp. dva (keď neexistuje nesprávny úradný postup, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody), preukazovanie výšky škody na strane navrhovateľa by bolo nadbytočným a nehospodárnym. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešným zástupcom odporcu trovy konania nevznikli, preto im ich náhradu súd nepriznal. Voči rozsudku č.k. 21 C 193/ 2008-418 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol v ňom odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie alebo aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne a nezákonné. Navrhovateľ v plnom rozsahu zotrval na všetkých doterajších ústnych prednesoch a písomných vyjadreniach. Nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia má podľa názoru navrhovateľa spočívať vo vyjadrenom názore podľa ktorého súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený posudzovať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska ich účelnosti a rýchlosti. Tento názor považuje navrhovateľ za nesprávny a odporujúci zmyslu zákona o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, nakoľko tento zákon priamo predpokladá možnosť vzniku resp. existencie nesprávneho úradného postupu, možnosť existencie škody, ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci vznikla - a teda aj možnosť domáhať sa tejto škody v rámci občianskeho súdneho konania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na ustanovenie § 7 ods. 2) O.s.p. podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. V nadväznosti na znenie tohto zákonného ustanovenie navrhovateľ uvádza, že úlohou súdu v občianskom súdnom konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nie je posudzovať akékoľvek otázky spojené s trestnoprávnou zodpovednosťou, ale jeho úlohou je nepochybne skúmať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o náhrade škody a teda aj zodpovednostný predpoklad v podobe nesprávneho úradného postupu. Z uvedených dôvodov považuje navrhovateľ závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k ustanoveniu § 7 O.s.p. za nesprávne a zmätočné. Navrhovateľ poukazuje v odvolaní aj na podľa jeho názoru nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Navrhovateľ sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že v občianskom súdnom konaní nemôže posudzovať či došlo alebo nedošlo k porušeniu práv obvinených členov štatutárneho orgánu navrhovateľa, tým že bolo voči nim vznesené obvinenie, resp. či mali orgány činné v trestnom konaní dostatok podkladov k tomu aby vzniesli obvinenie. Súd prvého stupňa mal v tomto smere nesprávne vyhodnotiť tvrdenia navrhovateľa. Navrhovateľ totiž mal namietať nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní nie vo vzťahu k skutočnosti, či malo alebo nemalo byť vznesené obvinenie členom štatutárneho orgánu navrhovateľa, prípadne či na takýto postup mali tieto orgány dostatok podkladov, ale nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní mal spočívať v tom, že orgány činné v trestnom konaní neboli schopné nijakým bližším spôsobom konkretizovať vznesené obvinenie . Tzn. orgánmi činných v trestnom konaní neboli uvedené dôvody pre aké boli obvinení stíhaní. Súd prvého stupňa mal taktiež neúplne zistiť skutkový stav, keď nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K odvolaniu navrhovateľa sa svojim podaním zo dňa 1.06. 2011 vyjadril odporca v 3. rade, ktorý sa s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa vo veci samej stotožnil a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Odporca v 2. rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním , ktoré bolo súdu doručené 31.05.2011, v ktorom uviedol, že odvolanie navrhovateľa považuje za nedôvodné a navrhol so zamietnuť. Skutkový stav zistený súdom prvého stupňa považuje za náležitý a nevykonanie navrhovaných dôkazov považuje za správne, nakoľko takéto dokazovanie by nemohlo preukázať existenciu údajného nesprávneho úradného postupu. Odporca v 1. rade sa k odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. mimo odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Je nepochybný fakt, že na úspešné uplatnenie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci pred súdom je bezpodmienečne nutné, aby boli splnené zákonné predpoklady, ktoré vyplývajú priamo zo zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Týmito podmienkami, ako súd prvého stupňa uviedol, sú vznik škody, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ počas konania nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany orgánov činných v trestnom konaní a z toho dôvodu nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Tým, že v konaní neboli splnené zákonné podmienky na úspešné uplatnenie náhrady škody by bolo ďalšie dokazovanie nadbytočné a neúčelné. Z toho dôvodu súd prvého stupňa správne postupoval, keď konanie zastavil bez ďalšieho dokazovania. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, keď sa nezaoberal výškou škody, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi, keďže v konaní neboli preukázané všetky zákonné predpoklady pre priznanie nároku súčasne. Absencia čo i len jedného predpokladu na priznanie nároku podľa 514/2003 Z. z. znemožňuje navrhovateľovi úspešne sa domôcť svojho nároku v súdnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 písm. a/ O.s.p. , ale odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže si žiadne neuplatnili. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.