Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/174/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108236631 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108236631.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci žalobcu: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. N.. Č.. X, L., zast. advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, ul. Národného oslobodenia č. 25, Bernolákovo, proti žalovanému: N. J., C..R.., IČO: XX XXX XXX, Z. N.. Č.. XX, L., o zaplatenie istiny 270.000,- Sk (8.514,24 eur ) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. januára 2010, č. k. 18C 213/2008-322, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.993,56 eur so 6% úrokom z omeškania od 10.09.2008 do zaplatenia a žalobu v časti uloženia povinnosti zaplatiť sumu 5.520,68 eur a v časti zaplatenie úroku z omeškania od 01.01.2006 do 09.09.2008 zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, žalobcovi odňal oslobodenie od súdnych poplatkov so spätnou účinnosťou a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 510,86 eur, do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 799, ods. 1, 2 a 3, § 809 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 3 písm. a), b), § 51 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde, § 132 O.s.p. a vecne tým, že mal v konaní preukázanú dôvodnosť zníženia poistného plnenia žalovaným, nakoľko žalobca o vzniku poistnej udalosti nepodal pravdivé informácie, keďže v oznámení o vzniku škodovej udalosti nevyplnil kolónku, „či ako vodič viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu“, ale uviedol, že mu vozidlo bolo odcudzené. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skutočnosť, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu v čase vzniku poistnej udalosti potvrdzuje nielen obsah trestného spisu, ale najmä výpovede svedkov v trestnom konaní vypočutí, pričom žalobca uvedením nepravdivých informácií uviedol žalovaného do omylu tým, že vozidlo bolo odcudzené a potom havarované. Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že krátenie poistného plnenia žalovaným na 50% považoval za dôvodné, pričom žalobca ani výpočet poistného plnenia nenamietal, vzhľadom na nepravdivé informácie poskytnuté poisteným žalobcom. Priznanie úroku z omeškania k priznanej istine odôvodnil prvostupňový súd vecne omeškaním žalovaného s plnením peňažného dlhu od 07.12.2008, kedy sa žalovaný z vyšetrovacieho spisu mohol dozvedieť rozhodné skutočnosti, pre poskytnutie poistného plnenia žalobcovi. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 155 ods. 1 veta druhá O.s.p. a vecne 2/3 tretinovým úspechom žalovaného v konaní, ktorému však právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnil s tým, že mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi odôvodnil vecne tým, že priznaním sumy 2.993,56 eur s úrokom z omeškania došlo na strane žalobcu k zmene pomerov, odôvodňujúce odňatie priznaného oslobodenia. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu v časti zaplatenia sumy 5.520,68 eur, v časti výroku, ktorým bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 01.01.2006 do 09.09.2008 zamietnutý, nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi a odňatia oslobodenia od súdnych poplatkov a zároveň uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 510,86 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho v napadnutých častiach navrhol zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov celého konania. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že záver súdu, ktorý žalobcom požadované poistné plnenie krátil z dôvodu preukázania, že žalobca dopravnú nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu, je špekuláciou, nemajúcom oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že laická domnienka kohokoľvek, aj príslušníka Policajného zboru, nie je dostatočným dôkazom pre vyslovenie záveru, že určitá osoba skutočne pod vplyvom alkoholu bola, nakoľko spoľahlivým dôkazom je iba predpísaným spôsobom vykonaná dychová skúška na certifikovanom prístroji, alebo rozbor krvi a preto je diskutabilné, ak v prípade odmietnutia dychovej alebo krvnej skúšky určitou osobou, je možné prijať záver o požití alkoholu vyslovenú lekárom na základe pozorovania rečových a pohybových prejavov danej osoby a preto je neprípustné akceptovanie záveru o požití alkoholu žalobcom, vysloveným výlučne laickou osobou, v konaní vypočutým svedkom, policajtom Š.. Za rovnako nespôsobilý dôkaz o požití alkoholu žalobcom podľa názoru žalobcu je aj výpoveď policajta Š., ktorý uviedol že z ich motorového vozidla zbadali niekoľko osôb a videli, že boli pod vplyvom alkoholu. Žalobca mal za to, že domnienky uvedených policajtov nemohli byť podkladom pre vyslovenie záveru, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu a nakoľko ich svedecké výpovede boli rozporné, sú nedôveryhodné a nemôžu byť tým pádom podkladom pre vyslovenie absolútneho žiadneho záveru z čoho vyplýva, že v konaní nebolo preukázané spôsobenie dopravnej nehody žalobcom pod vplyvom alkoholu a preto je rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti svojvoľné. Žalobca zároveň namietol, že súd prvého stupňa pri určení výšky poistného plnenia vychádzal z nesprávnej kalkulácie žalovaného, ktorý pri uzatvorení poistnej zmluvy dňa 15.08.2005 určil hodnotu poisteného vozidla vo výške 270.000,- Sk, z ktorej aj poistné vypočítal, pričom v čase dopravnej nehody dňa 30.11.2005 už podľa kalkulácie žalovaného malo mať motorové vozidlo iba hodnotu 232.723,- Sk, teda jeho cena sa tak za krátke obdobie mala znížiť o 37.277,- Sk, čo predstavuje zníženie o 10.650,-Sk za mesiac, z čoho vyplýva, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, keď pri stanovení výšky poistného vychádza z inej hodnoty vozidla, než pri poskytovaní poistného plnenia. Namietol záver súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca nepredložil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, nakoľko prvostupňový súd nikdy dokazovanie za skončené nevyhlásil, pričom žalobca vykonanie znaleckého dokazovania navrhoval na prvostupňových pojednávaniach dňa 12.03.2009 a 03.09.2009 s tým, že pokiaľ by žalovaný predložil korektnú kalkuláciu poistného plnenia, na znaleckom dokazovaní by netrval. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že kalkuláciu poistného plnenia vykonanú žalovaným namietal vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.12.2009. Za nesprávne považoval aj priznanie úroku z omeškania až od 09.09.2008, kedy bolo vydané uznesenie OR PZ BA I, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci trestného činu poisťovacieho podvodu vedeného proti žalobcovi s tým, že pre posúdenie nároku na poistné plnenie bolo uvedené uznesenie irelevantné. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že mu bola súdom prvého stupňa odňatá možnosť pred týmto súdom konať, keďže prvostupňový súd rozhodol na základe skutočnosti, ktorá v konaní nebola vôbec pertraktovaná, keď na pojednávaní dňa 03.09.2009 pri oboznamovaní s obsahom vyšetrovacieho spisu, ktorý však žiaden z účastníkov nenavrhoval ako dôkaz, akoby mimochodom prečítal aj tvrdenia policajtov o požití alkoholu žalobcom, pričom ani na výslovné výzvy právneho zástupcu žalobcu sa prvostupňový súd nevyjadril k tomu, či pri svojom rozhodovaní mieni vychádzať zo záveru, že žalobca bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu, a teda či treba k tejto otázke navrhovať dôkazy. Uviedol, že namiesto toho prvostupňový súd zbytočne odročil pojednávanie, ktorého sa však právny zástupca žalobcu nedožadoval, ale žiadal jasné vyjadrenie súdu k tomu, či otázka požitia alkoholu bude pri rozhodovaní zohľadňovaná. Žalobca namietol aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o trovách konania, keďže podľa jeho názoru sa na rozhodnutie o trovách konania malo aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko výsledok konania závisel od znaleckého posudku s tým, že žalobca bezdôvodne nesplnil pokyn súdu predložiť kalkuláciu poistného plnenia (uložený na pojednávaní dňa 23.04.2009), na ďalšie pojednávanie dňa 23.04.2009 sa nedostavil vôbec, a kalkuláciu predložil až na pojednávaní dňa 17.12.2009, na ktorom uviedol iný dôvod zníženia poistného plnenia ako na predchádzajúcich pojednávaniach, ako aj v predchádzajúcej komunikácii so žalobcom, čím žalobca svojím správaním zapríčinil trovy minimálne dvoch pojednávaní (právny zástupca mal pravdepodobne na mysli na žalovaného). Podľa názoru žalobcu, žalovaný zavinil tiež vznik trov za písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.07.2009, ktorým tento musel reagovať na podanie žalovaného zo dňa 15.05.2009, ktorým žiadal o odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu, že sa pokúša obnoviť trestné stíhanie vo veci poistného podvodu z čoho vyplýva, že žalobcovi mala byť priznaná náhrada trov konania minimálne za 3 úkony v plnej výške. Žalobca ďalej namietol výrok napadnutého rozsudku, ktorým mu bolo odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na skutočnosť, že poistné plnenie priznané napadnutým rozhodnutím žalobcovi ani vyplatené nebude, keďže je vinkulované v prospech spoločnosti M. O. P., C.. R.., čo žalobca písomne dňa 24.03.2009 aj súdu prvého stupňa oznámil, keďže záväzok žalobcu voči tejto spoločnosti je v sume 2.628,- eur a prevyšujúca časť síce bude mať vplyv na zmenu majetkových pomerov žalobcu, ale iba v tom zmysle, že sa mierne znížia jeho dlhy, ktoré sú približne vo výške 5.518,- eur a ku ktorým žalobcovi pribudol ešte ďalší dlh vo výške 3.416,35 eur, titulom regresu uplatneného poisťovňou W. za poistné plnenie vyplatené poškodeným za nehodu, ktorá je predmetom tohto konania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má záväzky vo výške 8.934,35 eur a preto dôvody jeho oslobodenia od súdnych poplatkov naďalej trvajú. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku, na základe ktorého na účet žalobcu dňa 26. januára 2010 aj poukázal istinu vo výške 2.993,56 eur, príslušenstvo - úrok z omeškania bola výška 247,50 eur, spolu sumu 3.241,06 eur (priznané súdom prvého stupňa napadnutým rozsudkom). Poukázal na skutočnosť, že zľahčovanie konania žalobcu jeho advokátom, že tento okamžite po dopravnej nehode neprivolal políciu k dopravnej nehode, podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti a došetrenie dopravnej nehody políciou nemalo a tento názor neobstojí z dôvodu, že žalobca bol až dodatočne dopátraný orgánmi polície v mieste bydliska jeho priateľky, vedome teda konal tak, že nemal snahu oznámiť dopravnú nehodu orgánom polície, pre žalovaného z neznámych dôvodov a z miesta dopravnej nehody odišiel, čím si vlastnou výpoveďou privodil začatie trestného stíhania pre pokus poistného podvodu, začatého dňa 20.12.2006, v rámci ktorého bol dňa 13.03.2007 vypočutý pracovník žalovaného ako svedok, ktorý k veci vypovedal tak, že žalobca písomne podaným oznámením škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 05.012.2005 oznámil žalovanému, že dňa 30.11.2005 mu bolo odcudzené vozidlo z H. N. Č.. X a našlo sa havarované v J.. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny a preto odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. V citovaných zákonných ustanoveniach sú určené povinnosti poisteného, ktoré vyplývajú z uzavretej poistnej zmluvy. Predzmluvné povinnosti, ktoré vznikajú pri uzavieraní poistnej zmluvy (§ 793), sa vzťahujú tak na poistníka, ako aj na poisteného. Povinnosť platiť poistné podľa § 796 postihuje toho, kto uzavrel poistnú zmluvu, t.j. poistníka. Povinnosti upravené v § 799 ods. 1 postihujú len poisteného; ak je poistník súčasne aj poisteným, postihujú tieto povinnosti aj jeho. Podľa čl. 7 bod 3 písm. d) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie F., ak poistiteľ jedná s úmyslom uviesť poisťovateľa do omylu v súvislosti s okolnosťami majúcimi vplyv na výšku alebo dôvody poistného plnenia, má poistiteľ právo poistné plnenie primerane znížiť alebo zamietnuť. Z každého právneho vzťahu vyplývajú pre jeho účastníkov práva a povinnosti. Povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu treba dodržiavať. V prípade ich porušenia nastanú určité sankcie predpísané buď zákonom, alebo dohodnuté účastníkmi právneho vzťahu. Toto ustanovenie ukladá poistenému povinnosti, ktoré boli dohodnuté v poistnej zmluve, alebo ktoré sú ustanovené v Občianskom zákonníku, alebo v poistných podmienkach. Povinnosti upravené v odseku 2 vznikajú až v štádiu vzniku poistnej udalosti. Právo na plnenie podľa § 797 ods. 2 vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Poisťovňa sa o poistnej udalosti dozvie spravidla len od poisteného. Preto je logické, že ten, kto má právo na plnenie (poistený), je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Poistený musí pravdivo vysvetliť príčiny jej vzniku a rozsah jej následkov. Okrem toho je povinný predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada (napr. doklady o nadobúdacej alebo súčasnej cene odcudzenej veci, doklady z polície, že bolo zastavené trestné stíhanie neznámeho páchateľa, a pod.). Poistné podmienky môžu poistenému uložiť aj iné povinnosti. Odsek 3 obsahuje sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2. Nevzťahuje sa na povinnosti uvedené v iných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Sankcionované je tu iba vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2, a to len za predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo), alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ. Ak sú tieto podmienky splnené, poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ však nemôže plnenie úplne odmietnuť. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že Občiansky zákonník v rôznych poistných situáciách spája s uvedením vedome nepravdivých, alebo neúplných odpovedí na písomné otázky poistiteľa odlišné právne dôsledky (právo poistiteľa neuzavrieť poistnú zmluvu, jeho právo odstúpiť od nej, ako aj právo poistiteľa znížiť primerane poistné plnenie alebo ho úplne odmietnuť). Povinnosti poisteného vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 799. Zákon v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona (napr. informačná povinnosť podľa § 793 ods.1 Občianskeho zákonníka ) a ďalej povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. Ide najmä o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k poistnej udalosti nedošlo, resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší (napr. § 809, § 810, § 820 a § 826 Občianskeho zákonníka). Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti, nakoľko v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný uspokojiť. V súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V odseku 3 ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to 1/, ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a 2/, tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie povinností odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy, a poistený odpovie tak, ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne: pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia. Niet pochýb o tom, že k primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté alebo určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. Je logické, že rozsah týchto povinností vyplýva buď priamo zo zákona, prípadne z poistných podmienok, pokiaľ sú súčasťou poistnej zmluvy. Okrem toho má i povinnosť zachovávať všetko, k čomu sa zaviazal v zmluve. Pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo zákona na strane jednej a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenie zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. V posudzovanej veci je nesporné, že žalobca dopravnú nehodu zo dňa 30.11.2005 (streda - pracovný deň), pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla továrenskej značky Renault Megane, EČ: L. XXX H., poisteného u žalovaného, neohlásil žalovanému v zmysle č. 7 bod 2 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie F.,(t. j. okamžite, najneskôr nasledujúci pracovný deň po zistení udalosti, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na poistné plnenie, písomne alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom oznámiť poistiteľovi vznik takejto udalosti a dať pravdivé informácie o jej vzniku a rozsahu s vyčíslením škody), keď poistnú udalosť ohlásil až dňa 05.12.2005 - pondelok). Zo zápisnice o trestnom oznámení Okresného riaditeľstva v Bratislave V, G.: XXXX/XXXX, spísanej X.. Š. a Š. (ktorí zároveň dňa 30.11.2005 vykonávali hliadku na S. X. a vo svojich výpovediach uviedli, že dňa 30.11.2005 o 23,40 hod. videli žalobcu na parkovisku, ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu a s ktorým sa dokonca rozprával X.. Š. a zároveň videli, že pre žalobcu prišiel taxík bielej farby, s ktorým aj odišiel, pričom si všimli odstavené motorové vozidlo zn. Renault Megane, následne boli vyslaní na L. N.., kde malo dôjsť k dopravnej nehode, ktorej dvaja účastníci odišli na zastávku MHD a dvaja taxíkom bielej farby, pričom havarovaným vozidlom bolo vozidlo žalobcu) vyplýva, že žalobca sa dňa 01.12.2005 dostavil bez predvolania na OO PZ Petržalka - stred o 3,20 hod. a podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý mu mal v čase od 20,30 hod. do 2,30 hod. dňa 30.11.2005 odcudziť jeho motorové vozidlo z H. N. Č.. X Y. L. z parkoviska ( Renault Megane, EČ: L. XXX H.), čím mu mala byť odcudzením spôsobená škoda v sume 240.000,- Sk a škoda poškodením v sume 150.000,- Sk. Žalobca uviedol, že dňa 30.11.2005 zaparkoval svoje vozidlo na parkovisku pred vchodom do bytového domu, kde býva a asi okolo 2,30 hod. mu jeho matka oznámila, že ho doma hľadajú policajti, keďže bol u priateľky G. J. (bývajúcej v tom istom dome), následne sa skontaktoval s príslušníkmi dopravnej polície, ktorí mu oznámili, že jeho vozidlo je nabúrané na H. N. Y. L.. V ten istý deň, dňa 01.12.2005 o 14,45 hod. bola vypočutá C. J., z výpovede ktorej vyplýva, že žalobca mal prísť k nej domov o 1,00 hod. v noci (vo výsluchu dňa 04.07.2006 uviedla, že prišiel k nej okolo polnoci), pričom si nevšimla, či bol pod vplyvom alkoholu. K námietkam odvolateľa, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na domnienke (výpovede svedkov v rámci trestného konania X.. Š. C. Š.), že žalobca bol pod vplyvom alkoholu v čase vzniku škodovej udalosti, odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že ešte dňa 01.12.2005 o 2,52 hod. mu bola na H. N. Č.. X Y. L. vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu, s výsledkom merania 0,42 mg/l, pričom o tejto skutočnosti musel byť informovaný aj jeho právny zástupca, ktorému plnú moc na zastupovanie v trestnom konaní vedenom OR PZ Bratislava I, ČVS: ORP-850/2-OVK-B1-2006-RM, udelil dňa 05.05.2008. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality, ČVS: S.-XXXX/X- S.-L.-XXXX, bolo trestné stíhanie vo veci trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla a poškodzovania cudzej veci zastavené, keďže bolo nepochybné, že sa skutok, pre ktorý bolo vedené, nestal. Žalobca poistnú udalosť žalovanému oznámil dňa 05.12.2005 Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave 1, Úrad justičnej a kriminálnej polície, ČVS:ORP-850/2-OVK-B1-2006-RM vyplýva, že žalobca v rámci vyšetrovania (trestného činu pokusu poisťovacieho podvodu), využil svoje právo podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku a vo veci nevypovedal. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ale najmä z listinných dôkazov založených v spise jednoznačne vyplýva, že žalobca si svoju povinnosť ohlásiť poistnú udalosť žalovanému nesplnil, resp. neuviedol v oznámení škodovej udalosti z havarijného poistenia, pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti (že mu bolo auto odcudzené, čo sa preukázalo i orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré dospeli k záveru, že sa skutok tak, ako ho opísal žalobca, nestal) a preto bolo jednoznačne právom žalovaného primerane znížiť plnenie z poistnej udalosti. K námietke žalobcu, že mu bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať tým, že prvostupňový súd vo veci rozhodol na základe skutočnosti, ktorá v konaní nebola pertraktovaná, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo žiadneho zákonného ustanovenia občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, ako sa mylne domnieva právny zástupca žalobcu, povinnosť súdu (zákonnému sudcovi, ktorý vec prejednáva a rozhoduje), odpovedať na pojednávaní účastníkovi konania na jeho otázky, aké skutočnosti v priebehu konania boli zistené, resp. aké dôkazy sa pre rozhodnutie súdu stanú podkladom. Námietky právneho zástupcu žalobcu, že mu súd prvého stupňa neodpovedal na pojednávaní po tom, ako oboznámil obsah vyšetrovacieho spisu na otázku, či mieni svoje rozhodnutie založiť na údajnej skutočnosti, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu je absurdná, nakoľko pravdepodobne uniklo pozornosti právneho zástupcu žalobcu, že účastník konania má iba právo sa vyjadrovať k návrhom na dôkazy, k dôkazom, ktoré sa v konaní vykonali (§ 123 O.s.p.), a nie žiadať od súdu, aby účastníkom oznamoval, ako vykonané dôkazy mieni vyhodnotiť, keďže túto povinnosť si súd plní podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia. Zároveň však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že bol žalobca pod vplyvom alkoholu potvrdili dvaja príslušníci OO PZ Bratislava, ktorí dňa 30.11.2005 (v deň vzniku poistnej udalosti) vykonávali hliadku a túto skutočnosť uviedli aj vo svojich výsluchoch už dňa 02.12.2005, pričom ako už odvolací súd uviedol vyššie, s ich výpoveďami musel byť právny zástupca oboznámený, ako i o skutočnosti, že sa žalobca podrobil dychovej skúške, keďže žalobcu od 05.05.2008 zastupoval aj v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené a následne zastavené. Z odvolania žalobcu vyplýva, že napáda rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej výroku, ktorým mu odňal oslobodenie od súdnych poplatkov. Z ustanovenia § 138 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd môže priznané oslobodenie od súdnych poplatkov odňať iba v dvoch prípadoch: jednak vtedy, keď došlo k zmene pomerov u oslobodeného a následkom tejto zmeny prestáva byť oslobodenie odôvodnené, a jednak vtedy, keď súd dodatočne zistí, že pomery účastníka boli už v čase priznania oslobodenia iné, než z akých vychádzal súd pri priznaní oslobodenia. Ak však pomery účastníka boli riadne zistené a nedošlo k ich zmene, nie je možné raz priznané oslobodenie odňať preto, že súd zmení hodnotenie týchto pomerov. Pri tých istých pomeroch účastníka, ktoré boli zistené pri priznaní oslobodenia, je súd svojim pôvodným rozhodnutím viazaný. Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne aj napadnutým výrokom, ktorým žalobcovi odňal oslobodenie od súdnych poplatkov. Z ust. § 138 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odňať priznané oslobodenie od súdnych poplatkov je možné v prípade, ak sa v priebehu konania nasledujúceho po priznaní oslobodenia zistí, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali. V posudzovanej veci priznal súd prvého stupňa žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením zo dňa 4. februára 2009, č. k. 18C/213/2008-225, majúc za to, že to pomery žiadateľa odôvodňujú. Žalobca síce k svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov predložil prvostupňovému súdu potvrdenie o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, avšak skutočnosti v ňom uvedené, predovšetkým dlhy, resp. záväzky, právne relevantným spôsobom nepreukázal ani v odvolacom konaní. Skutočnosť, že jeho príjem zo živnostenskej činnosti - taxikár, mu nepostačuje na zaplatenie všetkých účtov a pôžičiek, nie je dôvodom na to, aby poplatkovú povinnosť za neho znášal štát. Žalobca je vo veku 33 rokov, nepreukázal žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať, keďže ako tvrdí, jeho príjem z podnikania mu neumožňuje splácať dlhy, ktoré dobrovoľne na seba prevzal, avšak ako už odvolací súd vyššie uviedol, tieto ani nepreukázal jediným listinným dôkazom (pôžička Q. F. v sume 1.300,- eur, yes karta v sume 390,- eur) ani v čase rozhodovania prvostupňového súdu o jeho oslobodení a ani v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol aj výrokom, ktorým rozhodol o trovách konania. Opätovne sa nebolo možné stotožniť s názorom odvolateľa o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v tejto časti, keď podľa jeho názoru mal na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je iba vecou súdu, aké dôkazné prostriedky využije na to, aby vo veci riadne zistil skutkový stav a pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci nariaďovať znalecké dokazovanie nebolo nutné, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, na základe akej úvahy dospel odvolateľ k záveru, že výsledok tohto konania závisel od znaleckého posudku. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.