Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/400/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108239193 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108239193.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X) Y. I., G..: XX.XX.XXXX, E. K. Z. XX, K., X) B. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. A. XX, K., X) M. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. B.. C. XXX, V., X) P. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. B.. C. XXX, V., X) K. O., G..: XX.XX.XXXX, E. K. E. XXX, X) O. L., G.: XXXX, P. XX, K., X) O.. W. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. P. XX, K., X) O. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. J. X, K., X) M.. Q. G., G..: XX.XX.XXXX, E. K. A. X, K., XX) T.. Ľ. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. R. na C. X, K., XX) U. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. C. X, K., XX) B. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. I. XX, K., XX) M. A., G..: XX.XX.XXXX, E. K. P. XX, K., XX) N. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. M. X, K., XX) Q. L., G..: XX.XX.XXXX, E. K. P. X, XXX XX K., XX) I. O., G..: XX.XX.XXXX, E. K. Š. XX, XXX XX K., všetci zastúpení: JUDr. Hanou Lučeničovou, advokátkou, Advokátska kancelária Zlatohorská 6, 841 03 Bratislava, proti odporcovi : Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 16 C 224/2008 - 286 zo dňa 18. júna 2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1) až 16) sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1) až 16) spoločne a nerozdielne sumu vo výške 21.735,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.5 % ročne zo sumy 21.735,12 Eur odo dňa 01.01.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.11.2008 sa navrhovatelia 1) až 16) domáhali zaplatenia 63.689,44 Eur s príslušenstvom, nakoľko odporca mal bezdôvodne užívať nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1) až 16), špecifikované v návrhu. O trovách súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovatelia 1) až 16) sa voči odporcovi pôvodne domáhali zaplatenia 63.689,44 Eur. V priebehu konania navrhovatelia vzali návrh späť v časti o zaplatenie sumy spolu vo výške 22.478,59 Eur (5.276,99 Eur + 17.201,60 Eur). Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dôvodom späťvzatia nebolo správanie odporcu a preto sa nejedná o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. a z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinili navrhovatelia a sú teda povinní nahradiť v tejto časti návrhu trovy konania odporcovi. Odporca si však v súvislosti so späťvzatím časti návrhu náhradu trov konania neuplatnil. Ďalej súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní postupoval podľa § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Navrhovatelia 1) až 16) sa voči odporcovi po vykonaných čiastočných späťvzatiach návrhu domáhali zaplatenia sumy vo výške 41.210,85 Eur. Súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 21.735,12 Eur vyhovel a v časti o zaplatenie sumy 19.475,73 Eur súd návrh zamietol z dôvodu odporcom dôvodne vznesenej námietky premlčania časti nároku a dôvodne rozporovanej časti výmery pozemkov, ktorých sa bezdôvodné obohatenie malo týkať. Úspešnosť navrhovateľov 1) až 16) v konaní bola 53 % a úspešnosť odporcu bola 47 %. Rozsudok súdu prvého stupňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadli odvolaním navrhovatelia 1) až 16), a to v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov právneho zastúpenia, kedy žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Navrhovatelia podané odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.. Navrhovatelia 1) až 16) v podanom odvolaní argumentovali tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní pri výroku o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Nakoľko predmetné ustanovenie umožňuje aj priznanie čiastočnej náhrady trov konania žiadal, aby odvolací súd prihliadol k dôvodom hodným osobitného zreteľa a zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Navrhovatelia 1) až 16) poukázali na to, že dôvodom ich čiastočnej neúspešnosti bola skutočnosť, že odporca počas konania preukázal, že neužíva určitú časť pozemkov, za ktoré žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom túto časť pozemkov užíva Mestská časť Bratislava - Lamač. Navrhovatelia ďalej poukázali na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, č. k. 6 Co 53/07 - 374, ktorým navrhovateľom bolo priznané bezdôvodné obohatenie zo strany Hlavného mesta SR Bratislavy aj za pozemky, ktoré odporca označil ako pozemky v užívaní Mestskej časti Bratislava - Lamač, pričom odporca v minulosti užívanie týchto pozemkov nenamietal. Navrhovatelia 1) až 16) boli preto v dobrej viere presvedčení, že na základe predmetného rozsudku sa odporca bezdôvodne obohacuje užívaním všetkých pozemkov uvedených v návrhu. Odporca od začiatku konania až do 14.11.2011 nenamietal skutočnosť, že by neužíval niektorú z častí pozemkov, za ktoré navrhovatelia žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdny spor vznikol z nevyhnutnej potreby navrhovateľov chrániť si svoje vlastnícke práva, ktorí nemali inú možnosť, než uplatniť svoje nároky na súde. Navrhovatelia v podanom odvolaní namietali, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nevzal do úvahy ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. v zmysle ktorého, aj v prípade čiastočného úspechu účastníka v spore môže súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, pričom v konaní sa vyžadovalo určenie správnej výšky plnenia na základe znaleckého posudku. Mali za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania je arbitrárne a môže znamenať porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovatelia 1) až 16) v podanom odvolaní žiadali, aby odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že navrhovatelia majú nárok na čiastočnú náhradu trov konania, a to nasledovne: 1.) trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3.511,63 Eur, 2.) trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, 4, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., kedy z istiny 71.735,12 Eur predstavuje odmena za 1 úkon čiastku 386,74 Eur, z toho 6 % úspechu (53 % - 47 %) predstavuje čiastku 23,20 Eur, z toho 20 % predstavuje 18,56 Eur x 17 navrhovateľov je suma 315,52 Eur, z toho 50 % predstavuje 11,60 Eur x 16 navrhovateľov predstavuje sumu 185,60 Eur a z toho 1 predstavuje 2,90 Eur x 17 navrhovateľov predstavuje sumu 49,30 Eur. Navrhovatelia ďalej špecifikovali úkony a to nasledovne: 1.) Prevzatie, príprava a prvá porada s klientmi, október 2008 (18.56 x 17 = 315,52 Eur, paušál 6.30 x 17= 107,10 Eur ), 2.) Podanie žaloby dňa 26.11.2008 (18,56 x 17=315,52 Eur, paušál 6,30 x 17 = 107,10 Eur), 3.) Pojednávanie dňa 19.10.2009 - bez prejednania veci (2,90 x 17 = 49,30 Eur, paušál 6,95 x 17 = 118,15 Eur), 4.) Pojednávanie dňa 28.01.2010 - bez prejednania veci (2,90 x 17 = 49,30 Eur, paušál 7,21 x 17= 122,57 Eur), 5.) Pojednávanie dňa 14.10.2010 (11,60 x 16 = 185,60 Eur, paušál 7,21 x 16 = 115,36 Eur), 6.) Pojednávanie dňa 14.11.2011 (11,60 x 16 = 185,60 Eur, paušál 7,41 x 16 = 118,56 Eur), 7.) Pojednávanie dňa 16.04.2012 (11,60 x 16 = 185,60 Eur, paušál 7,63 x 16 = 122,08 Eur), 8.) Pojednávanie dňa 18.06.2012 (11,60 x 16 = 185,60 Eur, paušál 7,63 x 16 = 122,. 08 Eur), spolu trovy právneho zastúpenia 2.405,04 Eur. Spolu trovy konania 5.916,67 Eur. Navrhovatelia 1) až 16) si ďalej uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, pričom úkony špecifikovali nasledovne : 1.) Prevzatie, príprava a prvá porada s klientmi, august 2012 (11,60 Eur x 16 = 185,60 Eur, paušál 7,63 x 16 = 122,08 Eur/. 2.) Podanie odvolania dňa 21.08.2012 (11,60 x 16 = 185,60 Eur, paušál 7,63 x 16,- Eur)/ a teda spolu si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 615,36 Eur. Záverom odvolania navrhovatelia 1) až 16) žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. v časti trov konania zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1) až 16) trovy konania vo výške 5.916,67 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 615,36 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľov 1) až 16) nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1) až 16) nie je dôvodné. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odvolací súd mal za preukázané, že pôvodní navrhovatelia 1) až 17) sa návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.11.2008 voči odporcovi domáhali zaplatenia sumy vo výške 63.689,44 Eur s príslušenstvom, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s náhradou trov konania a trov právneho zastúpenia. Ďalej mal odvolací súd za preukázané, že navrhovatelia návrhom, označeným ako návrh na doplnenie a zmenu žalobného návrhu a petitu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.04.2012 žiadali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 58.412,45 Eur s príslušenstvom. Následne svoje podanie spresnili podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.05.2010. Čiastočné späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 5.276,99 Eur navrhovatelia potvrdili podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.06.2010, v ktorom však neuviedli, že by dôvodom čiastočného späťvzatia bolo konanie odporcu. Vzhľadom na zmenu žalobného návrhu súd prvého stupňa konanie v uvedenej časti uznesením zo dňa 08. júla 2010 zastavil. Následne bola v konaní pred súdom prvého stupňa na základe znaleckého posudku č. 71/2011 zo dňa 26.05.2011, vypracovaného znalcom, Ing. Jurajom Szalayom, PhD. stanovená všeobecná hodnota nájomného za pozemky, uvádzané navrhovateľmi, a to za obdobie od 01.03.2006 do 31.12.2006, vo výške 20.200,48 Eur a za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 vo výške 24.756,81 Eur, a teda spolu za žalované obdobie vo výške 44.957,29 Eur. Na základe výsledkov predmetného znaleckého posudku vzali navrhovatelia na pojednávaní konanom dňa 14.11.2011 návrh v časti o zaplatenie 17.201,60 Eur späť. Súd prvého stupňa konanie v predmetnej časti zastavil uznesením zo dňa 06. februára 2012 s tým, že o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. Odporca na pojednávaní, vedenom pred súdom prvého stupňa dňa 14.11.2011 rozporoval tiež celkovú výmeru užívaných pozemkov a to v časti 405 m2 . Odporca namietal užívanie parcely č. 599/14 nakoľko predmetnú parcelu užíva mestská časť Bratislava Lamač a užívanie parcely č. 610/34 o výmere 81 m2, s ktorým tvrdením sa súd prvého stupňa stotožnil. V ostatnom rozsahu 2.806 m2 odporca užívanie pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov nerozporoval. Súčasne odporca na predmetnom pojednávaní tiež dôvodne vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na zaplatenie bezdôvodného obohatenia titulom užívania pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov za obdobie od 01.03.2006 do 25.11.2006. Vzhľadom na vyššie uvedenú obranu odporcu súd prvého stupňa navrhovateľom nepriznal jednak nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za uplatnené obdobie od 01.03.2006 do 26.11.2006 ako ani nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov o výmere 405 m2, ktoré odporca preukázateľne neužíval. Vzhľadom na to navrhovateľom priznal len nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 21.735,12 Eur. Súd prvého stupňa žiadnemu z účastníkov podľa § 142 ods. 2 O. s. p. nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko úspešnosť navrhovateľov bola 53 % a úspešnosť odporcu bola 47 %. Podľa § 142 O. s. p. je predpokladom priznania náhrady trov konania proti druhému účastníkovi dosiahnutie úspešnosti účastníka v konaní, pričom v prípade dosiahnutia čiastočného úspechu v konaní súd náhradu trov konania pomerne rozdelí medzi účastníkov. V sporovom konaní tak súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok, zásady úspechu. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného, pričom miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený o veci samej. V prípade, ak medzi pôvodným žalobným petitom a žalobným petitom naposledy urobeným vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p.. V predmetnom konaní navrhovatelia vzali návrh čiastočne späť a to podaním zo dňa 28.06.2011 vo výške 5.276,99 Eur. Nakoľko však v danom prípade navrhovatelia neuviedli, že by k čiastočnému späťvzatiu došlo v dôsledku správania odporcu, pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého stupňa správne postupoval, keď rozhodoval podľa § 146 ods. 2 O. s. p. veta prvá a rozhodol o povinnosti navrhovateľov 1) až 16) rade nahradiť odporcovi náhradu trov konania. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov konania mu nepriznal. Rovnako tomu bolo pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie 17.201,60 Eur. Navrhovatelia späťvzatie návrhu v uvedenej časti odôvodnili výsledkami znaleckého dokazovania. Navrhovatelia 1) až 16) v podanom odvolaní namietali, že súd pri náhrade trov konania nepostupoval podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a navrhovateľom v konaní nepriznal čiastočnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Odvolací súd v uvedenej súvislosti poukazuje na to, že nakoľko v danom prípade došlo práve na základe znaleckého posudku k čiastočnému späťvzatiu návrhu, kedy navrhovatelia využili svoje právo disponovať predmetom konania, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nutné postupovať podľa režimu ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. totiž možno uplatniť v prípadoch kedy výška plnenia, ktoré je predmetom konania bola určená na základe výsledkov znaleckého dokazovania. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľmi už predmetná časť žalovaného nároku nebola predmetom konania. Táto skutočnosť preto nemohla byť zohľadňovaná pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, týkajúcich sa zvyšnej časti nároku, ktorá nebola dotknutá čiastočným späťvzatím a o ktorej súd prvého stupňa rozhodol meritórnym rozhodnutím. Navrhovatelia 1) až 16) v podanom odvolaní ďalej namietali, že o skutočnosti, že odporca neužíva časť pozemkov sa dozvedeli až na pojednávaní konanom dňa 14.11.2011. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedenú skutočnosť, a teda že až v priebehu konanie bolo preukázané, že časť z vyššie uvedených pozemkov o výmere 405 m2 nebola neoprávnene užívaná odporcom nemožno zohľadniť pri rozhodovaní o nároku vo veci samej, ako ani pri posudzovaní úspešnosti účastníkov v konaní na účely rozhodovania o náhrade trov konania. Je totiž výlučne vecou navrhovateľa, koho označí ako pasívne vecne legitimovaného v konaní. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva, či povinnosti, ktorá je predmetom konania a jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov návrhu vždy nesie navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov. Bolo preto vecou navrhovateľov, aby tejto požiadavke vyplývajúcej z hmotného práva vyhoveli a riadne označil prípadných ďalších odporcov ako užívateľov pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve, prípadne podať návrh podľa § 92 O. s. p. Nebolo povinnosťou súdu poučiť navrhovateľov o tom, voči ktorým ďalším odporcom by mali podľa hmotného práva návrh na začatie konania podať. Nakoľko však navrhovatelia označili výlučne odporcu ako pasívne vecne legitimovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie navrhovateľmi špecifikovaných pozemkov, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa uplatnený návrh v zodpovedajúcej časti zamietnuť a uvedenú skutočnosť zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O. s. p.. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 , § 142 ods. 1 a § 151 O. s. p.. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech. Náhradu trov konania si však neuplatnil, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.