Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108239608 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108239608.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E.. E. Ž. Z. R. O. F. L. B. , bytom U., E. Č.. XXXX/ X, proti odporcovi: J. S. - E. J. J. S., T., Ž. F. Č.. XX, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 23. novembra 2011, č.k. 25C 227/2008-41, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 23.11.2011, č.k. 25C 227/2008-41, zastavil konanie o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,-- Sk) z dôvodu odmeňovania navrhovateľa v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Navrhovateľ nezaplatil poplatok z predmetu konania v sume X.XXX,-- € ani dodatočne na výzvu súdu napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia poplatku. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 2 ods. l písm. a/, § 5 ods. l písm. a/, § 10 ods. l, § 18c ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v aktuálnom znení. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo zastavené. V tejto časti dôvodil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. Vyrubenie súdneho poplatku považuje za nesprávne a nezákonné, pretože návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) neboli do 31.12.2008 vôbec spoplatnené a položka 7d sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa spoplatňuje návrh na začatie konania vo veciach podľa antidiskriminačného zákona, bola zaradená do sadzobníka súdnych poplatkov s účinnosťou až od 1.1.2009. Zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.3.2007, sp.zn. 4Cdo 39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Zdôraznil tiež čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t.j. záver, že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla. Zákonodarca spoplatnil konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona až od 1.1.2009, a teda nemožno poplatkovú povinnosť za návrh podaný do 31.12.2008 určovať analogicky; takýto návrh nepodlieha spoplatneniu. Odvolaciemu súdu navrhol preto zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia ako správnymi, odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na tomto mieste treba ešte uviesť, že navrhovateľ poplatok z predmetu konania nezaplatil ani v odvolacej lehote. Pre správnosť dôvodov napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,-- Sk), pretože od účinnosti zákona č. 122/2005 Z.z., teda od 15.4.2005, dochádza k zjavnej diskriminácii v odmeňovaní tzv. „ostatných“ sudcov v Slovenskej republike v porovnaní so sudcami „špeciálnych súdov“, pričom do okruhu diskriminovaných sudcov v Slovenskej republike patrí aj on. Za tento stav zodpovedá Slovenská republika v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. a založila ho tým, že sa parlament uzniesol a prijal zákon č. 122/2005 Z.z. Uvedenej sume zodpovedá príplatok vyplácaný špeciálnym sudcom za obdobie od júna 2005 do júna 2008 vrátane. Hoci súd prvého stupňa navrhovateľa vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku v roku 2011, vychádzal z položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov (6 % z požadovanej sumy). Položka č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov (zákon č. 71/1992 Zb.), je položkou všeobecnou, ktorá platí, resp. podľa ktorej sa postupuje pri vyrubovaní súdneho poplatku vtedy, ak ďalej, osobitne, nie je uvedené niečo iné a samozrejme za predpokladu, že nejde o vecné, resp. osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku podľa všeobecnej položky č. l (poplatková povinnosť navrhovateľovi vznikla podaním návrhu na súd /§ 5 ods. l písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase podania návrhu na súd; § 17 ods. l/ a poplatok za podanie návrhu bol splatný vznikom poplatkovej povinnosti /§ 8 ods. l citovaného zákona o súdnych poplatkoch/). Zákonodarca dal navrhovateľovi možnosť zaplatiť takýto poplatok ešte neskôr, na základe výzvy, správnej, zo strany súdu a po poučení o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku (§ 10 ods. l citovaného zákona o súdnych poplatkoch). Vtedy mal možnosť zaplatiť súdny poplatok až do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku; čo sa nestalo. Navrhovateľom uvádzané dôvody prichádzajú do úvahy len v takom konaní, keď nemožno nároky navrhovateľa spoplatniť ani podľa všeobecnej položky sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov; o čo nejde v prejednávanej veci. Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 142 ods. 1, § 151 ods. l, § 224 ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.