Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/229/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108239887 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108239887.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: K.. K. R., bytom I.R. X, R., zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, so sídlom Vojenská č. 14, Košice, proti odporcovi: C. B. zastúpená N. C. C., so sídlom Ž. Y.. XX, E., o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. marca 2010 č.k. 24C/226/2008-101, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,-Sk) titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu R. Q.., spočívajúcej v zmarení zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej výška je daná odplatou postupníka, a to v sume X.XXX.XXX,-Sk a v objektívnej nemožnosti vymôcť pohľadávku ako predmet postúpenia od vystaviteľa vlastnej zmenky C., s.r.o., ktorá sa dostala do platobnej neschopnosti a jej ručiteľa H.-H., s.r.o., Z. L. P. R., ktorá spoločnosť bola dňa XX.XX.XXXX vymazaná z obchodného registra, pričom táto škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nevydania zmenkového platobného rozkazu, resp. rozsudku, hoci boli splnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Rozhodol tak podľa § 3, § 9 ods.1,2 zák. č. 514/2003 Z.z., keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Okresný súd R. Q. porušil základné právo navrhovateľa, aby jeho vec prerokoval bez zbytočných prieťahov, čo vyplynulo z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Q.. Ú. XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a keďže prieťah v konaní je nutné považovať za nesprávny úradný postup, Okresný súd R. Q. sa dopustil konania v rozpore so zákonom a dopustil sa tak nesprávneho úradného postupu, keď o návrhu navrhovateľa na vydanie platobného zmenkového rozkazu nerozhodol bez prieťahov v konaní. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi navrhovateľom ako postupcom a spoločnosťou L., a.s. ako postupníkom zistil, že navrhovateľ sa zaviazal postúpiť pohľadávku s príslušenstvom, ktorú mal proti spoločnosti C., s.r.o. a H.-H., spol. s r.o., Z. L. P. R., na základe zmeniek, ktorej výška bola vyčíslená v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk, najneskôr do XX.XX.XXXX a postupník sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi cenu vo výške X.XXX.XXX,-Sk, podmienkou postúpenia bolo správoplatnenie zmenkového platobného rozkazu vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. XXZm/X/XXXX na Okresnom súde R. Q.. V predmetnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak postupca neodovzdá právoplatný zmenkový platobný rozkaz postupníkovi v lehote do XX.XX.XXXX zmluva stráca platnosť aj účinnosť a ďalej sa dohodli, že účinnosť zmluva nadobúda až dňom odovzdania právoplatného zmenkového rozkazu postupníkovi. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu R. Q. odd. C., vložka č. XXXX/V. zistil, že spoločnosť H.-H., s.r.o., Z. L. P. R., t.j. odporca v konaní vedenom pod sp. zn. XXZm/X/XXXX, bol dňa XX.XX.XXXX vymazaný ex offo z obchodného registra a Okresný súd R. Q. dňa XX.XX.XXXX rozsudkom XXCb/ XXX/XXXX-XX zaviazal spoločnosť C., s.r.o. ako odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom a konanie proti odporcovi v 2. rade, t.j. H.-H., s.r.o., Z. L. P. R. zastavil; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, avšak spoločnosť C., s.r.o. bola dňom XX.XX.XXXX vymazaná z obchodného registra. Dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pretože prípadná škoda navrhovateľovi vznikla následkom zániku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky dňom XX.XX.XXXX, ktorej účinnosť ani nenastala, ako aj výmazom vystaviteľa zmenky - odporcu v 1. rade C., s.r.o. a jej ručiteľa H.-H., s.r.o., Z. L. P. R. - odporcu v 2. rade z obchodného registra. Uviedol, že aj v prípade, ak by súd o nároku navrhovateľa rozhodol bez prieťahov v konaní, neznamená to, že by odporcovia v 1. a 2. rade na základe právoplatného rozsudku navrhovateľovi pohľadávku aj skutočne zaplatili, a to vzhľadom na prípadnú nemajetnosť alebo z dôvodu zániku spoločnosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Poukázal na to, že v konaní bolo nesporne potvrdené Nálezom Ústavného súdu SR č. Q.. Ú. XXX/XX-XX, že pred Okresným súdom E. Q. došlo k porušeniu právnej povinnosti nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v nečinnosti súdu a v porušení jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prvotnou príčinou vzniku jeho škody boli preukázateľne tieto prieťahy, v dôsledku ktorých až následne došlo k zániku zmluvy o postúpení pohľadávky a k vzniku samotnej škody. Nesprávne súd prvého stupňa neprihliadol na tento prvotný dôvod (prieťahy v konaní pred Okresným súdom R. Q.) zániku zmluvy o postúpení pohľadávky a nesprávne vychádzal z toho, že škoda nemohla vzniknúť, pretože zmluva nikdy nevstúpila do účinnosti, keď účinnosť zmluvy bola viazaná (odkladacou podmienkou) na vydanie rozhodnutia súdu, ktoré absentovalo, a preto zmluva nikdy ani nemohla vstúpiť do platnosti. Ak by súd vydal rozhodnutie včas, zmluva o postúpení pohľadávky by vstúpila do účinnosti a on by na základe zmluvy obdržal sumu X.XXX.XXX,-Sk. Podľa jeho názoru príčina zániku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a jej nevstúpenie do účinnosti bolo vo vecnej a časovej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu, ktorého následkom bolo zmarenie zmluvy o postúpení pohľadávky a tiež zmarenie uspokojenia pohľadávky prostredníctvom exekúcie. Následný výmaz ručiteľa zo zmenky a neúspešná exekúcia povinného zmenky, preukazuje len nemožnosť iného postupu, na základe ktorého by bolo možné škodu odvrátiť. V dôsledku nečinnosti súdu zmenkový ručiteľ bol vymazaný pred rozhodnutím vo veci a oneskorené rozhodnutie súdu vo veci samej je vo vecnej a časovej súvislosti s insolventnosťou povinného, a teda preukázal, že jeho právo ako veriteľa proti dlžníkovi sa stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak. Ďalej uviedol, že výška škody sa rovná odplate, ktorú by mu postupník uhradil na základe zmluvy, nebyť nesprávneho postupu súdu spočívajúceho v nečinnosti. Namietal, že počas prvostupňového konania preukázal listinnými dôkazmi, že spoločnosť H.-H., s.r.o., Z. L. P. R. bola solventná a mala teda finančné prostriedky na uspokojenie nároku navrhovateľa, a teda navrhovateľ mohol byť uspokojený minimálne vystaviteľom zmenky a pokiaľ ide o insolventnosť povinného, v konaní predložil dôkaz o tom, že tento mal v rozhodujúcom čase majetok - auto s návesom, a teda ak by bol včas vydaný platobný rozkaz alebo rozsudok mal by možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z platobného rozkazu exekúciou povinného alebo realizáciou zmluvy o postúpení pohľadávok. S týmito dôkazmi sa súd prvého stupňa nevysporiadal a taktiež sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že škoda ktorá mu vznikla spočíva aj v objektívnej nemožnosti vymôcť pohľadávku ako predmet postúpenia od vystaviteľa zmenky a od ručiteľa, keďže medzičasom došlo k zániku týchto povinných subjektov, resp. k vzniku ich platobnej neschopnosti. Poukázal aj na rozsudok Y. C. C. sp. zn. XCdo XXX/XX, podľa ktorého charakter majetkovej ujmy (škody) má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom súdu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s jeho záverom, že v konaní nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v porušení práva navrhovateľa bez zbytočných prieťahov prerokovať jeho vec v konaní vedenom na Okresnom súde R. Q. pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX (pôvodne pod sp. zn. XXZm X/XX). Zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pod pojmom príčinná súvislosť sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť, ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý s ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť spôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že mu vznikla škoda v sume X.XXX.XXX,- Sk, ktorá mu mala byť vyplatená spoločnosťou L. s.r.o. ako postupníkom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa XX.XX.XXXX, ktorou sa zaviazal postúpiť uvedenej spoločnosti pohľadávku, ktorú mal proti spoločnosti C., s.r.o. a H.-H., spol. s r.o., Z. L. P. R., na základe zmeniek, a to najneskôr do XX.XX.XXXX, pričom podmienkou postúpenia bolo správoplatnenie zmenkového platobného rozkazu vydaného v konaní vedenom na Okresnom súde R. Q. pod sp. zn. XXZm/X/XXXX. Škodu mu mal spôsobiť Okresný súd R. Q. tým, že v uvedenom konaní nevydal zmenkový platobný rozkaz, hoci podľa jeho názoru boli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie a tým, že spôsobil prieťahy v konaní, čím porušil jeho základné právo, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, čo bolo preukázané predloženým Nálezom Ústavného súdu SR č. Q.. Ú. XXX/XX-XX z XX.XX.XXXX. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani nesprávny úradný postup Okresného súdu R. Q. spočívajúci v nevydaní zmenkového platobného rozkazu v konaní vedenom pod sp. zn. XXZm X/XXXX, pretože Ústavný súd Nálezom č. Q.. Ú. XXX/XX- XX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol len o tom, že bolo porušené právo navrhovateľa na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote, za ktoré priznal navrhovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie v sume XX.XXX,-Sk. Ústavný súd však neposudzoval správnosť, resp. nesprávnosť postupu súdu spočívajúceho v nevydaní zmenkového platobného rozkazu na základe návrhu navrhovateľa. Správnosť takéhoto postupu súdu v prvostupňovom konaní môže byť predmetom preskúmavania len na základe riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku v odvolacom alebo v dovolacom konaní. Z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR však vyplýva, že súd nemusí v každej veci vyhovieť návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, keď výslovne uviedol, že „z ust. § 175 ods. 1 O.s.p. je totiž zrejmé, že súd konajúci o návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu má v prípade pochybností, (napr. také, ktorými zdôvodňoval dĺžku predmetného konania okresný súd) možnosť nevyhovieť tomuto návrhu a nariadiť pojednávanie za účelom odstránenia zistených pochybností dokazovaním“. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebolo preukázané, že by sa Okresný súd R.Q. Q. dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že v konaní vedenom pod sp. zn. XXZm/X/XXXX nevydal zmenkový platobný rozkaz. Nesporné je, že Okresný súd R. Q. sa dopustil nesprávneho úradného postupu, spočívajúcim v nečinnosti, čím spôsobil prieťahy v konaní. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľom tvrdená škoda v sume X.XXX.XXX,-Sk, ktorá predstavuje odplatu za postúpenie pohľadávky nevznikla navrhovateľovi v priamej príčinnej súvislosti s uvedenými prieťahmi v konaní, keď priamou príčinou nevyplatenia odmeny na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX bol zánik platnosti tejto zmluvy v zmysle dojednaní zmluvných strán, ktoré si v rámci zmluvnej voľnosti dohodli nielen podmienku skončenia platnosti zmluvy, ale aj podmienky samotného postúpenia pohľadávky, keď toto postúpenie, ako aj účinnosť zmluvy viazali na odkladaciu podmienkou, ktorou bolo vydanie zmenkového platobného rozkazu. Navrhovateľovi teda predmetná odmena za postúpenie pohľadávky nebola vyplatená z dôvodu nesplnenia zmluvne dohodnutých podmienok, čo bolo priamou a bezprostrednou príčinou nevyplatenia tejto odmeny. Aj z odvolania navrhovateľa vyplýva, že prieťahy v konaní neboli bezprostrednou a jedinou príčinou vzniku škody, keď sám uviedol, že v dôsledku prieťahov došlo k zániku zmluvy o postúpení pohľadávky a k vzniku škody. Z toho je teda zrejmé, že až zánik predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky mohol byť priamou a bezprostrednou príčinou vzniku prípadnej škody. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s ním predloženým dôkazom o tom, že povinný mal v rozhodujúcom čase majetok, a to auto s návesom a nevysporiadal sa ani s jeho tvrdením, že škoda, ktorá mu vznikla, spočíva aj v objektívnej nemožnosti vymôcť pohľadávku ako predmet postúpenia od vystaviteľa zmenky a od ručiteľa, nakoľko medzičasom došlo k zániku týchto povinných subjektov, resp. k vzniku ich platobnej neschopnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplýva, že súd prvého stupňa sa vysporiadal aj s týmto tvrdením navrhovateľa, keď konštatoval, že aj v prípade, ak by súd o nároku navrhovateľa rozhodol bez prieťahov v konaní, neznamená to, že by spoločnosti C., s.r.o. a H.-H., spol. s r.o., pohľadávku navrhovateľa skutočne aj zaplatili, a to či už pre nemajetnosť alebo z dôvodu ich zániku a dospel teda k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody navrhovateľa a nesprávnym úradným postupom. S týmto právnym záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil, pretože pri posudzovaní príčinnej súvislosti časová súvislosť len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti, avšak časové hľadisko nie je rozhodujúce, ale rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a v danom prípade navrhovateľom tvrdená následná nevymožiteľnosť priznanej pohľadávky ako následok priamo a bezprostredne súvisí so zánikom spoločnosti, resp. jej nemajetnosťou ako príčinou. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že ak by nedošlo k prieťahom v konaní, mohol by svoju pohľadávku uspokojovať v exekučnom konaní, tento záver odvolací súd považuje za predčasný, keď v tomto konaní nemožno prejudikovať výsledok prípadného skôr začatého exekučného konania, o ktorom ani nie je zrejmé, kedy by bolo začaté, aký majetok povinného subjektu by v tom čase bol zistený, či prebiehali aj iné exekúcie na majetok povinného subjektu a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok exekučného konania. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na rozsudok Y. C. C. sp. zn. XCdo XXX/XX z XX.XX.XXXX, tento sa podľa názoru odvolacieho súdu nevzťahuje na prejednávaný prípad, keďže predmetom konania nie je škoda v dôsledku poklesu hodnoty pohľadávky. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto odvolacom konaní úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, keď tento si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. aj napriek tomu, že mal vedomosť o podanom odvolaní, ktoré mu bolo riadne doručené, ako aj tomu, že termín vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke U..K..S..sk v zákonom určenej lehote 5 dní v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.