KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 1. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/249/2011 z 24. 1. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. januára 2012, sp. zn. 4Co/249/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1108241785.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/249/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108241785
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108241785.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek
senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: R. Q..A.. A.A.,
Z. likvid, K., M. XX, zast. AK Advokát Pirč, s.r.o. Štrbská 4, Košice proti odporcovi: A.L. O., K., F.. XX. Q.
X-XX, o zaplatenie 18.584,58 € s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 28. marca 2011 č.k. 25C 237/2008-196, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania
p o t v r d z u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 424,24 €
k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
vo výške 18.567,98 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 09.03.2007 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.994,02 € k rukám jeho právneho zástupcu. K
odporcom vznesenej námietke premlčania uviedol, že navrhovateľ skutočne uhradil
finančné prostriedky zodpovedajúce výške žalovanej istiny súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Bohumilovi
Hušťákovi dňa 13.12.2006, kedy sa dozvedel nielen o výške vzniknutej škody, ale aj o to, že za túto
škodu zodpovedá odporca. Tento dátum nepovažoval za dátum, od ktorého začala plynúť subjektívna
premlčacia lehota, ale s poukazom na ust. § 122 ods. 1 Obč. zák. ustálil za tento deň nasledujúci po
udalosti rozhodnej pre začiatok jej plynutia, t.j. 14.12.2006 a za koniec subjektívnej 2-ročnej premlčacej
lehoty v zmysle § 122 ods. 2 Obč. zák. deň 14.12.2008. A keďže uvedený deň pripadol na nedeľu, za
posledný deň premlčacej lehoty určil podľa § 122 ods. 3 Obč. zák. najbližší pracovný deň, a to pondelok
15.12.2008, kedy aj navrhovateľ podľa prezenčnej pečiatky Okresného súdu Bratislava I podal žalobu
na súd. Vyhodnotil tak námietku premlčania odporcu za nedôvodnú. Vychádzal potom z
navrhovateľom kvalifikovaného nároku ako nároku z titulu zodpovednosti za škodu podľa §
420 Obč. zák. Mal za nesporné, že medzi účastníkmi existoval poistný vzťah vyplývajúci z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom podľa zák. č. 274/1994 Z.z., resp. neskôr titulom
úrazového poistenia podľa zák.č. 461/2003 Z.z. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom
Okresného súdu Michalovce z 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410 bola navrhovateľovi ako odporcovi
v konaní o náhradu škody na zdraví následkom pracovného úrazu uložená povinnosť zaplatiť svojmu
zamestnancovi sumu 4.133.400,- Sk, t.j. 137.203,74 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku,
ktorej koniec lehoty pripadol na deň 16.10.2006 a že navrhovateľ adresoval odporcovi dve samostatné
žiadosti o poskytnutie úhrady oprávnenému zamestnancovi, a to zo dňa 24.08.2006 a 15.11.2006 bez
pripojenia príloh a odporca plnil na základe poslednej navrhovateľovej žiadosti, ako aj na základe údajov



získaných vlastným šetrením dňa 21.11.2006 (dátum splatnosti), pričom spornou zostala skutočnosť, či
úhradou istiny vo výške 4.133.400,- Sk (137.203,74 €) po dátume vykonateľnosti rozsudku sa odporca
dopustil porušenia právnej povinnosti, v príčinnej súvislosti s ktorou vznikla navrhovateľovi škoda.
Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tomu tak bolo. Pokiaľ navrhovateľ vyvodzoval porušenie
odporcovej povinnosti od ust. § 44a a nasl. zákona č. 274/2004 Z.z. o Sociálnej poisťovni
v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, stotožnil sa s argumentáciou
odporcu, že predmetné zákonné ustanovenia na daný prípad nedopadajú, keďže ust. § 259 ods. 1
zákona o sociálnom poistení bolo definované, že v konaniach o nárokoch na náhradu škody
spôsobených pracovným úrazom alebo chorobou z povolania začatých a neukončených do 1. januára
2004 majú súdy pri rozhodovaní aplikovať doterajšiu právnu úpravu, t.j. Zákonník práce
a vyhlášku č. 32/1965 Zb., na základe čoho aj Okresný súd v Michalovciach rozhodol, avšak vo vzťahu
k súdom právoplatne priznanému nároku poškodeného zamestnanca v predmetnom konaní postup
jeho úhrady upravoval zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nahradil zákon č. 274/1994
Z.z. a bol účinný aj v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach
(17.08.2006), a to v rámci úrazového poistenia. Vyslovil názor, že v rámci tohto druhu poistenia ako
poistenia pre prípad poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu vznikol medzi účastníkmi konania
priamo zo zákona poistný vzťah (§ 16 zákona o sociálnom poistení, § 789 ods. 1 Obč. zák.) a na
jeho základe a v jeho rámci bol navrhovateľ oprávnený požiadať odporcu, aby za neho uhradil sumu
uloženú mu podľa právoplatného rozsudku a odporca bol povinný pristúpiť k úhrade tohto plnenia. Aj
keď subjektom priamo zaviazaným z uvedeného rozsudku bol navrhovateľ, a nie odporca, mal za to,
že požiadaním o úhradu uloženého plnenia vznikla odporcovi v dôsledku existujúceho poistného vzťahu
s navrhovateľom povinnosť vyplatiť toto plnenie oprávnenému zamestnancovi v mene navrhovateľa.
Dospel tak k záveru, že keď odporca k stanovenému dňu, t.j. k 16.10.2006 poškodenému zamestnancovi
navrhovateľa plnenie vo výške 4.133.400,- Sk (137. 203,74 €) nevyplatil, a k úhrade pristúpil až dňa
21.11.2006, dopustil sa porušenia právnej povinnosti, keď navrhovateľom žiadané plnenie poskytol až po
súdom určenej lehote na dobrovoľné plnenie a tým bola naplnená aj prvá z podmienok zodpovednosti za
škodu podľa § 420 Obč. zák. Nepristúpenie k dobrovoľnému plneniu bolo aj jediným dôvodom podania
návrhu oprávneného zamestnanca navrhovateľa na vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky 4.133.400,- Sk (137.203,74 €) zo dňa 02.11.2006 a mal za oprávnené začatie exekučného
konania, predmetom ktorého bol nútený výkon právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného
súdu v Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410, v ktorom exekučnom konaní vznikla
navrhovateľovi povinnosť znášať trovy tohto konania. Mal tiež preukázané, že tieto trovy pozostávali
z predbežných trov oprávneného vo výške 937,99 € a trov súdneho exekútora vo výške 34.069,01 €
(1.026.363,10 Sk), ktoré na námietky navrhovateľa proti exekúcii a jej trovám boli ustálené podľa §
5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov ako 50% z odmeny počítanej podľa ods. 1 vyhlášky, t.j. 20% zo základu na jej určenie,
ktorým je výška vymáhanej pohľadávky, tieto trovy, ktoré bol navrhovateľ povinný uhradiť, tak
predstavovali 18.567,987 € (559.379,- Sk) a pozostávali z predbežných trov exekúcie ako trov súdneho
exekútora vo výške 17.629,99 € (531.121,- Sk) a trov oprávneného vo výške 937,99 € (28.258,- Sk).
Mal za to, že pokiaľ navrhovateľ uhradil súdnemu exekútorovi sumu 18.584,58 € (559.879,- Sk), plnil
nad rámec svojej povinnosti, keď do rámca predbežných trov oprávneného chybne duplicitne započítal
aj sumu súdneho poplatku za udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 € (500,- Sk),
ktorá už bola obsiahnutá v sume 937,99 € (28.258,- Sk), čo znáša navrhovateľ. Za škodu vzniknutú
navrhovateľovi považoval trovy exekúcie, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi vkladom na jeho účet
dňa 13.12.2008 vo výške 18.584,58 (559.879,- Sk), znížené o duplicitne započítanú položku súdneho
poplatku za udelenie poverenia vo výške 16,60 € (500,- Sk), o ktorú sumu za zmenšil majetok
navrhovateľa v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporcu. Za preukázané tak
považoval aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti. Pokiaľ
ide o zavinenie, nestotožnil sa s argumentáciou odporcu a jeho obranou založenou na tom, že nebol
nečinný, zisťoval si údaje, ktoré bol povinný v rámci uplatnenia práva na poskytnutie plnenia oznámiť
mu navrhovateľ, ako iniciatíva ohľadom vyznačenia právoplatnosti rozsudku, zistenie účtu oprávneného
zamestnanca, na ktorý mu predmetnú sumu poukázal, a túto považoval za účelovú. Konštatoval, že
pokiaľ odporca dospel k záveru, že už prvá žiadosť navrhovateľa o úhradu plnenia z 24.08.2006 bola
nedostatočná, nič mu nebránilo v tom, aby navrhovateľa vyzval na jej doplnenie a predloženie
potrebných dokladov, k čomu pristúpil až dňa 15.11.2006, po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie
povinnosti uloženej navrhovateľovi podľa rozsudku a pokiaľ následne poskytol plnenie aj pri
nedoložení relevantných dokladov, ktoré si zabezpečil, mal za to, že mohol rovnako postupovať už pri
obdržaní prvej žiadosti navrhovateľa a zabrániť tak nútenému vymáhaniu súdom priznanej pohľadávky



súdnym exekútorom. Nedbanlivostné konanie odporcu považoval aj za konanie v rozpore s ust. § 415
Obč. zák. zakotvujúcim všeobecnú preventívnu povinnosť, ktorá je uložená každému, nielen subjektu,
ktorému škoda priamo hrozí. Poukázal na to, že odporca v konaní vedenom na Okresnom
súde Michalovce vystupoval ako vedľajší účastník, mal teda vedomosť nielen o priebehu konania, ale
aj o výsledku sporu a disponujúc obdobnými právami a povinnosťami ako navrhovateľ, mohol ich bez
obmedzenia uplatňovať. V časti navrhovateľom uplatňovaného úroku z omeškania považoval tento len
za čiastočne dôvodný, nakoľko podal námietky proti trovám exekúcie, o ktorých rozhodol exekučný
súd uznesením zo dňa 11.01.2007 č.k. 5Er 159/2006-61, ktoré trovy boli považované za
dôvodné, avšak toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2007, z ktorého dôvodu priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania od 09.03.2007. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
vzhľadom na neúspech navrhovateľa v pomerne nepatrnej časti.

Proti tomuto rozsudku podal v jeho vyhovujúcej časti včas odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh navrhovateľa aj v tejto vyhovujúcej časti zamietnuť z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že nárok navrhovateľa bolo potrebné kvalifikovať
v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z., ktorý samostatne upravuje podmienky a spôsob náhrady
škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Preto považoval za nesprávne
právne posúdenie nároku v zmysle ust. § 420 Obč. zák. Poukázal na to, že zákonom č. 461/2003
Z.z s účinnosťou od 01.01.2004 bolo zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri
pracovnom úraze a chorobe z povolania nahradené úrazovým poistením, súčasná právna úprava už
nemá charakter odškodnenia, spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém
prevažne kompenzačného charakteru a plnenia vyplývajúce pôvodne z nárokov na náhradu škody
spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania sa stali s výnimkou na náhradu vecnej
škody plneniami vyplývajúcimi z nárokov na dávky úrazového poistenia, tzv. úrazové dávky, ktorou
je tak aj plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k. 9C
1278/2001-410. Namietal porušenie právnej povinnosti. Mal tiež za to, že dal platobný príkaz k úhrade
vymáhanej pohľadávky dňa 15.11.2006 (splatnosť úhrady 21.11.2006), teda v priebehu exekučného
konania a že v prípade zastavenia exekúcie sa odmena súdneho exekútora neurčuje podľa § 5 ods.
1 a 2 vyhlášky, teda podľa výšky vymáhanej pohľadávky, ale podľa § 14 ods. 1 vyhlášky platnej do
30.04.2008. Poukázal na to, že nemohol ovplyvniť postup navrhovateľa vo veci exekučného konania
(keďže nebol jeho účastníkom) a preto nemohol produkovať dôkaz o tom, že vykonaním exekúcie bol
porušený zákon. Mal za to, že navrhovateľ uhradil súdnemu exekútorovi sumu bez právneho dôvodu
a nad rámec svojej povinnosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri určení výšky škody súd prvého
stupňa neskúmal skutočnosť, či poškodený vynaložil náležitú starostlivosť s cieľom vyhnúť sa škode,
predovšetkým využitím právnych prostriedkov, pričom princíp všeobecnej povinnosti uplatnil len voči
nemu. Považoval plnenie navrhovateľa za plnenie bez právneho dôvodu a že tento nepreukázal a súd
nesprávne posúdil splnenie predpokladov jeho zodpovednosti za škodu podľa ustanovení § 420 Obč.
zák. Namietal posúdenie otázky premlčania súdom prvého stupňa, keď za začiatok plynutia premlčacej
lehoty určil deň nasledujúci po zapísaní dlžnej sumy navrhovateľom, teda od 14.12.2006 majúc za
to, žer škoda vznikla začatím exekučného konania a opätovne uplatnil námietku premlčania práva
navrhovateľa. Vzniesol výhrady aj proti neprihliadnutiu ním predložených listín, preukazujúcich odlišný
postup spoločnosti N. služby, s.r.o. a R., a.s., ktoré spoločnosti vykonali úhrady v prospech žalobcu a
jeho právneho zástupcu a následne ho žiadali o refundáciu.

Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť poukazujúc, že
sám odporca v priebehu konania sám spochybňoval aplikáciu zákona č. 514/2003 Z.z. v tomto konaní a
na to, že § 9 tohto zákona vymedzuje pojem nesprávny úradný postup, pričom odporca nevymedzil, ktoré
jeho konanie spadá pod obsah tohto pojmu. Mal za to, že v konaní bolo nepochybne preukázané,
že včas a opakovane vyzýval odporcu na plnenie a k tomuto aj došlo bez toho, aby odporcovi oznámil
č. účtu J. A., predložil rozsudok s doložkou právoplatnosti alebo vopred uhradil platbu svojmu bývalému
zamestnancovi. Pokiaľ by nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti zo strany odporcu, zjavne by nedošlo
po márnom uplynutí 60-dňovej lehoty na plnenie v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku, k
vydaniu poverenia konkrétneho súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Pokiaľ odporca považuje
jeho plnenie na účet exekútora za plnenie bez právneho dôvodu, a teda že mu porušením
právnej povinnosti nevznikla škoda a že plnil nad rámec jeho povinnosti a keď škoda vznikla začatím
exekučného konania, mal odporca za to, že premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku



na náhradu škody začala plynúť dňom 30.11.2006, považoval to za nové odporcom uvedené
skutočnosti, pričom k spôsobeniu mu škody nemohlo dôjsť skôr ako došlo k reálnemu úbytku peňažných
prostriedkov u neho. Poukázal tiež na to, že odporca bol v konaní vedenom na Okresnom súde v
Michalovciach pod sp. zn. 9C 1278/2001 vedľajším účastníkom konania, predmetný rozsudok mu bol
doručený a odvolanie nepodal a malo vedomosť aj o tom, že on podal odvolanie len voči trovám konania
a čo sa týka plnenia istiny odporcu vyzval k tomuto plneniu, pričom požiadavku odporcu na akékoľvek
doplnenie svojej výzvy na plnenie zo strany odporcu neobdržal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212
ods. 1 O.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj správne podľa
prislúchajúcich právnych noriem vyhodnotil a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 157
ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd len konštatuje, že navrhovateľ
si uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči odporcovi podľa § 420 Obč. zák., ktorá mu vznikla uhradením
trov exekúcie vo výške 559. 879,- Sk (18.584,548 €), pozostávajúcich z predbežných trov oprávneného
28.258,- Sk (937,99 €), poplatku za udelenie poverenia vo výške 500,- Sk (16,60 €) a predbežných trov
súdneho exekútora ako 1/2 odmeny vo výške 416.170,- Sk (13.814,- €), hotové výdavky 30.000,- Sk
(995,82 €), náhrada za stratu času 150,- Sk (4,98 €), DPH 19% vo výške 84.801,- Sk (2.814,88 €) ,
ktorá škoda mu vznikla v dôsledku oneskorenej úhrady odporcom z titulu plnenia je ho poškodenému
zamestnancovi na základe rozsudku Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k.
9C 1278/2001-410.

Súd prvého stupňa pri posúdení tohto nároku navrhovateľa správne vychádzal zo
zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 420 Obč. zák. a námietka odporcu, že mal postupovať
podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. nebola dôvodná, nakoľko výkonom verejnej moci na účely
tohto zákona sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a/ cit. zákona)
a oneskoreným uhradením plnenia poškodenému zamestnancovi navrhovateľa na základe rozhodnutia
súdu nedodržaním lehoty na plnenie nemožno považovať ani za nezákonné rozhodnutie v zmysle §
3 ods. 1 písm. a/ zák.č. 514/2003 Z.z. ani za nesprávny postup v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ tohto
zákona. Súd prvého stupňa sa tiež dostatočne vysporiadal aj so všetkými predpokladmi vzniku tejto
zodpovednosti za škodu, a to tak s existenciou protiprávneho úkonu, porušenia právnej
povinnosti, existencie (spôsobenia) škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné
bremeno postihuje poškodeného) a zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu
zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia poistného vzťahu vyplývajúceho z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom podľa zákona č. 274/1994 Z.z. (neskôr titulom
úrazového poistenia - zák.č. 461/2003 Z.z.). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410
bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenému zamestnancovi náhradu škody, ktorá mu vznikla na
zdraví následkom pracovného úrazu utrpeného dňa 07.02.2001 v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2006. Keďže odporca na základe poistného
vzťahu s navrhovateľom na základe žiadosti navrhovateľa neplnil poškodenému zamestnancovi za
navrhovateľa v stanovenej lehote, ale až dňa 21.11.2006, dopustil sa porušenia právnej povinnosti.
Obranu odporcu ohľadom toto oneskoreného plnenia, v dôsledku čoho začala exekúcia na návrh
poškodeného zamestnanca navrhovateľa ako oprávneného na plnenie, súd prvého
stupňa tiež náležite vyhodnotil. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na charakter odškodnenia, táto



argumentácia nemá vplyv na predmet nároku navrhovateľa, ktorý vyplýva z iného právneho vzťahu, a to
poistného vzťahu medzi ním a navrhovateľom. Za dôvodnú nemožno považovať námietku odporcu, že
súd prvého stupňa sa nevysporiadal s ním predloženými dôkazmi, že v obdobných prípadoch
plnili ním uvedené spoločnosti priamo poškodenému a následne ho požiadali o refundáciu, pretože
povinnosť plniť za navrhovateľa mu vyplývala z poistného vzťahu, navrhovateľ ho požiadal o plnenie
jeho poškodenému zamestnancovi vedel, keďže bol vedľajším účastníkom v predmetnom súdnom
konaní, v ktorom bola navrhovateľovi uložená povinnosť plniť. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že
nemohol ovplyvniť konanie navrhovateľa v exekučnom konaní, keďže nebol účastníkom exekučného
konania, nemohol tak produkovať dôkaz o tom, že exekúciou bol porušený zákon a že navrhovateľ
hradil trovy súdnemu exekútorovi bez právneho dôvodu a nad rámec svojej povinnosti, odvolací súd
poznamenáva, že exekútor si nevyberá, či konkrétnu exekúciu bude vykonávať alebo nebude, nemá
možnosť odmietnuť podaný návrh, preto exekútor nemôže znášať trovy exekúcie. Vedenie exekúcie
bolo po určitý čas dôvodné, takže vznikli v súvislosti s tým aj čiastočné trovy exekúcie. Oprávnený mal
právo podať návrh na exekúciu na základe vykonateľného exekučného titulu a nemožno
od neho spravodlivo požadovať, aby znášal tieto trovy exekúcie, pretože rozhodujúci je
dôvod, pre ktorý sa upustí od vykonávania exekúcie, resp. dôjde k zastaveniu
exekúcie. Pokiaľ dôjde k zastaveniu exekúcie pre správanie sa povinného, napr. preto, že splnil svoj dlh
po začatí exekučného konania, je namieste, aby trovy exekúcie znášal povinný. Exekúcia
tak na návrh oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v
Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410 začala oprávnene a boli preukázané aj trovy
exekúcie, ako aj skutočnosť, že tieto navrhovateľ uhradil na účet súdneho exekútora dňa 13.12.2006
vo výške 18.584,58 € (559.879,- Sk), čím vznikla navrhovateľovi škoda v dôsledku porušenia právnej
povinnosti odporcu, t.j. neuhradením plnenia za navrhovateľa na základe poistného vzťahu včas, pričom
odporcovi sa nepodarilo preukázať, že vznik tejto škody navrhovateľovi nezavinil. Nárok navrhovateľa v
súdom priznanej výške bol tak dôvodný. Námietka premlčania nároku navrhovateľa vznesená odporcom
nebola dôvodná, nakoľko navrhovateľovi vznikla škoda uhradením trov súdnemu exekútorovi, teda dňom
13.12.2006, kedy došlo k zmenšeniu v jeho majetkovej sfére (a nie ako uviedol odporca, t.j. začatím
exekučného konania), a nasledujúcim dňom začala plynúť zákonná dvojročná premlčacia lehota na
náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák., ktorá uplynula 14.12.2008 (nedeľa), pričom navrhovateľ
uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde dňa 15.12.2008 ako najbližší pracovný deň v
zmysle § 122 ods. 3 Obč. zák. (pondelok), teda včas. Pokiaľ odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že pri
určení výšky škody neskúmal, či navrhovateľ vynaložil náležitú starostlivosť s cieľom vyhnúť sa škode,
predovšetkým využitím právnych prostriedkov, odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu, ako aj
pripojeného exekučného spisu sp.zn. 5Er 159/06 je preukázané, že navrhovateľ ako povinný vzniesol u
súdneho exekútora v zákonnej lehote námietky proti exekúcii aj proti trovám exekúcie, o ktorých rozhodol
Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 11.01.2007 č.k. 5Er 1569/06-61, v ktorom okrem iného bola
potvrdená aj opodstatnenosť súdnym exekútorom uplatňovaných trov exekučného konania a námietkam
proti nim bolo vyhovené len z dôvodu, že tieto boli navrhovateľom uhradené.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v
časti trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov
odvolacieho konania vzniknutých mu na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb
(vyjadrenie k odvolaniu ) uplatnených v sume 353, 54 € +70,71 € DPH, spolu v sume 424,24 € v zmysle
vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 25C/237/2008

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam