Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/249/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108241785 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108241785.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: R. Q..A.. A.A., Z. likvid, K., M. XX, zast. AK Advokát Pirč, s.r.o. Štrbská 4, Košice proti odporcovi: A.L. O., K., F.. XX. Q. X-XX, o zaplatenie 18.584,58 € s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. marca 2011 č.k. 25C 237/2008-196, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania p o t v r d z u j e. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 424,24 € k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 18.567,98 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 09.03.2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.994,02 € k rukám jeho právneho zástupcu. K odporcom vznesenej námietke premlčania uviedol, že navrhovateľ skutočne uhradil finančné prostriedky zodpovedajúce výške žalovanej istiny súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Bohumilovi Hušťákovi dňa 13.12.2006, kedy sa dozvedel nielen o výške vzniknutej škody, ale aj o to, že za túto škodu zodpovedá odporca. Tento dátum nepovažoval za dátum, od ktorého začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ale s poukazom na ust. § 122 ods. 1 Obč. zák. ustálil za tento deň nasledujúci po udalosti rozhodnej pre začiatok jej plynutia, t.j. 14.12.2006 a za koniec subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 122 ods. 2 Obč. zák. deň 14.12.2008. A keďže uvedený deň pripadol na nedeľu, za posledný deň premlčacej lehoty určil podľa § 122 ods. 3 Obč. zák. najbližší pracovný deň, a to pondelok 15.12.2008, kedy aj navrhovateľ podľa prezenčnej pečiatky Okresného súdu Bratislava I podal žalobu na súd. Vyhodnotil tak námietku premlčania odporcu za nedôvodnú. Vychádzal potom z navrhovateľom kvalifikovaného nároku ako nároku z titulu zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. Mal za nesporné, že medzi účastníkmi existoval poistný vzťah vyplývajúci z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom podľa zák. č. 274/1994 Z.z., resp. neskôr titulom úrazového poistenia podľa zák.č. 461/2003 Z.z. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410 bola navrhovateľovi ako odporcovi v konaní o náhradu škody na zdraví následkom pracovného úrazu uložená povinnosť zaplatiť svojmu zamestnancovi sumu 4.133.400,- Sk, t.j. 137.203,74 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorej koniec lehoty pripadol na deň 16.10.2006 a že navrhovateľ adresoval odporcovi dve samostatné žiadosti o poskytnutie úhrady oprávnenému zamestnancovi, a to zo dňa 24.08.2006 a 15.11.2006 bez pripojenia príloh a odporca plnil na základe poslednej navrhovateľovej žiadosti, ako aj na základe údajov získaných vlastným šetrením dňa 21.11.2006 (dátum splatnosti), pričom spornou zostala skutočnosť, či úhradou istiny vo výške 4.133.400,- Sk (137.203,74 €) po dátume vykonateľnosti rozsudku sa odporca dopustil porušenia právnej povinnosti, v príčinnej súvislosti s ktorou vznikla navrhovateľovi škoda. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tomu tak bolo. Pokiaľ navrhovateľ vyvodzoval porušenie odporcovej povinnosti od ust. § 44a a nasl. zákona č. 274/2004 Z.z. o Sociálnej poisťovni v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, stotožnil sa s argumentáciou odporcu, že predmetné zákonné ustanovenia na daný prípad nedopadajú, keďže ust. § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bolo definované, že v konaniach o nárokoch na náhradu škody spôsobených pracovným úrazom alebo chorobou z povolania začatých a neukončených do 1. januára 2004 majú súdy pri rozhodovaní aplikovať doterajšiu právnu úpravu, t.j. Zákonník práce a vyhlášku č. 32/1965 Zb., na základe čoho aj Okresný súd v Michalovciach rozhodol, avšak vo vzťahu k súdom právoplatne priznanému nároku poškodeného zamestnanca v predmetnom konaní postup jeho úhrady upravoval zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nahradil zákon č. 274/1994 Z.z. a bol účinný aj v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach (17.08.2006), a to v rámci úrazového poistenia. Vyslovil názor, že v rámci tohto druhu poistenia ako poistenia pre prípad poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu vznikol medzi účastníkmi konania priamo zo zákona poistný vzťah (§ 16 zákona o sociálnom poistení, § 789 ods. 1 Obč. zák.) a na jeho základe a v jeho rámci bol navrhovateľ oprávnený požiadať odporcu, aby za neho uhradil sumu uloženú mu podľa právoplatného rozsudku a odporca bol povinný pristúpiť k úhrade tohto plnenia. Aj keď subjektom priamo zaviazaným z uvedeného rozsudku bol navrhovateľ, a nie odporca, mal za to, že požiadaním o úhradu uloženého plnenia vznikla odporcovi v dôsledku existujúceho poistného vzťahu s navrhovateľom povinnosť vyplatiť toto plnenie oprávnenému zamestnancovi v mene navrhovateľa. Dospel tak k záveru, že keď odporca k stanovenému dňu, t.j. k 16.10.2006 poškodenému zamestnancovi navrhovateľa plnenie vo výške 4.133.400,- Sk (137. 203,74 €) nevyplatil, a k úhrade pristúpil až dňa 21.11.2006, dopustil sa porušenia právnej povinnosti, keď navrhovateľom žiadané plnenie poskytol až po súdom určenej lehote na dobrovoľné plnenie a tým bola naplnená aj prvá z podmienok zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. Nepristúpenie k dobrovoľnému plneniu bolo aj jediným dôvodom podania návrhu oprávneného zamestnanca navrhovateľa na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 4.133.400,- Sk (137.203,74 €) zo dňa 02.11.2006 a mal za oprávnené začatie exekučného konania, predmetom ktorého bol nútený výkon právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410, v ktorom exekučnom konaní vznikla navrhovateľovi povinnosť znášať trovy tohto konania. Mal tiež preukázané, že tieto trovy pozostávali z predbežných trov oprávneného vo výške 937,99 € a trov súdneho exekútora vo výške 34.069,01 € (1.026.363,10 Sk), ktoré na námietky navrhovateľa proti exekúcii a jej trovám boli ustálené podľa § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ako 50% z odmeny počítanej podľa ods. 1 vyhlášky, t.j. 20% zo základu na jej určenie, ktorým je výška vymáhanej pohľadávky, tieto trovy, ktoré bol navrhovateľ povinný uhradiť, tak predstavovali 18.567,987 € (559.379,- Sk) a pozostávali z predbežných trov exekúcie ako trov súdneho exekútora vo výške 17.629,99 € (531.121,- Sk) a trov oprávneného vo výške 937,99 € (28.258,- Sk). Mal za to, že pokiaľ navrhovateľ uhradil súdnemu exekútorovi sumu 18.584,58 € (559.879,- Sk), plnil nad rámec svojej povinnosti, keď do rámca predbežných trov oprávneného chybne duplicitne započítal aj sumu súdneho poplatku za udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 € (500,- Sk), ktorá už bola obsiahnutá v sume 937,99 € (28.258,- Sk), čo znáša navrhovateľ. Za škodu vzniknutú navrhovateľovi považoval trovy exekúcie, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi vkladom na jeho účet dňa 13.12.2008 vo výške 18.584,58 (559.879,- Sk), znížené o duplicitne započítanú položku súdneho poplatku za udelenie poverenia vo výške 16,60 € (500,- Sk), o ktorú sumu za zmenšil majetok navrhovateľa v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporcu. Za preukázané tak považoval aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti. Pokiaľ ide o zavinenie, nestotožnil sa s argumentáciou odporcu a jeho obranou založenou na tom, že nebol nečinný, zisťoval si údaje, ktoré bol povinný v rámci uplatnenia práva na poskytnutie plnenia oznámiť mu navrhovateľ, ako iniciatíva ohľadom vyznačenia právoplatnosti rozsudku, zistenie účtu oprávneného zamestnanca, na ktorý mu predmetnú sumu poukázal, a túto považoval za účelovú. Konštatoval, že pokiaľ odporca dospel k záveru, že už prvá žiadosť navrhovateľa o úhradu plnenia z 24.08.2006 bola nedostatočná, nič mu nebránilo v tom, aby navrhovateľa vyzval na jej doplnenie a predloženie potrebných dokladov, k čomu pristúpil až dňa 15.11.2006, po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej navrhovateľovi podľa rozsudku a pokiaľ následne poskytol plnenie aj pri nedoložení relevantných dokladov, ktoré si zabezpečil, mal za to, že mohol rovnako postupovať už pri obdržaní prvej žiadosti navrhovateľa a zabrániť tak nútenému vymáhaniu súdom priznanej pohľadávky súdnym exekútorom. Nedbanlivostné konanie odporcu považoval aj za konanie v rozpore s ust. § 415 Obč. zák. zakotvujúcim všeobecnú preventívnu povinnosť, ktorá je uložená každému, nielen subjektu, ktorému škoda priamo hrozí. Poukázal na to, že odporca v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce vystupoval ako vedľajší účastník, mal teda vedomosť nielen o priebehu konania, ale aj o výsledku sporu a disponujúc obdobnými právami a povinnosťami ako navrhovateľ, mohol ich bez obmedzenia uplatňovať. V časti navrhovateľom uplatňovaného úroku z omeškania považoval tento len za čiastočne dôvodný, nakoľko podal námietky proti trovám exekúcie, o ktorých rozhodol exekučný súd uznesením zo dňa 11.01.2007 č.k. 5Er 159/2006-61, ktoré trovy boli považované za dôvodné, avšak toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2007, z ktorého dôvodu priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od 09.03.2007. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na neúspech navrhovateľa v pomerne nepatrnej časti. Proti tomuto rozsudku podal v jeho vyhovujúcej časti včas odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh navrhovateľa aj v tejto vyhovujúcej časti zamietnuť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že nárok navrhovateľa bolo potrebné kvalifikovať v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z., ktorý samostatne upravuje podmienky a spôsob náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Preto považoval za nesprávne právne posúdenie nároku v zmysle ust. § 420 Obč. zák. Poukázal na to, že zákonom č. 461/2003 Z.z s účinnosťou od 01.01.2004 bolo zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania nahradené úrazovým poistením, súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia, spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru a plnenia vyplývajúce pôvodne z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania sa stali s výnimkou na náhradu vecnej škody plneniami vyplývajúcimi z nárokov na dávky úrazového poistenia, tzv. úrazové dávky, ktorou je tak aj plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410. Namietal porušenie právnej povinnosti. Mal tiež za to, že dal platobný príkaz k úhrade vymáhanej pohľadávky dňa 15.11.2006 (splatnosť úhrady 21.11.2006), teda v priebehu exekučného konania a že v prípade zastavenia exekúcie sa odmena súdneho exekútora neurčuje podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky, teda podľa výšky vymáhanej pohľadávky, ale podľa § 14 ods. 1 vyhlášky platnej do 30.04.2008. Poukázal na to, že nemohol ovplyvniť postup navrhovateľa vo veci exekučného konania (keďže nebol jeho účastníkom) a preto nemohol produkovať dôkaz o tom, že vykonaním exekúcie bol porušený zákon. Mal za to, že navrhovateľ uhradil súdnemu exekútorovi sumu bez právneho dôvodu a nad rámec svojej povinnosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri určení výšky škody súd prvého stupňa neskúmal skutočnosť, či poškodený vynaložil náležitú starostlivosť s cieľom vyhnúť sa škode, predovšetkým využitím právnych prostriedkov, pričom princíp všeobecnej povinnosti uplatnil len voči nemu. Považoval plnenie navrhovateľa za plnenie bez právneho dôvodu a že tento nepreukázal a súd nesprávne posúdil splnenie predpokladov jeho zodpovednosti za škodu podľa ustanovení § 420 Obč. zák. Namietal posúdenie otázky premlčania súdom prvého stupňa, keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty určil deň nasledujúci po zapísaní dlžnej sumy navrhovateľom, teda od 14.12.2006 majúc za to, žer škoda vznikla začatím exekučného konania a opätovne uplatnil námietku premlčania práva navrhovateľa. Vzniesol výhrady aj proti neprihliadnutiu ním predložených listín, preukazujúcich odlišný postup spoločnosti N. služby, s.r.o. a R., a.s., ktoré spoločnosti vykonali úhrady v prospech žalobcu a jeho právneho zástupcu a následne ho žiadali o refundáciu. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť poukazujúc, že sám odporca v priebehu konania sám spochybňoval aplikáciu zákona č. 514/2003 Z.z. v tomto konaní a na to, že § 9 tohto zákona vymedzuje pojem nesprávny úradný postup, pričom odporca nevymedzil, ktoré jeho konanie spadá pod obsah tohto pojmu. Mal za to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že včas a opakovane vyzýval odporcu na plnenie a k tomuto aj došlo bez toho, aby odporcovi oznámil č. účtu J. A., predložil rozsudok s doložkou právoplatnosti alebo vopred uhradil platbu svojmu bývalému zamestnancovi. Pokiaľ by nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti zo strany odporcu, zjavne by nedošlo po márnom uplynutí 60-dňovej lehoty na plnenie v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku, k vydaniu poverenia konkrétneho súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Pokiaľ odporca považuje jeho plnenie na účet exekútora za plnenie bez právneho dôvodu, a teda že mu porušením právnej povinnosti nevznikla škoda a že plnil nad rámec jeho povinnosti a keď škoda vznikla začatím exekučného konania, mal odporca za to, že premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody začala plynúť dňom 30.11.2006, považoval to za nové odporcom uvedené skutočnosti, pričom k spôsobeniu mu škody nemohlo dôjsť skôr ako došlo k reálnemu úbytku peňažných prostriedkov u neho. Poukázal tiež na to, že odporca bol v konaní vedenom na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 9C 1278/2001 vedľajším účastníkom konania, predmetný rozsudok mu bol doručený a odvolanie nepodal a malo vedomosť aj o tom, že on podal odvolanie len voči trovám konania a čo sa týka plnenia istiny odporcu vyzval k tomuto plneniu, pričom požiadavku odporcu na akékoľvek doplnenie svojej výzvy na plnenie zo strany odporcu neobdržal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj správne podľa prislúchajúcich právnych noriem vyhodnotil a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd len konštatuje, že navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči odporcovi podľa § 420 Obč. zák., ktorá mu vznikla uhradením trov exekúcie vo výške 559. 879,- Sk (18.584,548 €), pozostávajúcich z predbežných trov oprávneného 28.258,- Sk (937,99 €), poplatku za udelenie poverenia vo výške 500,- Sk (16,60 €) a predbežných trov súdneho exekútora ako 1/2 odmeny vo výške 416.170,- Sk (13.814,- €), hotové výdavky 30.000,- Sk (995,82 €), náhrada za stratu času 150,- Sk (4,98 €), DPH 19% vo výške 84.801,- Sk (2.814,88 €) , ktorá škoda mu vznikla v dôsledku oneskorenej úhrady odporcom z titulu plnenia je ho poškodenému zamestnancovi na základe rozsudku Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410. Súd prvého stupňa pri posúdení tohto nároku navrhovateľa správne vychádzal zo zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 420 Obč. zák. a námietka odporcu, že mal postupovať podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. nebola dôvodná, nakoľko výkonom verejnej moci na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a/ cit. zákona) a oneskoreným uhradením plnenia poškodenému zamestnancovi navrhovateľa na základe rozhodnutia súdu nedodržaním lehoty na plnenie nemožno považovať ani za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ zák.č. 514/2003 Z.z. ani za nesprávny postup v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ tohto zákona. Súd prvého stupňa sa tiež dostatočne vysporiadal aj so všetkými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti za škodu, a to tak s existenciou protiprávneho úkonu, porušenia právnej povinnosti, existencie (spôsobenia) škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného) a zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia poistného vzťahu vyplývajúceho z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom podľa zákona č. 274/1994 Z.z. (neskôr titulom úrazového poistenia - zák.č. 461/2003 Z.z.). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410 bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenému zamestnancovi náhradu škody, ktorá mu vznikla na zdraví následkom pracovného úrazu utrpeného dňa 07.02.2001 v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2006. Keďže odporca na základe poistného vzťahu s navrhovateľom na základe žiadosti navrhovateľa neplnil poškodenému zamestnancovi za navrhovateľa v stanovenej lehote, ale až dňa 21.11.2006, dopustil sa porušenia právnej povinnosti. Obranu odporcu ohľadom toto oneskoreného plnenia, v dôsledku čoho začala exekúcia na návrh poškodeného zamestnanca navrhovateľa ako oprávneného na plnenie, súd prvého stupňa tiež náležite vyhodnotil. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na charakter odškodnenia, táto argumentácia nemá vplyv na predmet nároku navrhovateľa, ktorý vyplýva z iného právneho vzťahu, a to poistného vzťahu medzi ním a navrhovateľom. Za dôvodnú nemožno považovať námietku odporcu, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s ním predloženými dôkazmi, že v obdobných prípadoch plnili ním uvedené spoločnosti priamo poškodenému a následne ho požiadali o refundáciu, pretože povinnosť plniť za navrhovateľa mu vyplývala z poistného vzťahu, navrhovateľ ho požiadal o plnenie jeho poškodenému zamestnancovi vedel, keďže bol vedľajším účastníkom v predmetnom súdnom konaní, v ktorom bola navrhovateľovi uložená povinnosť plniť. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že nemohol ovplyvniť konanie navrhovateľa v exekučnom konaní, keďže nebol účastníkom exekučného konania, nemohol tak produkovať dôkaz o tom, že exekúciou bol porušený zákon a že navrhovateľ hradil trovy súdnemu exekútorovi bez právneho dôvodu a nad rámec svojej povinnosti, odvolací súd poznamenáva, že exekútor si nevyberá, či konkrétnu exekúciu bude vykonávať alebo nebude, nemá možnosť odmietnuť podaný návrh, preto exekútor nemôže znášať trovy exekúcie. Vedenie exekúcie bolo po určitý čas dôvodné, takže vznikli v súvislosti s tým aj čiastočné trovy exekúcie. Oprávnený mal právo podať návrh na exekúciu na základe vykonateľného exekučného titulu a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby znášal tieto trovy exekúcie, pretože rozhodujúci je dôvod, pre ktorý sa upustí od vykonávania exekúcie, resp. dôjde k zastaveniu exekúcie. Pokiaľ dôjde k zastaveniu exekúcie pre správanie sa povinného, napr. preto, že splnil svoj dlh po začatí exekučného konania, je namieste, aby trovy exekúcie znášal povinný. Exekúcia tak na návrh oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 15.05.2006 č.k. 9C 1278/2001-410 začala oprávnene a boli preukázané aj trovy exekúcie, ako aj skutočnosť, že tieto navrhovateľ uhradil na účet súdneho exekútora dňa 13.12.2006 vo výške 18.584,58 € (559.879,- Sk), čím vznikla navrhovateľovi škoda v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporcu, t.j. neuhradením plnenia za navrhovateľa na základe poistného vzťahu včas, pričom odporcovi sa nepodarilo preukázať, že vznik tejto škody navrhovateľovi nezavinil. Nárok navrhovateľa v súdom priznanej výške bol tak dôvodný. Námietka premlčania nároku navrhovateľa vznesená odporcom nebola dôvodná, nakoľko navrhovateľovi vznikla škoda uhradením trov súdnemu exekútorovi, teda dňom 13.12.2006, kedy došlo k zmenšeniu v jeho majetkovej sfére (a nie ako uviedol odporca, t.j. začatím exekučného konania), a nasledujúcim dňom začala plynúť zákonná dvojročná premlčacia lehota na náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák., ktorá uplynula 14.12.2008 (nedeľa), pričom navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde dňa 15.12.2008 ako najbližší pracovný deň v zmysle § 122 ods. 3 Obč. zák. (pondelok), teda včas. Pokiaľ odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že pri určení výšky škody neskúmal, či navrhovateľ vynaložil náležitú starostlivosť s cieľom vyhnúť sa škode, predovšetkým využitím právnych prostriedkov, odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu, ako aj pripojeného exekučného spisu sp.zn. 5Er 159/06 je preukázané, že navrhovateľ ako povinný vzniesol u súdneho exekútora v zákonnej lehote námietky proti exekúcii aj proti trovám exekúcie, o ktorých rozhodol Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 11.01.2007 č.k. 5Er 1569/06-61, v ktorom okrem iného bola potvrdená aj opodstatnenosť súdnym exekútorom uplatňovaných trov exekučného konania a námietkam proti nim bolo vyhovené len z dôvodu, že tieto boli navrhovateľom uhradené. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých mu na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb (vyjadrenie k odvolaniu ) uplatnených v sume 353, 54 € +70,71 € DPH, spolu v sume 424,24 € v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.