Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/352/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200042 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109200042.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: J. Š.V., C. F. XX, H., zastúpená: JUDr. Jozef Marko, advokát, Karpatská 18, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 190 317,- Sk s príslušenstvom (6317,36 Eur s príslušenstvom) o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 11C 14/2009 - 76 zo dňa 7. 4. 2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava v Bratislave č. k. 11C 14/2009 - 76 zo dňa 7. 4. 2010 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 247,59 Eur na náhradu trov odvolacieho konania k rukám jej právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 5676,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 9. 9. 2009 až do zaplatenia. Konanie v časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 640,68 Eur zastavil a odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1367,15 Eur. V zastavenej časti odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 2. 1. 2009 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 190 317,- Sk s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa Bratislave, okres Bratislava IV, katastrálne územie Dúbravka - parcely registra „E“, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 8/210. Odporca je vlastníkom nehnuteľností postavených na týchto pozemkov - Požiarnej zbrojnice a Mestskej polície v Dúbravke, ako aj vecí slúžiacich na užívanie spolu s týmito stavbami, teda parkoviska a príjazdových komunikácií. Odporca tak užíva z týchto pozemkov výmeru 10 758 m2, pričom k pozemkom nemá žiadny vlastnícky a ani iný vecnoprávny titul, pretože k vyporiadaniu vzťahu k pozemkom v spoluvlastníctve navrhovateľa nikdy nedošlo. Odporca zabezpečil grafické identifikovanie parciel a ustálil, že z pozemkov užíva výmeru 10 785 m2. Dal vypracovať aj znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov a táto bola určená v 2054,80 Sk za m2. Všeobecná hodnota nájmu za tie isté nehnuteľností predstavuje sumu 231,61 SK za m2. Ročná odplata tak predstavuje sumu 2 497 913,80 SK za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby. Odplata, ktorú si navrhovateľ uplatňuje za užívanie celého pozemku za toto obdobie je 4 995 827,60 Sk a pomerná časť pripadajúca na spoluvlastnícky podiel navrhovateľky je 190 317,- Sk. Odporca nárok navrhovateľky neuznal s tým, že sporné pozemky slúžia na verejný záujem a požadovaná úhrada je v bola rozpore s dobrými mravmi. Za prenájom by akceptoval nájomné vo výške 0,33 Eur/m2/ rok, za ktoré platil z titulu nájmu napr. Ministerstvu vnútra SR. Je ochotný uhradiť bezdôvodné obohatenie pri výmere pozemku 7191 m2 najviac v sume 2 373,03 EUR, čo pri výške podielu navrhovateľky 8/210 predstavuje sumu vo výške 180,80 Eur. V priebehu konania navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 25. 2. 2010 zobrala žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 640,68 Eur s príslušenstvom späť z dôvodov, že došlo k prevodu časti nehnuteľnosti v podielovom vlastníctve navrhovateľky a celková výmera tak dosahuje namiesto výmery 10 785 m2 už len výmeru 9 662 m2, pričom účinky vkladu nastali 11. 1. 2007. V dôsledku zmeny výmery tak preto došlo aj k zmene výšky nároku na uplatnené nájomné. Odporca s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu súhlasil. Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľka sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pôvodne v sume 190 317,- Sk za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby vo veci, teda za obdobie za roky 2007 a 2008. Z listu vlastníctva zistil, že na pozemkoch registra E, parciel číslo 1062, 1063 a 1064, ktoré sú v spoluvlastníctve navrhovateľky, je postavená stavba súpisné číslo 3084 - oblastná požiarna zbrojnica, vo vlastníctve odporcu. Zo žiadnych listinných dôkazov nevyplýva, že došlo vyporiadaniu vzťahov účastníkov konania k týmto pozemkom. Teda, že odporca by mal vlastnícky či iný vecnoprávny titul k predmetným pozemkom. Skutočnosť, že navrhovateľka bola v období od 23. decembra 2006 do 23. 12. 2008 podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľnosti v podiele 8/210 a skutočnosť, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúci sa na predmetných pozemkoch v rozsahu užívania 10 785 m2 do 11.1.2007 nebola medzi účastníkmi sporná. Súd vychádzal zo znaleckého posudku JUDr., V.. I. M. č. 65/2006,, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov na sumu 28 080 869,80 Sk a zo znaleckého posudku V.. Z. S., ktorý na základe tejto hodnoty stanovil cenu nájmu na sumu 231,61 Sk/rok/m2. Na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keď odporca užíval predmetné pozemky v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu a za ich užívanie navrhovateľovi žiadnu odplatu neplatil. Keďže odporca ako príjemca bezdôvodného obohatenia nie je vzhľadom na povahu plnenia schopný vrátiť plnenie navrhovateľke, je povinný uhradiť jej bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Výšku obohatenia vyjadruje peňažná čiastka, ktorú obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Súd preto vychádzal zo znaleckého posudku na všeobecnú hodnotu nájmu. K námietke odporcu, že si prenajímal užívanie pozemkov pod jeho budovami od Ministerstva vnútra SR za podstatní nižšiu cenu, súd uviedol, že z nájomnej zmluvy medzi týmito subjektmi vyplýva, že odporca získaval aj iné protiplnenia za prenájom a bezplatné užívanie iných nehnuteľnosti ako kompenzáciu za využívanie pozemkov Ministerstva vnútra SR. Súd ďalej zistil, že od 11. 1. 2007 podieloví spoluvlastníci žalovanej nehnuteľnosti časť nehnuteľností previedli na spoločnosť Tlačiarne Horváth Bratislava, čím sa celková výmera pozemkov v spoluvlastníctve navrhovateľky z výmery 10 385 m2 zmenšila na výmeru 9662 m2. Pôvodnú výmeru teda odporca užíval do 11. 1. 2007 bez právneho dôvodu, a od 11.1.2007 užíva pôdu len do výmere 9 662 metrov štvorcových. Súd sa nestotožnil s námietkou odporcu ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia, keď odporca považoval za primeranú odplatu len na sumu vo výške 10,- Sk/ m2/rok. Sám odporca, ako to vyplýva z materiálu vypracovaného na rokovanie mestského zastupiteľstva, dňa 6. 7. 2006 ako návrh na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov Bratislave, katastrálne územie Dúbravka, akceptoval všeobecnú hodnotu pozemkov stanovenú znalcom JUDr. V.. M. v znaleckom posudku na 2054,80 SK/m2. Znalec V.. Z. S. pri ustálenej cene jedného metra štvorcového v takejto výške, stanovil nájom pozemku na sumu 231,61 Sk/ m2/rok. Takto stanovenú všeobecnú hodnotu nájmu odporca počas konania nerozporoval. Súd preto uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke alikvotnú časť nájomného v sume 5 676,69 Eur. K istine navrhovateľke priznal aj úrok zo meškania vo výške 9 % ročne, keď výška úrokov z omeškania je podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., počnúc dňom 29. 9. 2009. Trovy konania súd priznal navrhovateľke podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 379,- Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 988,15 Eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 26. 5. 2010. Súdom priznanú čiastku 5 676,69 Eur za bezdôvodné užívanie pozemkov považuje za neprimeranú vzhľadom na účel, ktorému slúžia stavby týchto pozemkoch - budova mestskej polície a požiarna zbrojnica, ktoré sú vo verejnom záujme. Podľa nich je takáto úhrada v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v obdobných prípadoch keď mesto užíva nehnuteľnosti, pod ktorými sú pozemky vo vlastníctve iných subjektov, má uzatvorené nájomné zmluvy za cenu 0,33 Eur/m2/rok, čo považuje za primerané. Podľa zákona č.66/2009 Z.z., kde sú okrem iného aj ustanovenia o vecnom bremene, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona, k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká zo zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Preto je odporca ochotný uhradiť ako bezdôvodné užívanie len sumu 243,60 Eur aj s úrokom z omeškania. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tom zmysle zmenil. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 17. 8. 2010. Považujem rozhodnutie súdu 1. stupňa za vecne správne a založené na spoľahlivom zistení skutkového stavu a jeho právnom posúdení Odvolanie odporcu považuje za nedôvodné a účelové v snahe vyhnúť sa zaplateniu finančných prostriedkov, o ktoré sa odporca na úkor navrhovateľky obohatil. Záležitosť sa pritom rieši od roku 1995 bez toho, aby navrhovateľka obdržala akúkoľvek odplatu za užívanie svojich pozemkov. Podľa názoru navrhovateľky odvolanie ani nemá náležitosti odvolania, pretože nie jasne a určito uvedený odvolací dôvod. Odporca v odvolaní predovšetkým opakuje svoje tvrdenia prednesené pred súdom 1. stupňa, s ktorými sa tento už v napadnutom rozhodnutí vyporiadal. Aj v rámci odvolania odporca prakticky nepopiera právnu kvalifikáciu nároku navrhovateľky, ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zdôraznila, že zo žiadneho právneho predpisu, ani ustálených zvyklosti, nie je subjektom, ktorý by mal na svoje náklady plniť verejné funkcie a verejnoprospešné funkcie. Takýmto subjektom je odporca, ktorý na tento účel disponuje právomocou a prostriedkami z verejných zdrojov, pričom navrhovateľka žiadne takéto prostriedky nepoberá. Pokiaľ ide o výšku ročného nájmu, zákon a súdna prax pri bezdôvodnom obohatení vychádzajú zo všeobecnej hodnoty plnenia. Túto výšku nemôžu stanovovať interné predpisy a uznesenia odporcu. Odporca pritom akceptoval všeobecnú hodnotu pozemkov podľa znaleckého posudku Ing. Rajtera, ktorý objednal odporca. Tento posudok bol predložený na rokovanie orgánov odporcu a v rámci dokazovania bol predložený ako dôkazný prostriedok do súdneho spisu. Z tejto všeobecnej hodnoty potom bola ustálená hodnota nájmu. Takto stanovenú výšku nájmu odporca nerozporoval. Navrhovateľka pritom platí za pozemok, ktorý užíva odporca, daň z nehnuteľností. Novoprijatý zákon č. 66/2009, na ktorý poukazoval odporca, sa nemôže vôbec aplikovať na konkrétny prípad. Predmetom konania sú nároky za obdobie od 23. decembra 2006 do 23. decembra 2008. Ani z tohto zákona nevyplýva, že užívanie pozemkov by malo byť bezodplatné. Poukázala, že vo viacerých obdobných veciach už Okresný súd Bratislava I vyhovel nároku spoluvlastníkov sporných pozemkov vo vzťahu k odporcovi. Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 289/2008 - 135, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu; na rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. z celého 7Co 267/2009 - 130, ako aj rozsudok 7Co 109/ 2003 - 103, ktorými taktiež boli potvrdené rozhodnutia okresného súdu. Ide o totožnú situáciu z hľadiska skutkového a právneho, pričom odvolacie súdy potvrdili správnosť právnej kvalifikácie nárokov navrhovateľov ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj správnosť ustálenia jeho výšky. Domáha sa, aby týmto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a súčasne si uplatnila aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 247,59 EUR za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu ,v hodnote tohto úkonu 200,85 Eur z 19 percentným DPH a režijný paušál 7,20 dní na termín . Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie odporcu čo do merita sporu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). Odvolacie námietky odporcu nemôžu obstáť, a s týmito sa už vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Odvolacie námietky odporcu spočívajú v tvrdení, že priznaná výška nájmu je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na to, že stavby stojace na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľky slúžia verejnému záujmu. Navyše v inom prípade platil za užívanie pozemkov patriacich MV SR len sumu 10,- Sk/m2/ rok. S touto obranou sa už vyporiadal prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí. Poukázal jednak na to, že zo zmluvy, ktorú odporca uzavrel s MV SR vyplýva, že okrem nízkeho nájmu boli nájomcovi ako kompenzácia poskytované iné protiplnenia. Navyše treba každý prípad posudzovať individuálne. V danom prípade bola priznaná výška nájmu ustálená znaleckými posudkami, ktorých závery odporca nerozporoval. Ani aplikácia zákona č. 66/2009 Z.z. nie je pre daný prípad použiteľná jednak z dôvodu, že predmetom sporu je obdobie pred účinnosťou toho zákona, a jednak preto, že tento zákon nerieši spôsob úhrady za užívanie pozemkov na účely verejného záujmu. Odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. Navrhovateľka bola vo veci plne úspešná aj v odvolacom konaní. Súd jej preto priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške odmeny 247,59 Eur, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny 200,85 Eur, paušálnej náhrady 7,21 Eur a 19 %-tnej DPH. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.