Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/479/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109203314 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109203314.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci žalobcu: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. I.. Č.. XX, X., zast. advokátom: JUDr. Štefan Straka, Krmanova ul. č. 1, Košice, proti žalovanému: Slovenská N., M. J. Y. Y. N., Ž. Q.Á. Č.. XX, U., o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. augusta 2011, č. k. 22C 57/2009-61, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 69,15 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 875,48 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 22.07.2008 do zaplatenia ako i trovy právneho zastúpenia vo výške 1.417,20 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Štefana Straku, do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, 2,3, § 4 ods. 1 písm. b), l), § 5 ods. 1, 2, 3, § 6 ods. 1, 2, 4, § 8 ods. 6, § 15 ods. 1, 2. § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil na základe nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia, uznesenia ČVS: K.-XXX/OEK-X.-XXXX zo dňa 29.07.2004, ktorým bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 3 Trestného zákona, ktoré bolo uznesením Okresného súdu X. Z. zo dňa 21.09.2007, č. k. 8T 66/2005-183 zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že sa obvinený (žalobca) trestného činu, z ktorého bol obvinený, nedopustil. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na to, že z faktúry č. A.-XXXX/ XXX zo dňa 09.08.2007 mal zároveň preukázanú výšku škody, ktorá žalobcovi v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním vznikla, keď ňou bola žalobcovi vyfakturovaná suma 26.375,- Sk (875,40 eur) ako odmena a náhrada výdavkov advokáta v trestnom konaní, ktorú dňa 10.09.2007 zaplatil JUDr. Štefanovi Strakovi. Poukázal na skutočnosť, že daný skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol, spornou medzi účastníkmi konania nebola ani otázka existencie nezákonného rozhodnutia, nakoľko sám žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry možno považovať žalobcom označené uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné s tým, že spornou v konaní zostala iba otázka, či žalobca podal proti uvedenému uzneseniu riadny opravný prostriedok, teda sťažnosť a tiež otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Súd prvého stupňa uviedol, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného, namietajúceho nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v spore z dôvodu, že zo žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa v konaní domáha náhrady škody voči štátu a preto označenie žalovaného v žalobe (J. Y. Y.) posúdil ako vadu žaloby (žalobca svoj nárok návrhom uplatnil proti J. Y. Y. N. a nakoľko v nej jasne uviedol, že si nárok uplatňuje titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., bol súdom vyzvaný na odstránenie vady, uznesením zo dňa 2. februára 2010, č. k. 22C 57/2009-22, ktorú žalobca presným označením žalovaného podaním zo dňa 03.03.2010, odstránil), keďže podľa jeho názoru v danom prípade z tvrdených skutočností a pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že správne a úplne označená má byť Slovenská republika, zastúpená J. Y.. Zároveň sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, keď podľa názoru žalovaného táto vznikne iba v prípade nutnej obhajoby s tým, že podľa názoru prvostupňového súdu, uvedené tvrdenie nemá oporu v platnej právnej úprave, ani v súčasnej aplikačnej praxi, nakoľko podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a v danom prípade skutočnou škodou boli náklady žalobcu, ktoré vznikli a ktoré vynaložil v spojitosti s uplatnením práva na obhajobu v trestnom konaní a to bez ohľadu na účelnosť ich vynaloženia, keďže súd v tomto konaní nerozhoduje o trovách konania, respektíve o ich výške, pričom ide o sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok v súvislosti s vedením trestného stíhania voči jeho osobe. Priznanie príslušenstva (úroku z omeškania) k žalovanej istine odôvodnil prvostupňový súd ustanovením § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že žalobca sa žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku doručenou žalovanému dňa 21.01.2008 domáhal uspokojenia svojho nároku s tým, že z ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že lehota na uspokojenie uplatneného nároku je 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, ktorá v posudzovanej veci márne uplynula dňom 21.07.2008, z dôvodu ktorého ustálil deň, kedy sa žalovaný dostal do omeškania dňom 22.07.2008 a preto počnúc týmto dňom žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne odo dňa 22.07.2008 do zaplatenia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal právo na náhradu trov spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení vo výške 1.417,20 eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v konaní bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie v tomto konaní z dôvodu, že z návrhu žalobcu podanom na súd prvého stupňa vyplýva, že sa svojho nároku pôvodne domáhal voči žalovanému, označeného ako J. Y. Y. N. a preto bol nesprávny postup prvostupňového súdu, ktorý uvedenú nesprávnosť posúdil ako vadu návrhu a žalobcu uznesením zo dňa 02.02.2010 vyzval na jej odstránenie, nakoľko ak je v návrhu na začatie konania uvedený žalovaný subjekt, ktorý má byť podľa návrhu nositeľom vecnej legitimácie na strane žalovaného, takéto označenie nie je vadou návrhu odstrániteľnou postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., ale zakladá stav nedostatku vecnej legitimácie účastníka konania na strane žalovaného a preto je dôvodom na zamietnutie návrhu. Poukázal na skutočnosť, že súd síce môže žalobcu vyzvať, aby takýto nesprávny návrh opravil, avšak oprava v podobe zmeny žalovaného subjektu je možná len postupom podľa § 92 O.s.p. (návrhom na zmenu, zámenu účastníka konania na strane žalovaného), k čomu však v danom konaní nedošlo, keďže súd účastníka konania na strane žalovaného zamenil iba na základe " doplnenia údajov“ doručeného súdu žalobcom dňa 03.03.2010, bez dodržania príslušného postupu vo forme rozhodnutia o prípustnosti zámeny účastníkov, z dôvodu ktorého konanie trpí inou vadou v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., keďže v priebehu konania došlo k zámene účastníkov konania na strane žalovaného bez toho, aby boli splnené procesné podmienky pre vykonanie takéhoto úkonu v konaní a súd tak konal a vydal rozsudok zaväzujúci na plnenie so subjektom - Y. N., ktorý nebol účastníkom konania. Nesprávne právne posúdenie prvostupňového súdu videl v tom, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu určujúce orgán príslušný konať v mene štátu, ktorým malo byť v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) J. T. Y. N. s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé, akým ustanovením zákona o zodpovednosti za škodu sa súd pri určení orgánu príslušného konať v mene štátu riadil a preto považuje daný rozsudok za nedostatočne odôvodnený, zakladajúci odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), nakoľko v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku v tejto časti, bola žalovanému odňatá možnosť relevantne sa vyjadriť k záverom súdu o príslušnosti. Poukázal na skutočnosť, že na nepríslušnosti žalovaného konať vo veci pred súdom v mene štátu nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný prijal žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.01.2008, ktorú vo vzťahu k možnému pochybeniu v štádiu súdneho konania i prejednal. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej namietol nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku aj v časti preukázania rozsahu spôsobenej škody a existencie príčinnej súvislosti medzi touto škodou a uznesením o vznesení obvinenia nakoľko, ak majú trovy obhajoby predstavovať skutočnú škodu spôsobenú začatím a ďalším priebehom trestného stíhania, musí ísť o trovy účelne vynaložené na odstránenie tohto nežiaduceho stavu, pričom samotný rozpis a vyúčtovanie úkonov právnej služby, spolu s uhradenou faktúrou nepostačuje na preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi všetkými uhradenými úkonmi obhajoby a vznesením obvinenia, nakoľko je vždy potrebné preskúmať účelnosť každého úkonu obhajoby, či tento smeroval k náprave - k zastaveniu trestného stíhania (oslobodenie spod obžaloby), keďže opačný výklad by znamenal, že štát by preberal zodpovednosť za akékoľvek úkony právnej služby vyúčtované obhajcom v trestnom konaní a v akejkoľvek výške (napríklad zmluvne dohodnutej), bez ohľadu na ich účelnosť a význam vo vzťahu k zastaveniu trestného stíhania, čím by však nebola splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a spôsobenou škodou (teda uznesením o vznesení obvinenia a nákladmi vynaloženými na odstránenie stavu ním vyvolaného). Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v prípade označenia účastníka konania správne postupoval, keď ním nesprávne označenie žalovaného posúdil ako vadu podania a nie ako zámenu účastníka konania podľa § 92 ods. 4 O.s.p. spočívajúcu v tom, že by z konania malo vystúpiť J. Y. Y. N. a na jeho miesto v konaní mala vstúpiť Slovenská republika, zastúpená týmto štátnym orgánom. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že konal s iným zástupcom žalovaného, ako určuje zákon, nakoľko žalovaný nielen žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcu nikdy neodstúpil inému orgánu, ale po podaní tohto návrhu v súdnom konaní konal za štát a počas jeho priebehu nenamietal, že na to nie je oprávnený, respektíve ani nikdy nenavrhol, aby bol žalovaný v tomto konaní zastúpený iným subjektom. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bol v trestnej veci žalobcu vydaný trestný rozkaz Okresného súdu X. Z., č. k. 8T 66/2005, ktorým bol odsúdený za spáchanie trestného činu úverového podvodu, a až následne po podaní odporu, bolo trestné konanie zastavené uznesením toho istého súdu zo dňa 21.09.2007, č. k. 8T/ 66/2005-183 s odôvodnením že je nepochybné, že žalobca trestný čin nespáchal. Vzhľadom na vydanie trestného rozkazu súdom, ktorý bol vo vzťahu k žalobcovi rovnako nezákonným rozhodnutím, zakladajúcim zodpovednosť štátu, boli splnené podmienky tak pre konanie J. Y. Y. N. podľa § 4 ods. 1 písm. a), ako aj pre konanie J. T. Y. N. podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona číslo 514/2003 Z.z., keďže škodu v trestnom konaní žalobcovi nespôsobil výlučne vyšetrovateľ Policajného zboru vznesením obvinenia, ale aj iný orgán - súd, vydaním trestného rozkazu. K namietanej výške škody žalovaným uviedol, že je to práve J. Y. Y. N., ktorému zákon dáva možnosť predbežne prerokovať nárok poškodeného na náhradu škody a v rámci polročnej lehoty skúmať jednotlivé úkony obhajoby a to, ako prispeli k zastaveniu trestného stíhania, avšak zástupca žalovaného v tomto konaní sa neunúval na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku ani len odpovedať, pričom ani v tomto štádiu, po rozhodnutí súdu prvého stupňa, neprezentuje žiadne konkrétne výhrady k jednotlivým úkonom obhajoby, ale jeho tvrdenia sú len v rovine teoretizovanie a všeobecných úvah. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku uplatneného žalobcom v konaní, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného od 01.07.2004 zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je zákon č. 58/1969 Zb. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo, ak bol spod obžaloby oslobodený. Jednou zo záruk, ktorou je ovládané trestné konanie je záruka, ktorá má zaručovať, aby väzba nebola bezdôvodne nariadená, ani predlžovaná, je právo osoby, na ktorej bola vykonaná, na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že vykonával väzbu. Ústavnoprávny základ tohto nároku na náhradu škody v prípade trestného stíhania je aj v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát totiž nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa však štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup takých orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., účinného od 01.07.2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30.06.2004. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe). Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne posudzoval nárok žalobcu na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, titulom trov obhajoby, s ktorou sa odvolací súd stotožnil. Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom bolo nepochybne preukázané, že žalobcovi bola uznesením o vznesení obvinenia a následným trestným stíhaním, spôsobená škoda, ako i skutočnosť, že včas požiadal žalovaného o predbežné prejednanie jeho nároku, avšak bezúspešne ( žalovaný listom zo dňa 24.01.2008, č. 1297/2008-46 žalobcovi oznámil, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku eviduje pod číslom spisu 1297/2008-46, viď č. l. 33 spisu). Súd prvého stupňa vo veci rozhodol vecne správne, keď žalobca v konaní nesporne uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že svojmu právnemu zástupcovi za jeho zastupovanie v trestnom konaní (na základe uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície X. Z. zo dňa 29.07.2004, ČVS:K.-XXX/OEK- X.-XXXX bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za trestný čin úverového podvodu, ktoré bolo uznesením Okresného súdu X. Z. zo dňa 21. septembra 2007, č. k. 8T/66/2005-183 zastavené právoplatne dňa 13.11.2007) zaplatil na základe ním vystavenej faktúry č. A.-XXXX/XXX zo dňa 09.08.2007, splatnou dňa 23.08.2007, odmenu za jeho obhajobu v sume 26.375,- Sk, t. j. 875,48 eur. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z danej faktúry vyplýva, že si právny zástupca žalobcu uplatnil trovy právneho zastúpenia na základe Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 10.09.2004, vo veci vedenej na OR PZ ÚJaKP X. Z., pod č. K.-XXX/OEK-X.-XXXX a jednotlivé úkony poskytnutej právnej služby žalobcovi, dokonca presne špecifikoval, takže sa v žiadnom prípade nebolo možné stotožniť s tvrdením odvolateľa, že ich vyčíslenie, rozpis a následné zaplatenie žalobcom, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a uznesením o vznesení obvinenia nepreukazuje, nakoľko povinnosťou prvostupňového súdu bolo iba posúdiť, o čo sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a nie posudzovať účelnosť trov vynaložených v súvislosti s nutnou obhajobou v trestnom konaní, ktorá však v posudzovanej veci dokonca nesporne vyplýva. V súvislosti s týmito rozhodnutiami orgánu činného v trestnom konaní žalobca vynaložil náklady na trovy svojej obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiadúcich právnych dôsledkov, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní je obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám (§ 38 ods. 1 Tr. por.). Podľa ust. § 442 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ide o majetkovú ujmu, ktorá postihla poškodeného v dôsledku zodpovednosti za škodu. Nárok na náhradu škody vzniknutej vynaložením nákladov na trovy obhajoby v trestnom konaní v uplatňovanej sume 875, 48 eur, bol navrhovateľom v konaní teda bezpečne preukázaný. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkami odvolateľa týkajúcimi sa nesprávneho procesného postupu súdu prvého stupňa, ktorý odstraňoval vady návrhu postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že žalobca v podanom návrhu pôvodne označil ako žalovaného iba J. Y.. Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Ide o procesné vymedzenie účastníctva, čo znamená, že z tohto hľadiska je v tzv. sporovom konaní (o taký prípad v prejednávanej veci ide) žalobcom ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca za tohto účastníka označil. Nielen žalobca, ale aj žalovaný musí byť označený presne, určite a vyčerpávajúcim spôsobom, a to tak, aby bolo nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo možné zameniť s niekým iným a aby s ním súd mohol jednať. Ak označenie žalovaného neumožňuje jeho presnú identifikáciu, ide o nesprávne podanie a súd je povinný pokúsiť sa túto vadu podania odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p. Súd však sám z vlastnej iniciatívy nemôže označiť žalovaného inak, než ako ho označil žalobca v žalobe. Musí tomu predchádzať postup podľa § 43 O.s.p. Iba - za splnenia určitých predpokladov - v prípadoch procesného nástupníctva môže súd konať s inou osobou než v žalobe riadne označeným účastníkom v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. a rozhodovať o jej právach a povinnostiach. Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť, vedľa ďalších subjektov uvedených v zákone, aj štát (§ 21 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade je štát, ako vyplýva z citovaného ustanovenia, právnickou osobou. Podľa § 21 ods. 4 O.s.p., za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom, sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a/ a b/, ods. 2 a 3. V prejednávanej veci neoznačil žalobca žalovaného ako Slovenskú republiku, iba štátny orgán, ktorej má za štát pred súdom konať v zmysle § 4 ods. 1 písm. l, § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., J. Y. Y. N.. Súd prvého stupňa preto postupoval vecne správne, keď podľa § 43 O.s.p odstraňoval vadu podania, spočívajúcu v nepresnom označení žalovaného. Zo žalobcom vykonaného označenia žalovaného, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žaloba smeruje proti štátu. Platí, že ak žalobca označí za žalovaného štát, je povinný riadne označiť aj štátny orgán, ktorý má za štát konať (§ 21 ods. 4 O.s.p.). Povinnosť a potreba takéhoto riadneho označenia vyplýva aj z toho, že bez neho by súd nemohol štát ako žalovaného ani zapojiť do súdneho konania, nemohol by mu doručiť zásielku alebo ho predvolať na pojednávanie. Takto nedostatočne označený žalovaný by súčasne nebol procesne spôsobilý v zmysle § 20 O.s.p., lebo by nebol spôsobilý vykonávať práva a povinnosti účastníka konania. Slovenská republika je síce spôsobilá byť účastníkom konania (por. § 19 O.s.p. v spojení s § 21 Občianskeho zákonníka), avšak spôsobilá samostatne konať pred súdom je len v spojení so štátnym orgánom, ktorého sa vec týka, pretože len jeho prostredníctvom môže ako právnická osoba robiť právne úkony (§ 20 O.s.p., § 20 v spojení s § 21 Občianskeho zákonníka). Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je teda náležitosťou riadneho návrhu, bez ktorého nemožno v konaní pokračovať (§ 79 ods. 1, § 43 ods. 2 O.s.p). Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý má v mene štátu konať s uvedením jeho názvu a sídla. Až takéto označenie možno v zmysle § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. považovať za náležité označenie štátu ako právnickej osoby. Samozrejme musí ísť o orgán, ktorý je v danej veci kompetentný na základe povahe veci zodpovedajúceho predpisu. Označenie štátu a súčasne označenie štátneho orgánu, nemožno oddeľovať. Pokiaľ nie je žalovaný takto riadne označený (štátny orgán, nie je vôbec uvedený, alebo je za neho označený niekto, kto neexistuje alebo nie je štátnym orgánom), súd v zmysle § 43 O.s.p. žalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie alebo opravu žaloby. Ak žalobca vytknutý nedostatok v stanovenej lehote napriek poučeniu o možnosti zastavenia konania neodstráni, súd konanie zastaví, lebo v ňom nemožno pokračovať. Ak žalobca v danom prípade označil v žalobe ako štátny orgán, nespôsobilý subjekt (J. Y. Y. N.), ide o nedostatok návrhu na začatie konania týkajúci sa označenia účastníka a súd prvého stupňa sa preto správne pokúsil z úradnej povinnosti tento nedostatok odstrániť postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. (uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 2. februára 2010 , č. k. 22C/57/2009-25). Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi i priznal právo náhradu trov odvolacieho konania v sume 69,15 eur, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 16.11.2011 á 51,45 eur, 20% DPH v sume 10,29 eur, 1 á 7,41 režijný paušál, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 69,15 eur, ktorú žalovanému uložil podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.