Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109204411 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109204411.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa X. A. I., E.. XX.XX.XXXX O. X, I. I. a 2. S. I., E.. XX.XX.XXXX, O. X, I. I., obaja práv. zast. Mgr. Robertom Antalom, advokátom, Skuteckého 1, Banská Bystrica, proti odporcovi EXPRESS FINANCE, s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 775 165, práv. zast. RASLEGAL, s.r.o., Františkánske nám. 3, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/54/2009-190 zo dňa 4.7.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/54/2009-190 zo dňa 4.7.2011 mení tak, že určuje, že zmluva o úvere č. 9990039063 uzavretá dňa 20.8.2004 je neplatná. Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania 2.036,69 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v čl. 10.1 Zmluvy o úvere č. 9990039063 uzavretá dňa 20.08.2004 je neplatná, návrh vo zvyšnej časti zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na tunajší súd dňa 06.02.2009 žiadali navrhovatelia, aby súd rozhodol tak, že Zmluva o úvere č. 9990039063 zo dňa 20.08.2004 uzatvorená medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľmi 1. a 2. je neplatná. Svoj nárok odôvodnili tým, že dňa 20.08.2004 uzatvorili s odporcom Zmluvu o úvere č. 9990039063, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľom úver vo výške 4.979,09 EUR. Na zabezpečenie záväzku uzatvorili Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej sa odporca stal vlastníkom nehnuteľnosti, a to I. Č.. X, Y. na P. Č.. XXXX pre D..Ú.. K. - S. na Z.. Č.. XXXX W. E., K. na P. Č., XXXX pre D..Ú... K., spoluvlastníckeho podielu vo výške 5840106660 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu vo výške 5840106660 na pozemku parc. č. XXXX F. K. XXXmX. Taktiež navrhovatelia 1. a 2. vystavili a odovzdali odporcovi vlastnú blankozmenku, bez uvedenia dátumu splatnosti, ktorá bude splatná u veriteľa bez protestu s tým, že odporca je oprávnený do nej doplniť dátum splatnosti a zmenenú sumu, ktorej výška bude zodpovedať sume všetkých nesplatených záväzkov navrhovateľov 1. a 2. voči odporcovi, vyplývajúcich z predmetnej Zmluvy o úvere. Ďalej navrhovatelia vyhlásili vo forme notárskej zápisnice č. N525/2004, Nz65812/2004 spísanej dňa 20.08.2004 JUDr. Miloslavom Kováčom, že súhlasia s vykonateľnosťou svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej Zmluvy stým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Zmluvné strany si dohodli v čl. 10 bod 10.2. Úverovej zmluvy úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania v prípade, ak dôjde k omeškaniu zo strany navrhovateľov s úhradou ktoréhokoľvek peňažného záväzku. Pre prípad omeškania s úhradou ktorejkoľvek jednotlivej splátky si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % za každý deň omeškania, a to z celkovej, doposiaľ nesplatenej časti úveru, úrokov dohodnutých v čl. 1.3 Zmluvy a odplaty dohodnutej v čl. 1.2 Zmluvy. Dňa 12.09.2005 bolo začaté exekučné konanie na Exekútorskom úrade JUDr. Soňa Majkútová, Senica pod č. EX 1285/05. V doterajšom priebehu exekučného konania bola vymožená celá suma istiny vo výške 8.812,99 EUR, trovy exekúcie oprávneného vo výške 823,21 EUR a celá suma úroku z omeškania vo výške 1.780,18 EUR, pričom na účet odporcu bola pripísaná aj suma vo výške 3.319,39 EUR. K 30.11.2008 bola súdnym exekútorom vyčíslená pohľadávka v sume 562.704,56 Sk, čo predstavuje zmluvnú pokutu, ako aj zatiaľ neuhradené rovy súdneho exekútora. Navrhovatelia 1. a 2. poukázali na skutočnosť, že pri riadnom plnení napadnutej úverovej zmluvy by ich záväzok zanikol uhradením 60. mesačnej splátky, a to dňa 20.08.2009, pričom by veriteľovi uhradili úver 150.000,- Sk, úroky vo výške 75.000,- Sk, poplatok za spracovanie úverovej dokumentácie vo výške 25.000,- Sk, a poplatok za správu zmluvy vo výške 45.000,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 295.000,- Sk. V skutočnosti však už odporcovi prostredníctvom exekúcie uhradili sumu predstavujúcu 300.000,- Sk a 100.000,- Sk získal odporca za predaj bytu. Navrhovatelia 1. a 2. poukázali na extrémne prehnané zabezpečenie pohľadávky, vysoké nedôvodné poplatky a zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu namietali, že podľa § 39 OZ je zmluva neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Odporca vo svojom vyjadrení doručenom sudu dňa 17.04.2009 uviedol, že navrhovatelia dňa 20.08.2004 vykonali viacero právnych úkonov, a to uzavreli Zmluvu o úvere, Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, urobili vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou záväzkov do Notárskej zápisnice a veriteľovi odovzdali vlastnoručne podpísané blankozmenky. Z Notárskej zápisnice vyplýva, že museli poznať' obsah svojich práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Zdôraznil, že Zmluva o úvere neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré možno považovať za ustanovenie v rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutá výška úrokovej miery je 10 % z istiny ročne, čo je na trhu s úvermi absolútne štandardná výška úrokovej miery pri úveroch poskytovaných komerčnými bankami. Navrhovateľom nebola zatajená výška zmluvných pokút, pričom od poskytnutia úveru v októbri 2004 do zosplatnenia úveru, teda do 08.08.2005 zaplatili iba jednu splátku, a to dňa 14.10.2005, keď im bol poskytnutý úver. Čiže v priebehu ďalších 10 mesiacov nebola uhradená žiadna ďalšia splátka úveru, čo poukazuje na absolútne ignorovanie zmluvných povinností zo strany navrhovateľov. Dňa 08.08.2005 bol úver zosplatnený Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky - pokus o zmier, pričom navrhovatelia v uvedenej lehote tuto sumu neuhradili. Pre porovnanie dal do pozornosti Všeobecné obchodné podmienky iných komerčných bank, ktoré v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy a zosplatnenia úveru postupujú oveľa striktnejšie ako postupovala spoločnosť' Express Finance s.r.o.. Z toho dôvodu navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože veriteľ - odporca je podnikateľom v danom predmete a považuje sa teda za dodávateľa, a dlžníci - navrhovatelia sú jednoznačne spotrebiteľmi, a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkom peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ). Ďalej uviedol, že napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová", teda uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať' výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu, či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Preto na daný vzťah použil ustanovenia spotrebiteľského práva. Právne vec posúdil podľa § 52 až 54, 544 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 39 až 41 Obč. zák., § 2 a 3 ZSÚ a čl. 3 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pritom uviedol, že zmluvná pokuta má v chápaní Občianskeho zákonníka sankčnú povahu a je súčasťou občiansko-právneho zodpovednostného systému. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebnom úvere a patrí medzi dohody, ktoré možno oddeliť od ostatných. Pri dojednávaní zmluvnej pokuty treba mať na zreteli, aby nešlo o dojednanie nedovolené, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu, alebo ho obchádzalo, priečilo sa dobrým mravom. Osobitne pre obchodné-záväzkové vzťahy platí, že výška zmluvnej pokuty by mala byť primeraná významu a hodnote zabezpečovacej povinnosti. Nijako nelimitovaná zmluvná pokuta vo výške 0,5 % spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac percentuálne vyjadrená zmluvná pokuta obchádza úroky z omeškania, pokiaľ sa jedná o jej sankčnú zložku. Taktiež zložka kompenzačná takto obchádza zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku predstavujúceho paušalizovanú náhradu škody. Takto stanovená zmluvná pokuta spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej strany a má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v čl. 10.1 Zmluvy o úvere č. 9990039063 je neplatná dôvodu neprijateľnosti a prieči sa dobrým mravom. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol z dôvodu, že nezistil zo zvyšných ustanovení zmluvy, že by odporovali dobrým mravom, resp. zásadám poctivého obchodného styku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 150 ods. 1, 2 O.s.p.. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja navrhovatelia, a to do zamietajúceho výroku a výroku o trovách konania. Napadnutý rozsudok navrhli zmeniť tak, že súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. V odôvodnení uviedli, že sa stotožňujú s názorom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvnej podmienky, týkajúcej sa zmluvnej pokuty dojednanej v čl. 10.1 zmluvy. Zdôraznil však, že vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých bol úver dojednaný a na množstvo iných ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, mal súd prvého stupňa podľa ich názoru vyhodnotiť celú zmluvu ako neplatný právny úkon, pretože predložili na tieto skutočnosti viaceré argumenty, s ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal. Poukázali na ust. § 4 ods. 2 písm. g/ ZSÚ, podľa ktorého ak zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/30/2008 a Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10C/148/2009. Keďže predmetná zmluva tento údaj neobsahuje, nemohli sa dostať do omeškania a veriteľ nemal právo realizovať všetky zabezpečujúce prostriedky zmluvy. V tejto súvislosti poukázali aj na ust. bodu 10.1 zmluvy o zmluvnej pokute, podľa ktorého zmluvná pokuta predstavuje 0,5 % denne, čo je 182,5 % ročne, pričom podľa vyčíslenia pohľadávky zo dňa 3.11.2008 vyplýva, že navrhovatelia 1. a 2. neuhradili zmluvnú pokutu vo výške 447.063,56 Sk. V ďalšom poukázali na neprimeranosť vzájomných plnení, ktoré spôsobujú rozpor s dobrými mravmi podľa § 53 Obč. zák., a to bod 8.2 zmluvy, v ktorom sa dlžník zaväzuje predložiť veriteľovi každoročne podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii, podľa ktorého veriteľ môže podľa svojho uváženia zosplatniť celý úver a všetky záväzky. Podobne čl. 9. pojednáva o odstúpení od zmluvy veriteľom bez ďalšieho, ak bude mať pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti údajov predložených podľa bodu 8.2 zmluvy. Poukázali tiež na čl. 4., ktorý neprimerane obmedzuje účel úveru len na kúpu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti uvedenej v čl. 6.1 písm. a/ zmluvy. Taktiež zdôraznili, že zmluva obsahuje neprimerané vstupné poplatky, ktoré museli zaplatiť spolu s prvou splátkou úveru, a to 25.000,- Sk za prípravu úverovej dokumentácie a 45.000,- Sk odplatu za správu zmluvy o úvere. Ak by sa i podarilo splatiť úver predčasne, nemalo by to vplyv na výšku úrokov a uvedenej odplaty, teda museli by uhradiť 295.000,- Sk, čo je neprimerane vysoká suma k požičanej sume 150.000,- Sk. Na základe uvedeného je preto podľa ich názoru predmetná zmluva podľa § 39 Obč. zák. neplatným právnym úkonom z dôvodu, že hlavným sociálno-ekonomickým účelom predmetnej zmluvy o úvere bolo čo najskôr na základe neprimeraných podmienok zosplatniť celý úver a zmocniť sa čo najskôr s neúmerne vysokým majetkovým prospechom zabezpečeného bytu, čo je jednoznačne v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Vyjadrili tiež názor, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, prijatou v čase, keď bola Slovenská republika už členom Európskej únie a Smernica Rady 93/13/EHS z 9.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola včlenená do ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd preto musí nekalé podmienky skúmať ex offo, čo vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora známeho ako Oceano Grupo Editorial. Nič na tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou nemení ani jej označenie, že je uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchod. zák., pričom poukázali na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Záverom vytýkali súdu prvého stupňa, že jeho rozsudok, najmä v zamietajúcej časti nie je riadne odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom obsiahlom odvolaní síce uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, avšak z dôvodu hospodárnosti odvolanie nepodal. Je však toho názoru, že v zmluve boli dojednané obvyklé a štandardne využívané inštitúty upravené právnym poriadkom Slovenskej republiky v rámci zmluvnej voľnosti a zásady súkromného práva, podľa ktorej sú subjekty oprávnené vykonať všetko, čo zákon nezakazuje. Primerané podmienky vidí i vzhľadom na osoby navrhovateľov ako rizikových klientov, pretože iní veritelia, resp. bankové inštitúcie im neboli ochotné finančné prostriedky poskytnúť. Preto zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré na toto postavenie klientov reagovali ako prevenciu pred vznikom vyšších škôd, ktoré by mohli vzniknúť, ak by sa veriteľ nedozvedel o zmene ekonomických pomerov navrhovateľov. Opätovne pritom poukázal na všeobecné obchodné podmienky bankových inštitúcií, ako sú OTP Banka Slovensko, VÚB, a.s. a Tatra Banka, a.s.. Taktiež je toho názoru, že i ust. čl. 4 zmluvy je v súlade so štandardnými podmienkami, pretože viazanie poskytnutých finančných prostriedkov na určitý účel je právom každého subjektu, poskytujúceho finančné prostriedky a počíta s ním i zákonodarca, napr. ust. § 1 ods. 2 písm. a/ ZSÚ. Napriek skutočnosti, že sa nestotožňujú s posúdením zmluvy ako spotrebiteľskej, neznamená to, že by táto zmluva mala byť vyhlásená za neplatnú, pretože zaradenie zmluvy pod režim spotrebiteľských zmlúv automaticky nezakladá neoddeliteľnosť jednotlivých ustanovení zmluvy a už vôbec nie absolútnu neplatnosť celej zmluvy. Je toho názoru, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú ide oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatnou len táto časť právneho úkonu. Dôsledkom existencie neprijateľnej podmienky k zmluve je teda neplatnosť takejto zmluvnej podmienky a nie celej zmluvy. Súčasne zároveň uviedol, že odvolávanie sa navrhovateľov na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/152/2008 je účelové a zavádzajúce, pretože v ňom nebolo predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ale určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. určenie, že pre podanie žiadosti o trvalý zápis vlastníckeho práva neboli v čase jej podania splnené podmienky. K vyjadreniu odporcu sa písomne vyjadrili žalobcovia podaním doručeným súdu 15.11.2011 a reagovali v ňom na nepresnú citáciu odporcu ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a/ ZSÚ, kde zrejme účelovo vynechal odkaz na poznámku 1, podľa ktorej výnimky zo ZSÚ sa vzťahujú na ust. §§ 497 až 507 Obchod. zák. a § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o bankách. Naviac otázku, či ide o obchodnoprávny vzťah si už súd vyriešil tak, že nemožno v danej veci hovoriť o absolútnom obchode, ale o spotrebiteľskej zmluve. V ďalšom poukázali na tvrdenie odporcu o tom, že hypertrofia zabezpečovacích prostriedkov dojednaná v predmetnej zmluve, je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom toto tvrdenie je nesprávne s poukazom na ust. § 53 ods.1 Obč. zák.. V ďalšom sa zaoberali úvahami o aplikácii ust. § 39 a 41 Obč. zák. ohľadom neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a zmluvy ako celku a poukázali na komentár Vojčík P. a kol. - IURA EDITION 2010 str. 145 a rozhodnutie R-V/1967 str. 522 ods. 2. Ohľadom zmluvnej podmienky dojednanej v bode 6.1 písm. a/ zmluvy, podľa ktorej uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, poukázali na rozhodnutie pod č. R42/2008, podľa ktorého toto ustanovenie obchádza zákon, a je preto neplatné. Záverom poukázali opakovane na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 152/08, ktorý je rozhodnutím v obdobnej veci v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV.ÚS 49/06. Proti uvedenému vyjadreniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca, kde opätovne poukázal na svoje predošlé vyjadrenia a na svoj názor, že zmluvu nie je možné posúdiť ako neplatnú en-bloc. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je správny. Predmetom prejednávanej veci je žaloba o určenie, že Zmluva o úvere č. 9990039063, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 20.8.2004 je neplatná. Odvolací súd prejednaním veci zistil, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil v tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, hoci si účastníci v jej záhlaví dohodli, že je dojednaná podľa ustanovení § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník. Podľa ustanovenia § 52 Obč. zák., ktoré nadobudlo účinnosť 1.4.2004 (teda pred uzavretím predmetnej zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá spĺňa nasledovné pojmové znaky: ide o niektorý zo zmluvných typov uvedených v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, zmluvnými stranami sú dodávateľa spotrebiteľ, spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť dodávateľom vopred pripravený návrh na uzavretie zmluvy. V odseku 1 cit. ust. sú exemplifikatívne vypočítané jednotlivé typy zmlúv, ktoré Občiansky zákonník považuje za spotrebiteľské, ale patria sem aj iné typy odplatných zmlúv. Ust. § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.z. spotrebiteľské zmluvy vymedzuje ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka, iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Predmetná zmluva je teda na základe uvedeného zmluvou spotrebiteľskou. Súd prvého stupňa však zmluvu posúdil v prevažnej časti za platnú a ako neprijateľnú zmluvnú podmienku určil dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 10.1 zmluvy a jej neplatnosť určil z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom tým, že obchádza úroky z omeškania a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej strany, ktorou je spotrebiteľ. Odvolací súd pri komplexnom posudzovaní zmluvy zistil, že táto obsahuje ďalšie neprijateľné dojednania, predovšetkým vo vysokých poplatkoch - 25.000,- Sk za spracovanie úverovej dokumentácie a 45.000,- Sk za správu zmluvy, a to pri poskytnutom úvere 150.000,- Sk. Okrem toho sú dojednané i vysoké úroky z omeškania. Pritom podľa § 4 ods. 1 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac zmluva obsahovala i ďalšie dojednania - opäť v hrubom nepomere s akcentom na spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu zámer osnovateľa zmluvy uzavrieť ju výslovne podľa Obchodného zákonníka je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť žiadne ustanovenia chrániace spotrebiteľa. Práve naopak, takáto kvalifikácia má veriteľovi umožniť koncipovať zmluvu s celým radom ustanovení a sankcií porušujúcich hrubým spôsobom rovnováhu zmluvných strán a zakomponovať do zmluvy početné, zjavné neprimerané podmienky v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zistil, že neobyčajne hrubým spôsobom je narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (čl. 6), kde je nielen hypertrofia zabezpečovacích prostriedkov (zabezpečenie prevodom práva k nehnuteľnosti, blankozmenka, záložné právo, zmluvná pokuta), ale ich koncipovanie je výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Veľká časť ustanovení v posudzovanej úverovej zmluve je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s pravidlami dobrých mravov, v dôsledku čoho je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka predmetná úverová zmluva neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť, v ktorej sa môže dovolať ktokoľvek a kedykoľvek. Občiansky zákonník, ale ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú základný hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. Z týchto dôvodov je preto nepodstatné vyhlásenie účastníkov v čl. 11 zmluvy o primeranosti a súlade podstatných prvkov zmluvy so zásadami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi. V prípade posudzovanej zmluvy je to však za použitia objektívnych kritérií úplne naopak. Všetky podstatné články zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nespravodlivý a spoločensky nežiaduci účel tým, že spotrebiteľ bude drastickým spôsobom zbavený majetku a na druhej strane, aby sa dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech, čo je nielen antihumánne a antisociálne, ale aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Treba tiež poznamenať, že ak by sa zmluva posudzovala i podľa ustanovení Obchodného zákonníka, musel by byť konštatovaný i rozpor so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchod. zák.. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho i prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a právo na ich náhradu bolo priznané navrhovateľom 1. a 2., nakoľko po zmene napadnutého rozsudku mali úspech tak v prvostupňovom, ako i v odvolacom konaní. Trovy navrhovateľom vznikli na zaplatených súdnych poplatok za návrh a odvolanie po 99,50 EUR a na nákladoch právneho zastúpenia. Odvolací súd priznal navrhovateľom na nákladoch právneho zastúpenia, na rozdiel od písomného vyčíslenia trov podľa § 151 ods. 1 O.s.p. za úkon právnej služby sumu zodpovedajúcu jednej trinástine výpočtového základu a nie zo sumy predmetu sporu, rovnajúcej sa sume úveru, pretože takáto sa priznáva zásadne pri určovacích žalobách, ale v danom prípade i podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko v danej veci ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy a klientom zastupujúceho advokáta je spotrebiteľ. V súlade s uvedeným náklady právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní predstavujú 8 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 48,63 EUR, režijný paušál (RP) 6,95 EUR + 19 % DPH v sume 10,54 EUR, 2. písomné podanie na súd 53,49 EUR, RP 6,95 EUR + 19 % DPH v sume 11,47 EUR, 3. písomné podanie na súd 53,49 EUR, RP 6,95 EUR + 19 % DPH v sume 11,47 EUR, 4. účasť na pojednávaní 23.3.2011 (v 1 sadzby - § 14 ods. 5 cit. vyhl., nakoľko pojednávanie bolo odročené), 57,- EUR, RP 7,41 EUR + 20 % DPH v sume 4,32 EUR, 5. účasť na pojednávaní 25.5.2011 57,- EUR, RP 7,41 EUR + 20 % DPH v sume 12,88 EUR, 6. účasť na pojednávaní 13.6.2011 57,- EUR, RP 7,41 EUR + 20 % DPH v sume 12,88 EUR, 7. účasť na pojednávaní 27.6.2011 (1/4 sadzby - pojednávanie odročené) 14,25 EUR, RP 7,41 EUR + 20 % DPH v sume 4,56 EUR, 8. účasť na pojednávaní 4.7.2011 (1/4 sadzby - pojednávanie odročené) 14,25 EUR, RP 7,41 EUR + 20 % DPH v sume 4,56 EUR. Ďalej boli priznané náhrady nákladov cestovného - § 15 cit. vyhl.: 1. pojednávanie 23.3.2011, Banská Bystrica - OS Bratislava I = 220 km x 2, priemerná spotreba AUDI = 14,81/100 km, cena PHM 1,559 EUR, v celkovej sume 101,20 EUR, 2. pojednávanie 25.5.2011 pri cene PHM 1,485 EUR v celkovej sume 96,80 EUR, 3. pojednávanie 13.6.2011 pri cene PZM 1,774 EUR v celkovej sume 115,58 EUR, 4. pojednávanie 27.6.2011 za použitia verejného hromadného prostriedku (autobus + vlak) v celkovej sume 14,72 EUR, 5. pojednávanie 4.7.2011 za použitia verejného hromadného prostriedku - autobusu v celkovej sume 11,- EUR. Ďalej boli priznané náhrady za stratu času - § 17 cit. vyhlášky: 1. na pojednávanie dňa 23.3.2011 cesta za 4 hodiny = 8 polhodín straty času po 12,35 EUR, čo predstavuje vrátane 20 % DPH sumu 118,56 a táto suma bola priznaná i za ďalšie štyri cesty v dňoch 25.5.2011, 13.6.2011, 27.6.2011 a 4.7.2011; celkovo predstavujú trovy prvostupňového konania sumu 1.476,82 EUR vrátane sumy súdneho poplatku za podaný návrh. Náklady právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú 3 úkony právnej služby: 1. podanie odvolania 57,- EUR, RP 7,41 EUR + 20 % DPH v sume 12,88 EUR, 2. vyjadrenie k vyjadreniu odporcu zo dňa 7.11.2011 57,- EUR, RP 7,63 EUR + 20 % DPH v sume 12,92 EUR a 3. účasť na odvolacom pojednávaní 10.10.2012 58,69 EUR, RP 7,63 EUR + 20 % DPH v sume 13,26 EUR. Priznaná bola i náhrada cestovných výdavkov na odvolacie pojednávanie za použitia osobného motorového vozidla AUDI pri cene PHM 1,599 EUR v celkovej sume 104,20 EUR a náhrada za stratu času za 8 polhodín po 12,71 EUR, čo predstavuje vrátane 20 % DPH sumu 122,01 EUR. Celkovo predstavujú trovy odvolacieho konania sumu 559,87 EUR vrátane súdneho poplatku za podané odvolanie. Súd nepriznal v náhrade nákladov právneho zastúpenia vyúčtované výdavky za poštovné, nakoľko tieto sú absorbované v režijných paušáloch (RP). Trovy konania je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľov 1. a 2. podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.