Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/139/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109213001 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109213001.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : X.. X. X., O. I., Q.. Y. Č..XX proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie antidiskriminačného zákona, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 22C 70/2009-70 zo dňa 8. decembra 2011, v pomere hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, podaním doručeným súdu dňa 6.4.2009 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 159.888,46€ . Navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok pri podaní návrhu, preto bola výzvou zo dňa 28.2.2011 vyzvaná na jeho zaplatenie vo výške 4.862,50 €, keď výzva jej bola doručená dňa 14.4.2011. Dňa 21.4.2011 bola súdu doručená žiadosť navrhovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 22 C 70/2009-67 zo dňa 3.10.20111 tak, že navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Ďalej svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a keďže navrhovateľka nezaplatil na základe výzvy súdu súdny poplatok za podaný návrh, hoci bola poučená o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a nejde o prípad podľa ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, súd konanie zastavil. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Uznesenie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že dňa 11.11.2011 zaslala súdu žiadosť o prerušenie konania až do rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti MS SR vo veci diskriminačnej žaloby sudcu O.G. a taktiež poukázal nato, že konanie je s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. j/ zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od poplatku. Týmto jej návrhom na prerušenie konania sa prvostupňový súd nezoberal o tomto nerozhodol a tým jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a preto je rozhodnutie o zastavení konania predčasné. Ďalšia vada spočíva v tom, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené keď prvostupňový súd vôbec neodôvodnil prečo podľa jeho názoru konanie nie je oslobodené od poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona o súdnych poplatkoch, keď v súvislosti s týmto citovala Nález ÚS SR PL.ÚS 17/2008 zo dňa 20.5.2009. Záverom uviedla, že ak sa odvolací súd nestotožní s dôvodmi jej odvolania tak poukazuje na čl. 9 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, majú členské štáty zabezpečiť, aby súdne konania smerujúce k dodržiavaniu povinností podľa tejto smernice, boli k dispozícii všetkým osobám, ktoré sa cítia poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania a to predovšetkým v oblasti súdnych poplatkov. Prax kedy súdny poplatok je vyrubovaný z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy výrazne oslabuje účinnú ochranu obetí diskriminácie. Ak v konaní pred vnútroštátnym súdom vystanú sporné otázky, ktoré súvisia s právom Európskej únie (v tomto prípade s interpretáciou ustanovenia čl. 9 ods.1 antidiskriminačnej smernice č. 2000/78/ES), vnútroštátny súd sa môže, či už z vlastnej iniciatívy alebo na podnet účastníkov konania, obrátiť na Súdny dvor so žiadosťou o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe uvedeného navrhovateľka žiadala, aby podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie prerušil a podal Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku v znení: 1. Či sa má čl. 9 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES vykladať tak, že súdne konania súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania majú byť oslobodené od súdnych poplatkov, resp. že súdne poplatky majú byť primerané povahe tohto konania a teda výrazne nižšie ako napr. v súdnych sporoch na plnenie? 2. Či ustanoveniu čl. 9 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES vyhovuje vnútroštátna úprava Slovenskej republiky, podľa ktorej sú návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, pri ktorých sa uplatňuje aj náhrada nemajetkovej ujmy, spoplatnené jednak pevnou sadzbou sumou 66,- € za určovaciu žalobu a výškou súdneho poplatku v rozsahu 3% uplatnenej nemajetkovej ujmy? 3. Je možné považovať povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorý sa vymeriava z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, za prekážku prístupu obetí diskriminácie k súdnym konaniam, hoci o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch rozhoduje súd na základe svojej úvahy? Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť, pretože navrhovateľke bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod odvolania sa odvolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať. Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Navrhovateľka namietala, že súd jej odňal možnosť konať, z dôvodu, že nerozhodol o jej návrhu, keď písomným podaním doručeným prvostupňovému súd dňa 15.11.2011 žiadala o prerušenie konania a z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď sa prvostupňový súd nevysporiadal z jej argumentáciou, že konanie je oslobodené od poplatku s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. j/ zákona o súdnych poplatkoch Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je procesným inštitútom, ktorý sa zvolí vtedy, ak je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. Všeobecným účinkom prerušenia konania je, že sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty (§ 111 O.s.p.) a účastníci (dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak spojené s konaním. O návrhu na prerušenie konania je potrebné vždy rozhodnúť čomu nasvedčuje aj ustanovenie § 169 ods. 2 posledná veta O.s.p. v zmysle ktorého uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy obsahovať odôvodnenie. Ak teda prvostupňový súd nerozhodol o návrhu navrhovateľky na prerušenie konania a konanie zastavil došlo týmto jeho procesným postupom k odňatiu jej procesných práv a teda k odňatiu možnosti konať pred súdom. K odňatia možnosti navrhovateľky konať pred súdom došlo aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenie v zmysle § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O.s.p., keď prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal s obranou navrhovateľky, že konanie je oslobodené od poplatku s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. j/ zákona o súdnych poplatkoch. K tomuto jej názoru odvolací súd dodáva , že odvolací súd po dôkladnom posúdení možností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až k) zákona o súdnych poplatkoch nedospel k záveru, že by predmetné konanie bolo možné podradiť pod niektorú zo zákonom stanovených možností vecného oslobodenia konania od poplatku. Na daný prípad sa nevzťahuje ani písm.j) uvedeného ustanovenia § 4 ods. 1, ktoré je určené pre konania vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., pričom je potrebné poukázať na to, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nemá povahu určovacích konaní, v ktorých by súd rozsudkom konštatoval existenciu nezákonného zásahu. Určovacie žaloby na existenciu nezákonného zásahu nie sú podľa § 250v ods. 3 O.s.p. prípustné. V danom prípade ide teda o žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáha ochrany svojich práv v súvislosti s diskrimináciou v platových pomeroch a nie o žalobu podľa piatej časti piatej hlavy ustanovenia § 250v O.s.p., ktoré má na mysli pri vecnom oslobodení § 4 ods. 1 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch. Ak vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa zastavil konanie, predtým než rozhodol o návrhu navrhovateľky na prerušenie konania týmto postupom jej ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vrátane závislého výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom bude rozhodnúť o návrhu navrhovateľky o prerušení konania a po právoplatnosti uznesenia vzhľadom na spôsob rozhodnutia konanie prerušiť, alebo v opačnom prípade ak si navrhovateľka svoju poplatkovú povinnosť nesplnila, uplatniť postup predpokladaný v ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania / § 224 ods. 3 O.s.p. /. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.