Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/324/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109214501 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109214501.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a sudcov JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľov: X/ R.. H. T., U. G. XX, U. U. G. X/ Z.. D. T., U. G. XX, U. U., obaja zastúpení Mgr. Michalom Zemanom, Advokátska kancelária Zárecký, Zeman, Ďurišová, Medená 18, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 17C/149/2009-265, zo dňa 30. mája 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 4.547,56 eura s prísl., vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia sa v konaní domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 189.670,05 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody z nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovatelia ako kupujúci uzatvorili dňa 18.9.2002 s Mestom Banská Bystrica ako predávajúcim kúpnu zmluvu Č.. XXX/XXXX/RMAJ, predmetom ktorej bola kúpa novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/X T. X..Ú.. Y. o výmere 195 m2, ktorý vznikol odčlenením z pozemkov parc. Č.. XXXX a XXXX v rovnakom k.ú., a to podľa geometrického plánu Č.. XXXXXXXX-XX/ XX overeného Správou katastra Banská Bystrica dňa 23.7.2002, pričom pôvodné pozemky boli zapísané na liste vlastníctva č. 1000. Správa katastra v Banskej Bystrici rozhodnutím č. V-4072/1995 zo dňa 29.10.2002 povolila vklad vlastníckeho práva k novovytvorenému pozemku v prospech navrhovateľov. Okresný prokurátor v Banskej Bystrici podal proti uvedenému rozhodnutiu protest č. PD 2023/03 zo dňa 23.9.2003, ktorému Katastrálny úrad v Banskej Bystrici nevyhovel rozhodnutím č. P 2/2003 zo dňa 26.11.2003. Proti tomuto rozhodnutiu podal protest prokurátor Krajskej prokuratúry. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vydal dňa 7.7.2004 rozhodnutie č. LPO-1658/2004/Va, ktorým protestu vyhovel, zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. P 2/2003 a vec vrátil na ďalšie konanie. Katastrálny úrad v Banskej Bystrici následne rozhodnutím č. P 2/2003 zo dňa 28.9.2004 vyhovel protestu okresného prokurátora, rozhodnutie Správy katastra v Banskej Bystrici zrušil a vec jej vrátil na nové rozhodnutie. Správa katastra v Banskej Bystrici následne rozhodnutím zo dňa 26.8.2005 č. V-4072/02 zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva k pozemku. Na odvolanie proti tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 23.2.2006, č.k. 24Sp/31/2005-31, rozhodnutie Správy katastra v Banskej Bystrici potvrdil; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.4.2006. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko svojim obsahom odporuje zákonu, resp. ho obchádza, pretože bola uzatvorená v rozpore s § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď nerešpektovala právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov bytového domu. Nárok bol u odporcu predbežne prerokovaný na základe žiadosti zo dňa 11.5.2007 s tým, že odporca žiadosti nevyhovel. Ohľadom námietky premlčania vznesenej odporcom súd prvého stupňa uviedol, že začiatok plynutia premlčacej lehoty je potrebné určiť dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp/31/2005-31 zo dňa 23.2.2006 a nie doručením „zrušujúceho“ rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. P 2/2003-27 zo dňa 28.9.2004, ktorým bolo rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica o povolení vkladu č. V-4072/1995 zo dňa 29.10.2002 zrušené a vec vrátená na nové rozhodnutie. Správa katastra vydala následne rozhodnutie č. V-4072/02 dňa 26.8.2005, ktorým zamietla návrh na vklad a proti ktorému bolo podané odvolanie na Krajský súd v Banskej Bystrici. Ten o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom č.k. 24Sp/31/2005-31 zo dňa 23.2.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.4.2006. Z dôvodu osobitostí správneho konania a preskúmavania správnych rozhodnutí súdmi súd prvého stupňa prisvedčil argumentácii navrhovateľov, že definitívne sa o škode dozvedeli až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku krajského súdu a dovtedy si škodu nemohli reálne uplatniť, pričom nemožno pripustiť taký výklad, pri ktorom by subjektívna lehota troch rokov začala plynúť pred tým, než sa poškodený o škode dozvedel a v danom prípade možno pojem „zrušujúce rozhodnutie“ vykladať ako rozhodnutie, ktorým sa s konečnou platnosťou končí konanie, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. V danom prípade bol takýmto rozhodnutím až rozsudok krajského súdu. Nesprávny úradný postup mal spočívať v schválení (overení) geometrického plánu, v ktorom nebolo rešpektované a zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Geometrický plán bol overený správou katastra dňa 23.7.2002. Navrhovatelia podali návrh na súd prvého stupňa dňa 17.4.2009 (faxovým podaním, ktoré doplnili písomným podaním dňa 20.4.2009). Z uvedeného vyplýva, že právo na náhradu škody vyplývajúce z nesprávneho úradného postupu je s poukazom na § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. premlčané, pričom premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva uplynula 13.4.2009 (tri roky odo dňa právoplatnosti rozsudku krajského súdu). Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je nárokom, ktorý je potrebné predbežne prerokovať na príslušnom orgáne a z toho dôvodu sa premlčacia lehota o dobu prerokovania nároku nepredlžuje. Súd prvého stupňa sa z tohto dôvodu týmto uplatneným nárokom nezaoberal. Ohľadom nároku vychádzajúceho z nezákonného rozhodnutia konštatoval, že tento nárok pri započítaní doby prerokovania nároku najviac 6 mesiacov (doručenie žiadosti dňa 17.5.2007, vybavenie žiadosti dňa 18.7.2008) premlčaný nie je (premlčacia lehota uplynula 13.10.2009). Čo sa týka použitia právneho predpisu na posúdenie uplatneného nároku, súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľov, že v danom prípade išlo o trvajúce protiprávne konanie odporcu, ktoré presahovalo z časového hľadiska do účinnosti nového predpisu o náhrade škody voči štátu (zák. č. 514/2003 Z.z.), spočívajúce v nezákonnom informovaní navrhovateľov o ich vlastníckom práve k nehnuteľnosti. Katastrálne orgány postupovali v konaní v súlade s procesnými právnymi predpismi, keď po podaní protestu okresného prokurátora (23.9.2003) vydal katastrálny úrad rozhodnutie, ktorým protestu nevyhovel (26.11.2003), po podaní protestu krajského prokurátora (8.3.2004) vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra rozhodnutie, ktorým protestu vyhovel (7.7.2004), následne katastrálny úrad vyhovel protestu okresného prokurátora a rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (28.9.2004). Správa katastra rozhodla tak, že návrh na vklad zamietla (26.8.2005) a o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol krajský súd rozsudkom, ktorým rozhodnutie správy katastra potvrdil (23.2.2006). V danom prípade nešlo o nečinnosť správnych orgánov ani o nezákonné informovanie navrhovateľov o ich vlastníckom práve k nehnuteľnosti a preto nemožno konštatovať trvajúce protiprávne konanie odporcu, resp. orgánov konajúcich v katastrálnom konaní. V tomto ohľade súd prvého stupňa nepovažoval ani argumentáciu navrhovateľov o neprimeranosti dĺžky správneho konania za dôvodnú. Neprisvedčil ani tvrdeniu navrhovateľov ohľadne nesprávneho úradného postupu odporcu, spočívajúceho v nepreskúmaní svojho rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V zmysle § 65 ods. 1 Spr. por. rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že správny orgán nemá uvedený postup zakotvený ako povinnosť; navyše počas konania nebolo preukázané, že správny orgán disponoval nejakým podnetom, ktorý by predpokladal uvedený postup správneho orgánu. Nárok navrhovateľov okrem nesprávneho úradného postupu vychádzal aj z nezákonného rozhodnutia, ktorým malo byť rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu. V danom prípade uvedené rozhodnutie možno považovať za nezákonné z dôvodu, že bolo zrušené katastrálnym úradom a neskôr bol tento „stav“ potvrdený aj rozsudkom krajského súdu. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z troch kumulatívnych podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 1 zák. č. 58/1969 Zb. (vznik škody, nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím) nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Navrhovatelia totiž uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá bola aj podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu absolútne neplatná, nakoľko nerešpektovala právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov bytového domu a teda nebola v súlade s § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Priamo v kúpnej zmluve v čl. VI bolo zakotvené, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne skutočnosti. Navrhovatelia teda uzatvorili neplatnú zmluvu, ktorú predložili správe katastra s návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Neplatnosť tejto zmluvy si spôsobili navrhovatelia sami, prípadne spolu s predávajúcim, ktorým bolo Mesto Banská Bystrica, a to bez ohľadu na to, že v geometrickom pláne predmetné vecné bremeno zapísané nebolo, nakoľko geometrický plán v zmysle § 67 ods. 1 katastrálneho zákona je iba technickým podkladom na vklad. Aj keď možno konštatovať nezákonné rozhodnutie správy katastra, vznik škody nemožno pripísať k zodpovednosti odporcu, pretože táto nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním. Pokiaľ by navrhovatelia neuzatvorili neplatnú kúpnu zmluvu, nedošlo by k vzniku škody. V priebehu konania bolo preukázané, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo zapísané na pôvodnom liste vlastníctva č. 1000 na pozemkoch, z ktorých vznikol novovytvorený pozemok ako predmet kúpy. Z výsluchu navrhovateľa 1/, ktorý zariaďoval všetky záležitosti ohľadne kúpy a ďalších súvisiacich právnych úkonov, mal súd prvého stupňa zistené, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy komunikoval s predávajúcim, pred overením geometrického plánu ani potom si list vlastníctva na pôvodný pozemok nevyžiadal a ani nijakým spôsobom nezisťoval na správe katastra ďalšie okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na prevod predmetného pozemku okrem zisťovania prípadných tiarch od niektorých inštitúcií (plynárne, telekomunikácie). Následne navrhovatelia uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá bola absolútne neplatná. Súd prvého stupňa na uvedenom základe dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť pri neexistencii príčinnej súvislosti, keď škodu spôsobila neplatnosť kúpnej zmluvy. Nakoľko navrhovatelia zobrali návrh späť v časti o zaplatenie 4.547,56 eura, súd prvého stupňa konanie v tejto časti s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, by patrila náhrada trov konania; nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd prvého stupňa mu náhradu trov konania nepriznal. Proti zamietajúcej časti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia a žiadali rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť im 185.122,49 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2007 do zaplatenia. Uviedli, že v predmetnom konaní si uplatnili náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Stotožnili sa so záverom súdu prvého stupňa, že subjektívna trojročná premlčacia lehota pri nezákonnom rozhodnutí nemôže začať plynúť skôr, než nadobudne právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa s konečnou platnosťou končí konanie, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Poukázali na skutočnosť, že nakoľko námietka premlčania bola uvedená len v podaní H.. H. D., uvedené podanie nemožno považovať za podanie odporcu a súd prvého stupňa sa touto námietkou nemal zaoberať. Menovaná nie je štatutárnym orgánom odporcu a nebolo preukázané, že bola poverená štatutárnym orgánom na zastupovanie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pred súdmi. Uviedli, že záver súdu prvého stupňa ohľadom premlčania prípadných nárokov pri nesprávnom úradnom postupe nie je správny, keď súd prvého stupňa viaže začiatok plynutia premlčacej lehoty na konečné rozhodnutie. Navrhovatelia sa rozhodnutím mohli dozvedieť o tom, kto zodpovedá za prípadnú škodu, avšak nie o tom, že im vznikla škoda a v akej výške. Týmto momentom bolo vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2007 na základe ich objednávky dňa 25.4.2007. Týmto dňom sa navrhovatelia dozvedeli o škode a preto ich nárok nemôže byť premlčaný. Ak nesprávny úradný postup trval za účinnosti viacerých právnych predpisov, na plynutie a predĺženie premlčacej lehoty je potrebné aplikovať právny predpis účinný v čase začatia plynutia premlčacej lehoty, t.j. zák. č. 514/2003 Z.z. Ďalej namietli nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa ohľadom skutočnosti, že vzniknutá škoda nie je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ale s ich konaním spočívajúcim v uzavretí neplatnej kúpnej zmluvy s Mestom Banská Bystrica. Navrhovatelia neplatnosť zmluvy nezavinili a pri uzatváraní zmluvy neporušili žiadnu povinnosť, ak si presne nezistili všetky skutočnosti ohľadom predmetu kúpy. Pri kúpe pozemkov vychádzali z geometrického plánu overeného správou katastra dňa 23.7.2002. Správa katastra mohla a mala na prvýkrát vydať rozhodnutie, ktorým by zamietla vklad vlastníckeho práva k pozemku v prospech navrhovateľov, a nie vydať nezákonné rozhodnutie. Správa katastra pochybila, keď v rozpore s § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona vydala nezákonné rozhodnutie. Zodpovednosť štátu za konanie správy katastra je objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť, a to ani vtedy, ak by správa katastra nemohla zistiť túto neplatnosť. V predmetnej veci však túto neplatnosť zistiť mohla a mala. Nezákonné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2002, resp. jeho oznámením účastníkom. Týmto momentom navrhovatelia, i keby mali pochybnosť o platnosti zmluvy, museli by nezákonné rozhodnutie rešpektovať, pokiaľ by sa neobrátili na súd. Správa katastra tak sama spôsobila nezákonný stav, ktorému mohla a mala zabrániť tým, že by vydala zákonné rozhodnutie, t.j. že by zamietla návrh na povolenie vkladu. Keď správa katastra vklad vlastníckeho práva k pozemku povolila, navrhovatelia začali realizovať svoj podnikateľský zámer na pozemku vo forme prevádzkovania lekárne. Nemali dôvod pochybovať o správnom rozhodnutí správy katastra a museli z neho vychádzať. Škoda, ktorá im vznikla, nevznikla ako následok neplatnosti zmluvy. Škoda je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Ak aj navrhovatelia uzavreli neplatnú zmluvu, správa katastra mala vydať zákonné rozhodnutie, t.j. zamietnuť návrh na povolenie vkladu. Škoda preto vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nie v dôsledku neplatnosti zmluvy. Uviedli, že vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti štátu za škodu nemožno z povahy veci na túto zodpovednosť aplikovať § 441 Obč. zák ohľadom zavinenia poškodeného. O takomto zavinení možno hovoriť len v prípade protiprávneho konania a navrhovatelia sa žiadneho protiprávneho konania pri uzatváraní zmluvy ani neskôr nedopustili. Nemali vedomosť o vecnom bremene, pre ktoré bola zmluva vyhlásená za neplatnú. Túto zodpovednosť mohol mať predávajúci, a preto by prichádzala do úvahy spoločná zodpovednosť predávajúceho a štátu v zmysle § 438 ods. 1 Obč. zák. Skutočná škoda predstavuje škodu vo výške 140.010,- Sk, t.j. 4.647,48 eura a pozostáva z nákladov, ktoré navrhovatelia vynaložili na realizáciu zámeru na projekte. Tieto náklady predstavujú úbytok majetkových hodnôt navrhovateľov, ku ktorým by nedošlo, ak by správa katastra nevydala nezákonné rozhodnutie. Najväčšia škoda však spočíva v ušlom zisku vo výške 5.437.000,- Sk, t.j. 180.475,34 eura. Táto škoda spočívala v tom, že navrhovatelia realizovali zámer na pozemku, ktorý v dôsledku nezákonného rozhodnutia nemohol byť zrealizovaný. Navrhovateľom bolo z ekonomických dôvodov znemožnené realizovať svoj zámer až do nadobudnutia právoplatnosti konečného rozhodnutia v apríli 2006. Počas štyroch rokov tak nemohli realizovať svoj zámer na inom pozemku z dôvodu nezákonného rozhodnutia. V dôsledku nezákonného rozhodnutia došlo k predĺženiu celého konania o 4 roky, čo znamenalo znemožnenie dosiahnutia zisku počas obdobia 4 rokov. Navrhovatelia boli nútení čakať na konečné rozhodnutie predtým, než sa rozhodli začať realizovať zámer na inom pozemku. Ak by si obstarali iný pozemok pred vydaním konečného rozhodnutia, mohlo sa stať, že následne budú mať 2 pozemky, a teda 1 pozemok by im na realizáciu zámeru bol zbytočný. Ďalej uviedli, že skutočnosť, že nerealizovali svoj zámer po vydaní konečného rozhodnutia, nemá žiaden vplyv na to, či pred vydaním konečného rozhodnutia, respektíve v dôsledku nezákonného rozhodnutia, im ušlý zisk vznikol alebo nie. Existencia ušlého zisku sa zakladá na skutočnosti, že navrhovatelia by daný zámer v danom čase realizovali, ak by správa katastra nevydala nezákonné rozhodnutie. Zámer by bol zrealizovaný na inom pozemku, ktorý by si navrhovatelia mohli obstarať. Od vydania nezákonného rozhodnutia do vydania konečného rozhodnutia však došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých navrhovatelia plánovali uskutočniť svoj zámer, a preto po vydaní konečného rozhodnutia pre navrhovateľov už nebolo ekonomicky výhodné realizovať zámer ani na inom pozemku. Uskutočnenie zámeru bolo totiž ekonomicky výhodné práve v čase vydania nezákonného rozhodnutia, respektíve krátko po jeho vydaní, nie však o 4 roky po jeho vydaní. Navrhovatelia zároveň zotrvali na tom, že škoda vznikla aj v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ktorý predstavuje: a) skutočnosť, že správa katastra nesprávne informovala navrhovateľov o právach k budúcemu pozemku najmä prostredníctvom ňou overeného geometrického plánu, b) skutočnosť, že správa katastra nesprávne informovala navrhovateľov po vydaní nezákonného rozhodnutia o tom, že sú vlastníkmi pozemku prostredníctvom údajov z katastra, ktoré sa považujú za hodnoverné, c) nečinnosť - pokiaľ ide o dĺžku konania zrušenia nezákonného rozhodnutia. Uviedli, že výška škody a príčinná súvislosť je rovnaká ako v prípade nezákonného rozhodnutia. Pre prípad potvrdenia rozsudku v napadnutej časti aj z dôvodu premlčania nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia navrhli pripustenie dovolania na otázku, či subjektívna premlčacia lehota pri nezákonnom rozhodnutí plynie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa definitívne končí konanie, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu podľa jeho obsahu žiadal rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že H.. H. D. podpísala vyjadrenie k žalobe zo dňa 27.7.2009 ako riaditeľka legislatívno - právneho odboru, k čomu ju oprávňoval čl. 21 písm. d) vnútorného predpisu odporcu. Zdôraznil, že námietku premlčania odporca opakoval aj na pojednávaniach prostredníctvom právneho zástupcu oprávneného zastupovať odporcu v danej veci na základe písomného poverenia z 24.5.2010. Nesúhlasil s názorom navrhovateľov, podľa ktorého sa mohli o škode a jej výške dozvedieť najneskôr až po vypracovaní znaleckého posudku dňa 25.4.2007. Vyčíslenie eventuálnej škody pritom slúži iba navrhovateľom ako podklad pre vypracovanie žaloby. Takýto znalecký posudok je v konaní irelevantný a súd môže, ale nemusí z neho pri prípadnom vyčíslení výšky škody vychádzať. K námietkam nesprávneho úradného postupu uviedol, že geometrický plán je technický podklad právnych úkonov a slúži ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Na informovanie verejnosti o právach k nehnuteľnosti slúži hlavne list vlastníctva, na ktorý sa do časti „C“ zapisujú ťarchy. Práve z listu vlastníctva sa mohli navrhovatelia dozvedieť, že na kupovanej nehnuteľnosti viazne vecné bremeno v prospech tretích osôb - vlastníkov susedného bytového domu. Navrhovatelia boli prostredníctvom výpisu z katastra správne informovaní, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ku ktorej bol vklad povolený. K námietke nečinnosti uviedol, že všetky správne orgány na úseku katastra konali, keď poukázal na časovú následnosť jednotlivých rozhodnutí, keď od prvého rozhodnutia o proteste prokurátora, ktorému bolo vyhovené, po posledné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad uplynulo 13 mesiacov a v tomto období správne orgány na úseku katastra vydali 3 rozhodnutia. Nesúhlasil ani s argumentáciou, že nesprávny úradný postup trval aj za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa podľa neho správne uviedol, že katastrálne orgány postupovali v konaní v súlade s procesnými právnymi predpismi; je preto irelevantné skúmať, či nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu je premlčaný. Odporca nepoprel, že správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie, keď vklad povolila. Nezákonné je toto rozhodnutie preto, že bolo neskôr na základe protestu prokurátora zrušené. Ďalej uviedol, že z absolútne neplatnej zmluvy nemôžu vzniknúť žiadne právne účinky. Neplatnosť kúpnej zmluvy spôsobili obe zmluvné strany, keď v čl. VI zakotvili, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy. Bolo chybou najmä navrhovateľov, ktorí ako kupujúci si riadne nezistili reálny právny stav kupovanej nehnuteľnosti. Navrhovateľ 1/ na pojednávaní 24.3.2011 uviedol, že sa spoľahol iba na informácie zo strany predávajúceho, informácie z geometrického plánu, avšak na správe katastra si právny stav na nehnuteľnosti nezisťoval, hoci platí zásada hodnovernosti údajov katastra, pokiaľ sa nepreukáže opak. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovatelia nepreukázali, že by dostali stavebné povolenie na predmetnú stavbu a že by realizácia stavby na základe stavebného povolenia bola zmarená práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia správy katastra. Navrhovatelia mali a mohli zistiť už vizuálne pohľadom v teréne, že kupujú časť pozemku zaťaženého vecným bremenom. Museli predpokladať, že k stavebnému zámeru potrebujú súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Bolo ich podnikateľským rizikom, keď si dali vyhotoviť projektovú dokumentáciu napriek tomu, že súhlasy vlastníkov nemali. K tomu, že sa stavba nakoniec neuskutočnila, prispel predávajúci uvedením kupujúcich do omylu, ďalej navrhovatelia nezistením prístupných informácií o právnom stave kupovanej nehnuteľnosti a vlastníci bytov v bytovom dome, v prospech ktorých bolo ešte v minulosti zriadené vecné bremeno k predmetnému pozemku, ktorí vzniesli v rámci územného konania opodstatnené námietky, ktoré zrejme stavebný úrad vzal do úvahy; k neuskutočneniu stavby tak nedošlo z dôvodov prekážkou prekážok na strane odporcu. Ak navrhovateľom nejaká škoda vznikla, túto si spôsobili sami neznalosťou právnych predpisov. Škoda tak nevznikla v príčinnej súvislosti so zrušeným rozhodnutím Správy katastra Banská Bystrica z 29.10.2002. Odporca záverom poukázal na skutočnosť, že navrhovatelia by svoj investičný zámer na predmetnom pozemku nemohli realizovať ani za okolnosti, že by protest proti rozhodnutiu o povolení vkladu prokurátor nikdy nepodal a rozhodnutie o povolení vkladu z 29.10.2002 by bolo zostalo v platnosti, pretože navrhovatelia nedostali stavebné povolenie. Túto právnu fikciu neovplyvnilo nezákonné rozhodnutie o povolení vkladu ani neskoršie rozhodnutie o zamietnutí vkladu. V čase, ktorý navrhovatelia uviedli ako čas, za ktorý im ušiel zisk, totiž prebiehali 2 na sebe nezávislé správne konania - konanie o proteste prokurátora na správnych orgánov na úseku katastra a územné konanie na stavebnom úrade. Odporca tak súhlasil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.11.2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Ku skutočnostiam uvedeným v odvolaní odvolací súd dodáva, že vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 27.7.2009, v ktorom je obsiahnutá aj námietka premlčania, je podpísané H.. H. D., riaditeľkou legislatívno-právneho odboru odporcu. Právny zástupca navrhovateľov už na pojednávaní dňa 24.5.2010 spochybnil uvedené písomné vyjadrenie (a teda aj vznesenú námietku zaujatosti) z dôvodu, že v spise nie je založené poverenie pre H.. H. D.. Poverený zástupca odporcu následne uviedol, že menovaná bola podľa organizačného poriadku oprávnená k podpísaniu takéhoto písomného vyjadrenia. Podľa čl. 21 ods. g) organizačného poriadku odporcu riaditeľ legislatívno-právneho odboru vypracúva stanoviská k žalobám o náhradu škody. Je nesporné, že H.. H. D. nie je štatutárnym orgánom odporcu, ako uviedli v podanom odvolaní navrhovatelia, avšak jej oprávnenie konať za odporcu pri vypracúvaní stanovísk k žalobám o náhradu škody v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) O.s.p. bolo preukázané založeným organizačným poriadkom, ktorý schválil a vydal svojim rozhodnutím predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. V predmetnej veci tak bola H.. H. D. poverená (§ 21 ods. 1 písm. b) O.s.p.) vypracovať stanovisko (vyjadrenie) k žalobe o náhradu škody organizačným poriadkom odporcu. Nakoľko teda odporca vzniesol námietku premlčania v podaní zo dňa 27.7.2009 a následne aj na pojednávaní dňa 2.7.2010, kde poverený zástupca odporcu zotrval o.i na písomných vyjadreniach, súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku. Navrhovatelia ďalej namietali nesprávne stanovený začiatok premlčacej doby pri nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode (§ 22 ods. 1 veta prvá zák. č. 58/1969 Zb.); pod pojmom dozvedieť sa o škode sa rozumie vedomosť poškodeného o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch pre možnosť uplatnenia si nároku na náhradu škody na súde. Poškodený sa teda dozvie o škode vtedy, ak zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne jej rozsah tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch; nie je pritom potrebné poznať rozsah škody presne (napr. na základe znaleckého posudku). Navrhovatelia sa domáhali náhrady skutočnej škody vo výške 140.010,- Sk, t.j. 4.647,48 eura a ušlého zisku vo výške 5.437.000,- Sk, t.j. 180.475,34 eura. Skutočná škoda mala pozostávať z nákladov vynaložených na realizáciu podnikateľského zámeru. Išlo teda o skutočne vynaložené náklady, ktorých výška bola navrhovateľom známa najneskôr ku dňu právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ušlý zisk mal predstavovať škodu vzniknutú v dôsledku nemožnosti realizácie podnikateľského zámeru na pozemku pre nezákonné rozhodnutie; uvedené po dobu 4 rokov až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia pri nerealizovaní svojho zámeru, ktorým sledovali o.i. dosiahnutie zisku v určitej výške (už vo finančnej analýze podnikateľského zámeru z mája 2002 vychádzali z predpokladu tržieb a príslušných rabatov pri predaji liekov, zdravotných pomôcok, vitamínov a kozmetiky; t.j. už vtedy predpokladali rozsah zisku, ktorý im mal ujsť o.i. v dôsledku nesprávneho úradného postupu) mali ku dňu právoplatnosti rozsudku vedomosť o existencii škody vo forme ušlého zisku v rozsahu potrebnom na jeho približné určenie. Správny je potom záver súdu prvého stupňa ohľadom dňa, kedy sa navrhovatelia o škode dozvedeli. Rovnako správny je záver o nemožnosti konštatovania trvajúceho protiprávneho konania odporcu, resp. orgánov konajúcich v katastrálnom konaní, keď v danom prípade nešlo o ich nečinnosť ani o nezákonné informovanie navrhovateľov o vlastníckom práve. Správne preto aplikoval § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. pri rozhodovaní o vznesenej námietke premlčania, keď zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z., t.j. pred 1.7.2004, sa spravuje zák. č. 58/1969 Zb. (§ 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.). Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku aj vo vzťahu k nedostatku príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, keď škoda vznikla v dôsledku uzavretia absolútne neplatnej kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi a Mestom Banská Bystrica. Navrhovatelia nemohli realizovať podnikateľský zámer nie v dôsledku nezákonného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva, ale v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Ak by totiž navrhovatelia uzavreli zmluvu platnú, po povolaní vkladu vlastníckeho práva by svoj podnikateľský zámer realizovať mohli. Ako správne uvádzajú navrhovatelia v podanom odvolaní, správa katastra mala na prvýkrát vydať rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva. Ani v takom prípade by však nemohli realizovať svoj podnikateľský zámer práve v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Existenciu ušlého zisku navrhovatelia založili práve na skutočnosti, že daný zámer by realizovali, ak by správa katastra nevydala nezákonné rozhodnutie; zámer by bol realizovaný na inom pozemku, ktorý by si mohli podľa svojho tvrdenia obstarať. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by správa katastra vydala ohľadom návrhu na vklad vlastníckeho práva zákonné rozhodnutie, t.j. ak by návrh na vklad zamietla, zámer navrhovateľov by bez ďalšieho nemohol byť realizovaný na inom pozemku. Nakoľko v predmetnej veci neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za uplatnenú škodu (pri premlčaní časti uplatneného nároku), nie je dôvodný poukaz navrhovateľov na prípadnú aplikáciu § 438 ods. 1 Obč. zák. a nemožnosť aplikácie § 441 Obč. zák. Vzhľadom ku stotožneniu sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku, t.j. keď odvolací súd mal o.i. za preukázanú skutočnosť, že k premlčaniu nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia nedošlo, nebol dôvod pripustiť v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. navrhované dovolanie. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.