Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/143/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109214546 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109214546.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I.. C. B., bytom: E. XX, XXX XX J., zastúpený advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária so sídlom: Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, proti odporcovi: D. O., X. N. G. D. O., so sídlom: Š. X, XXX XX J., o náhradu škody vo výške XXX.XXX,- eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.02.2011, č. k. 18C 126/2009-141, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody vo výške XXX.XXX,- eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu odporcu, súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., ďalej zamietol navrhovateľov návrh na opravu zápisnice a zároveň prvostupňový súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že uznesením G. G. X. Ú. J. proti M. T. D., oddelenie E., Č.: G. - X/BOKSI---XXXX X. K. XX.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pre trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a pre trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 2 Trestného zákona, pretože doposiaľ presne nestotožnená osoba vystupujúca pod menom C. T. prostredníctvom doposiaľ nestotožneného advokáta získal kontakt na doposiaľ nestotožneného sudcu L. D. D., s ktorým sa na doposiaľ neznámom mieste v J. dohodol na úplatku vo výške XX.XXX,XX eur, ktoré mu C. T. sľúbil poskytnúť v prípade, ak on z titulu svojho postavenia sudcu L. D. D. zabezpečí, aby jeho vec prejednával senát, ktorý rozhodne v jeho prospech a naopak, aby vec odsúdeného Č. prejednával senát, ktorý rozhodne v neprospech odsúdeného Č.. V tejto súvislosti sa dohodli ďalej na zálohe XX.XXX,XX eur, ktorú následne odovzdal na pokyn osoby vystupujúcej pod menom C. T., doposiaľ nestotožnený advokát, spoločne s B. O., nar. XX.XX.XXXX, sudcovi L.W. D. D., a to v J. E. Y. T., pričom doplatok vo výške XX.XXX,XX eur bol tomuto sudcovi vyplatený zo strany osoby vystupujúcej pod menom C. T., za prítomnosti uvedeného advokáta v hoteli T.. Vyšetrovateľ policajného zboru pod sp. zn. Č.: G. - X/BOK - D. - W. - XXXX, č. p. G. - XX/BOK - D. - W. - XXXX zo dňa 11.01.2005 vydal príkaz na prehliadku iných priestorov v zmysle § 83a ods. 1 Trestného poriadku a nariadil prehliadku iných priestorov na L. D. D., v kancelárii navrhovateľa, nakoľko bolo dôvodné podozrenie, že v tomto objekte sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie v súvislosti s vyšetrovanou trestnou vecou. G. Ú. Š. G. N. D. dňa 13.01.2005 s vykonaním prehliadky súhlasil. Dňa 18.01.2005 o 8:00 hod. bola zapečatená kancelária navrhovateľa, zaistený okolitý priestor policajnou bielo-zelenou páskou so strážením 4 policajnými príslušníkmi do 9,20 hod., kým navrhovateľ neprišiel do práce a bolo pristúpené k vykonaniu prehliadky kancelárie. Z uznesenia G. G. X. Ú. J. proti M. T. D., oddelenie vyšetrovania, ČVS: G. - X/BOK - D. - W. - XXXX zo dňa 19.01.2005 súd zistil, že voči C. T.P. a I.. S. Š. bolo vznesené obvinenie okrem iného pre trestný čin podplácania, pričom z odôvodnenia skutku vyplýva, že C. T. prostredníctvom advokáta I.. S. Š. získal kontakt na navrhovateľa, s ktorým sa dohodol na úplatku XX.XXX,XX eur. Voči navrhovateľovi nebolo vznesené obvinenie. Dňa 21.04.2008 bola odporcovi navrhovateľom doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na sumu XXX.XXX,XX eur. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je náhrada škody pre nesprávny úradný postup odporcu, ktorý mal spočívať v tom, že dňa 11.01.2005 bol vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov - kancelárie navrhovateľa so súhlasom špeciálneho prokurátora z dôvodu dôvodného podozrenia, že v objekte sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie v súvislosti s trestnou činnosťou prijímania úplatku vo výške XX.XXX,XX eur, ktorá bola vykonaná dňa 18.01.2005, podľa tvrdenia navrhovateľa škandalóznym spôsobom, ako aj pre nesprávny úradný postup prehliadke predchádzajúci. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i v rámci rozhodovacej činnosti. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov náhrady škody je právo nemajetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Ide o peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v podobe sankcii a podlieha premlčaniu. Začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvý krát. V danej veci mal súd prvého stupňa za to, že za tento deň treba považovať 19.07.2005, nakoľko zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov vyplýva, že prehliadka bola vykonaná dňa 18.01.2005. Šesťmesačná lehota v zmysle § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. uplynula dňa 18.07.2005 a premlčacia lehota začala plynúť 19.07.2005. Uplynula dňa 19.07.2008. Žaloba bola podaná dňa 20.04.2009. Vzhľadom k tomu, že odporca vzniesol námietku premlčania, súd návrh na náhradu škody vo výške XXX.XXX,XX eur v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. zamietol ako oneskorene podanú a návrh na náhradu škody vo výške XX.XXX,XX eur zamietol z dôvodu neuplatnenia si tejto peňažnej čiastky u odporcu žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Súd prvého stupňa návrh na opravu zápisnice zamietol ako nedôvodný, nakoľko v zápisnici sa nenachádzajú žiadne logické nezmysly, ale riadny, Občianskym súdnym poriadkom dovolený postup, nakoľko súd nie je viazaný uznesením o vedení konania. Súd prvého stupňa zároveň zamietol návrh navrhovateľa prerušiť konanie. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p, keď uviedol, že rozhodnutie súdu nezáviselo od otázky, ktorú by v konaní nebol oprávnený súd vyriešiť a taktiež súd v prejednávanej veci nedospel k záveru, že by všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou ktorou je Slovenská republika viazaná. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania odporcovi nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a ani žiadne trovy odporcovi nevznikli. Proti tomuto rozsudku včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 24.02.2011, doplnené podaním zo dňa 15.08.2011, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa navrhol zmeniť tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX.XXX,- eur v lehote do troch dní a nahradiť navrhovateľovi všetky trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, resp. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Svoje odvolanie navrhovateľ odôvodnil tým, že záver súdu prvého stupňa o tom, že peňažná suma uplatnená nad rámec XXX.XXX,XX eur, t. j. suma XX.XXX,XX eur je predčasne uplatneným návrhom, je nesprávny. Navrhovateľ je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že z predbežne prerokovanej sumy s odporcom vo výške XXX.XXX,XX eur odporca neuhradil túto sumu ani sčasti, tak peňažné prostriedky vo výške XX.XXX,XX eur by odporca taktiež neuhradil. Navrhovateľ k súdom prvého stupňa zamietnutej sume XX.XXX,XX eur uvádza, že keďže odporca nezaplatil ani časť žiadanej nemajetkovej ujmy, predmet návrhu patrí do dispozície navrhovateľa, ktorý s ním môže nakladať voľne, bez obmedzenia. Rovnako aj nemajetková ujma sa môže časom zvyšovať, lebo navrhovateľ nepozná “úplnú“ škodu a následky doznávajú až plynutím času, ktoré skončia až rozhodnutím vo veci samej. K námietke premlčania vznesenej odporcom a následnému zamietnutiu návrhu na náhradu škody súdom prvého stupňa vo výške XXX.XXX,XX eur z dôvodu premlčania navrhovateľ uviedol, že nárok, ktorý vychádza z titulu nesprávneho úradného postupu, prvostupňový súd chápe reštriktívne a úzko, keďže nárok stotožňuje len s jednou relevantnou skutočnosťou - prehliadkou kancelárie navrhovateľa zo dňa 18.01.2005 a súd tým prehliadol aj širší rozmer celého prípadu. Navrhovateľ nenamieta len prehliadku svojej kancelárie, resp. konanie jej predchádzajúce, ale aj úradný postup orgánov činných v trestnom konaní (najmä prokuratúry) po tejto udalosti. Pod širším rozmerom prípadu treba rozumieť aj to, že osobné veci navrhovateľa zaistené na prehliadke, mu boli vrátené až na vlastnú písomnú žiadosť po dvoch rokoch od vykonania prehliadky, dve navrhovateľove trestné oznámenia, ktoré podal u odporcu (trestné oznámenie zo dňa 20.01.2005, resp. zo dňa 06.03.2007), ktoré nie sú právoplatne skončené a ktoré sú s prehliadkou materiálne prepojené. Nedoručenie uznesenia o zastavení trestného stíhania navrhovateľovi možno tiež podľa jeho tvrdenia považovať za nesprávny úradný postup odporcu. Postup odporcu by potom v obdobných situáciách mohol podľa názoru navrhovateľa viesť k tomu, že komukoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek môže byť vykonaná prehliadka bez toho, aby sa voči nemu nikdy nezačalo trestné stíhanie, ale ani nebude vyrozumený s účelom prehliadky a o celom priebehu ďalšieho vyšetrovania sa bude dozvedať len na vlastnú žiadosť. Je preto nesprávne vyvodzovať plynutie premlčacej lehoty len od momentu vykonania prehliadky a nesprávnou právnou kvalifikáciou prvostupňového súdu prihliadať na námietku premlčania bez toho, aby sa súd prvého stupňa zaoberal aj okolnosťami celého prípadu. Nesprávny úradný postup odporca zistil definitívne 22.01.2007 zastavením trestného stíhania, resp. 21.03.2007, keď bolo navrhovateľovi oznámené, že mu nebude doručené uznesenie o zastavení trestného stíhania. Navrhovateľ tiež uvádza, že prvostupňový súd opomenul rozlišovať vonkajšiu škodnú udalosť a škodu samotnú, ktorá sa prejavila na morálnom, psychickom a fyzickom zdraví navrhovateľa. Škoda síce začala vznikať v deň realizácie prehliadky, ale navrhovateľ sa o výške škody mohol dozvedieť až dňa 21.03.2007 - zastavením trestného konania. Nemožno opomenúť ani existenciu takých okolností prípadu, ktoré sú naliehavejšie ako právna stabilita a dôvera v právo, s poukázaním na judikatúru predovšetkým partikulárne okolnosti prípadu, ochrana procesných práv subjektov či morálnosť konania odporcu pri namietaní prieťahov v konaní. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 29.03.2011 a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj „zák. č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11. Podľa § 16 zák. č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Predmetom konania bol návrh navrhovateľa na náhradu škody vo výške 200.000 eur z titulu nesprávneho úradného postupu odporcu podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na náhradu škody vo výške XXX.XXX,XX eur zamietol ako oneskorene podaný v dôsledku vznesenej námietky premlčania odporcom a návrh navrhovateľa ohľadom XX.XXX,XX eur zamietol z dôvodu neuplatnenia si tejto peňažnej čiastky postupom podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Súd prvého stupňa v súvislosti s premlčaním vychádzal zo zistenia, že prehliadka kancelárie navrhovateľa bola vykonaná dňa 18.01.2005, šesť mesačná lehota podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. uplynula dňa 18.07.2005, premlčacia doba začala plynúť 19.07.2005 a uplynula 19.07.2008 a samotný návrh navrhovateľa bol podaný až dňa 20.04.2009. Za rozhodujúci deň, ktorý bol určujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby, tak súd prvého stupňa považoval deň vykonania prehliadky kancelárie navrhovateľa, t. j. deň 18.01.2005. Premlčanie je jedným z občianskoprávnych inštitútov, ktoré sú úzko späté s uplynutím času. Možno ho definovať ako kvalifikované uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho odporca môže voči navrhovateľovi vzniesť námietku premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo svojom § 19 upravuje dĺžku a začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, v rámci ktorej musí byť nárok na náhradu škody spôsobený nesprávnym úradným postupom uplatnený. Túto subjektívnu premlčaciu dobu stanovil zákonodarca zhodne so všeobecnou premlčacou dobou podľa Občianskeho zákonníka v dĺžke troch rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. U nárokov na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa objektívna premlčacia doba neuplatňuje. Nesprávny úradný postup, ktorý vedie k zodpovednosti štátu, musí byť so vznikom škody spôsobenej poškodenému (navrhovateľovi) v príčinnej súvislosti, t. j. nesprávny úradný postup orgánu štátu musí byť so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby troch rokov v právnej veci navrhovateľa sa teda odvíja od okamihu, kedy sa navrhovateľ ako poškodený dozvedel o škode z nesprávneho úradného postupu, teda kedy preukázateľne získal vedomosť o tom, že škoda vznikla. Dozvedieť sa o škode vyjadruje nielen vedomosť navrhovateľa ako poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla navrhovateľovi ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť peniazmi), aby navrhovateľ ako poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo dňa 20.04.1978, sp. zn. 3Cz 16/78, S IV, str. 632). Súd prvého stupňa pritom striktne za rozhodujúci deň považoval deň vykonania prehliadky kancelárie navrhovateľa a opomenul posudzovať samotný nesprávny úradný postup po tejto prehliadke, pričom sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, kedy sa mohol navrhovateľ dozvedieť o majetkovej ujme určitého rozsahu, ktorú by vedel objektívne vyjadriť v peniazoch tak, aby právo na náhradu škody mohol dôvodne uplatniť na súde. Ak teda súdna prax uvádza, že je dôležité, aby poškodený mal vedomosť o ujme určitého druhu a rozsahu, ktorá mu bola spôsobená a následne aby mohol uplatniť nárok na náhradu škody v súdnom konaní, nemožno vylúčiť, že túto vedomosť o vzniku škody v podobe ujmy navrhovateľ nadobudol v čase vydania uznesenia o zastavení trestného stíhania voči obvineným C. T. a I.. S. Š. (ďalej len „Uznesenie“), kedy sa preukázalo, že skutok, t. j. trestný čin podplácania (§ 161 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005) a trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody (§ 160 ods. 2 a ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005), ktorého sa mali dopustiť vyššie uvedení obvinení sa nestal (§ 160 ods. 2 a ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005) a ktorý úplatok mal podľa B. O. navrhovateľ prijať a na základe ktorého podozrenia o prijatí úplatku navrhovateľom sa následne vykonala aj prehliadka kancelárie navrhovateľa za účelom zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie. V deň vykonania prehliadky kancelárie navrhovateľa na Najvyššom súde SR navrhovateľ nemohol byť objektívne spôsobilý vyčísliť ujmu (hoci aj približne), ktorá mu vznikla a reálne tak posúdiť dôsledky vyplývajúce z uvedenej udalosti, navyše s neistým výsledkom, keď až vydaním Uznesenia bolo s určitosťou preukázané, že navrhovateľ neprevzal nijaký úplatok. Odvolací súd je toho názoru, že samotný nesprávny úradný postup je nutné vykladať v širších súvislostiach, jeho následky sa nezriedka prejavujú s určitým časovým odstupom, najmä pokiaľ ide o vedomosť poškodeného o možnom vzniku škody, ktorú nie je možné bezprostredne pri nesprávnom úradnom postupe vždy zistiť. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa v časti XX.XXX,XX eur z dôvodu neuplatnenia si tejto peňažnej čiastky u odporcu žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Preštudovanie spisu vedie odvolací súd k záveru, že navrhovateľ si mohol uplatniť v súdnom konaní náhradu škody vo vyššej sume, než požadoval predbežným prerokovaním nároku, nakoľko dodržal postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. a svoj nárok riadne uplatnil a odôvodnil, pričom odporca jeho žiadosť ani sčasti neakceptoval. Navrhovateľ nie vždy v čase podania návrhu môže poznať presnú výšku škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom. Nie je potrebné, aby poznal výšku škody presne už v čase predbežného prerokovania nároku, ale je prípustné, aby v súdnom konaní dodatočne spresnil rozsah ujmy mu spôsobenej, samozrejme len za predpokladu, že navrhovateľovi nebolo vyhovené postupom podľa § 15 vyššie citovaného zákona. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa konať o podanom návrhu navrhovateľa v zmysle vyššie uvedených záverov a zistení odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí o veci rozhodne tiež súd prvého stupňa o náhrade trov konania v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.