Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109218776 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109218776.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: U. Č., C. N. XXX, zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sartorisova 10, proti odporcovi: Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o zaplatenie 1.436,20 eura, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6. decembra 2011 č. k. 21C 153/2009 - 80 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 94,80 euro Advokátskej kancelárii JUDr. Ivan Syrový, s.r.o. do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.436,20 € s 9,25% úrokom z omeškania od 28.4.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 329,29 € všetko do troch dní. V odôvodnení uviedol, že je potrebné použiť príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. právneho predpisu účinného v čase vzniku škody navrhovateľovi. Škoda navrhovateľovi vznikla potom, keď bol rozsudkom právoplatne spod obžaloby oslobodený a zaplatil advokátovi trovy obhajoby v sume 43.267,- Sk, poslednú časť 2.9.2006. Podľa názoru súdu v danom prípade navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody len uznesením o vznesením obvinenia, pretože v prípade, ak by bol navrhovateľ uznaný vinným, nárok na náhradu škody by mu nevznikol. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľ počas konania preukázal, že mu vznikol nárok na náhradu škody pozostávajúcej z vynaložených nákladov na obhajobu. Navrhovateľ musel náklady na obhajobu vynaložiť v dôsledku vydania uznesenia o vznesení obvinenia a následného oslobodenia spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nie je trestným činom. Súd pri priznaní tohto nároku vychádzal z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej škoda účastníkovi trestného konania nemusí vzniknúť len následkom existencie nezákonného rozhodnutia, ale aj následkom oslobodenia spod obžaloby, alebo na základe zastavenia trestného stíhania. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. možno dospieť k záveru, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má aj oslobodzujúci rozsudok z dôvodu, že skutok, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu, nebol trestným činom /ale napr. aj uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že skutok nespáchal obvinený alebo skutok nie je trestným činom (rozhodnutie NS ČR 1Cz 6/90, rozhodnutie NS SR 1Cdo 53/93, 4M Cdo 15/2009, rozhodnutie ÚS 339/08). V prípade obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní boli jednotlivé úkony vykonané v smere účelnej ochrany navrhovateľa ako obvineného a obžalovaného, podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. Uznesenie o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi vyvolali zo strany obhajcu navrhovateľa procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov pre navrhovateľa, ktoré by v prípade neexistencie tohto rozhodnutia neboli potrebné. Uznesenie o vznesení obvinenia a následné oslobodenie navrhovateľa spod obžaloby bolo teda príčinou vzniku trov obhajoby v záujme navrhovateľa. Náklady vynaložené na úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia a následného oslobodenia spod obžaloby a boli ním vyvolané. Z pripojeného trestného spisu a z vyúčtovania trov obhajoby vyplynulo, že navrhovateľ bol počas trestného stíhania zastúpený advokátom JUDr. Romanom Vaškom, so sídlom Družstevná 614/55, Štrba, ktorý poskytol navrhovateľovi úkony právnej služby jednak v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci ale aj za účinnosti vyhlášky 655/2004 Z.z. Tarifná odmena za obhajobu v trestnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 163/2002 Z.z predstavovala 1/7 výpočtového základu, čo bolo pre rok 2004 1.943,- Sk /64,50 eura/. Tarifná odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 účinnej od 1.1.2005 za obhajobu v trestnom konaní podľa § 12 ods. 3 písm. a/ predstavovala 1/12 výpočtového základu, čo bolo pre rok 2005 1.251,- Sk /41,53 eura/ a pre rok 2006 1.365,- Sk /45,31 eura/. Obhajca navrhovateľa počas trestného stíhania vykonal nasledovné úkony právnej služby: - 9.3.2004 príprava a prevzatie zastúpenia, - 12.3.2004 sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, - 7.4.2004 preštudovanie vyšetrovacieho spisu, - 26.4.2004 návrh na predbežné prejednanie obžaloby, - 14.2.2005 odpor proti trestnému rozkazu, - 21.4.2005 účasť na hlavnom pojednávaní v Starej Ľubovni, - 25.5.2005 účasť na hlavnom pojednávaní v Starej Ľubovni, - 21.6.2005 ďalšia porada s klientom, - 30.6.2005 účasť na hlavnom pojednávaní v Starej Ľubovni, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny, - 21.9.2005 účasť na hlavnom pojednávaní v Starej Ľubovni, - 26.10.2005 účasť na hlavnom pojednávaní v Starej Ľubovni, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny, - 5.12.2005 účasť na hlavnom pojednávaní v Starej Ľubovni, - 25.1.2006 účasť na hlavnom pojednávaní v Starej Ľubovni bez pojednávania vo veci, - 9.3.2006 účasť na hlavnom pojednávaní v Starej Ľubovni, - 12.6.2006 odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, - 14.8.2006ďalšia porada s klientom, - 15.8.2006 sa zúčastnil na verejnom zasadnutí v Prešove. Obhajca navrhovateľa v roku 2004 /za účinnosti vyhlášky 163/2002 Z.z./ vykonal 4 úkony právnej služby á 64,50 eura. K úkonom právnej služby patrí advokátovi aj náhrada hotových výdavkov (paušálna náhrada), za rok 2004 4x 4,51 eura /136,- Sk/. Spolu trovy obhajoby v roku 2004 predstavovali sumu 276,04 eura.. Obhajca navrhovateľa v roku 2005 /za účinnosti vyhlášky 655/2004 Z.z./ vykonal 10 úkonov právnej služby /z toho za 4 úkony účasť na pojednávaniach 30.6.2005 a 26.10.2005, pretože pojednávania trvali viac ako 2 hodiny/ á 41,53 eura + 10x náhrada hotových výdavkov á 4,98 eura /150,- Sk/. Spolu trovy obhajoby v roku 2005 predstavovali sumu 465,10 eura. Obhajca navrhovateľa v roku 2006 /za účinnosti vyhlášky 655/2004 Z.z./ vykonal 5 úkonov právnej služby /z toho za 1 úkon účasť na pojednávaní 25.1.2006 patrí advokátovi odmena vo výške 11,33 eura, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci/ á 45,31 eura + 5x náhrada hotových výdavkov á 5,44 eura /164,- Sk/. Spolu trovy obhajoby v roku 2006 predstavovali sumu 219,77 eura. Obhajcovi patrila aj náhrada za stratu času v celkovej sume 420,84 eura, v súlade s § 20 zák. č. 163/2002 Z.z. a v súlade s § 17 vyhl. 655/2004 Z.z., pretože úkony právnej služby - preštudovanie vyšetrovacieho spisu 7.4.2004, účasť na pojednávaniach na Okresnom súde v Starej Ľubovni 21.4.2005, 25.5.2005, 30.6.2005, 21.9.2005, 26.10.2005, 5.12.2005 25.1.2006, 9.3.2006 a účasť na verejnom zasadnutí v Prešove 15.8.2006 sa uskutočnili v Košiciach, v Starej Ľubovni a v Prešove, t.j. v miestach, ktoré neboli sídlom advokáta. Za čas strávený cestou do týchto miest a späť patrila obhajcovi náhrada za stratu času vo výške 1/24 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony v roku 2004 a 1/60 výpočtového základu za úkony v roku 2005 a 2006. Zo Štrby do Košíc a späť je 234 km, cesta trvá 3 hod. náhrada za stratu času patrila za 6 polhodín á 18,82 eura /567,- Sk - 1/24 z 13.602,- Sk/, spolu 112,92 eura. Zo Štrby do Starej Ľubovne a späť je 96 km, cesta trvá 2 hodiny, náhrada za stratu času patrila obhajcovi za 6 ciest x 4 polhodiny á 8,30 eura /250,- Sk - 1/60 z 15.008,- Sk, v roku 2005/ a 2 cesty x 4 polhodiny á 9,06 eura /273,- Sk - 1/60 z 16.381,- Sk, v roku 2006/, spolu 271,68 eura. Zo Štrby do Prešova a späť je 160 km, cesta trvá 2 hodiny, náhrada za stratu času patrila obhajcovi za 1 cestu x 4 polhodiny á 9,06 eura. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že jeho advokát cestoval na pojednávania spolu s navrhovateľom, osobným motorovým vozidlom navrhovateľa, len dňa 26.10.2005 a 15.8.2006 bol advokát na pojednávaniach /v Starej Ľubovni a v Prešove/ vlastným motorovým vozidlom. Trovy obhajoby v trestnom konaní vzhľadom k vyjadreniu navrhovateľa ďalej pozostávali z cestovného obhajcu zo Štrby do Starej Ľubovne a späť dňa 26.10.2005. Výška cestovného bola určená podľa § 7 ods. 1, 2, 4 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z.z., podľa ktorého pri pracovnej ceste sa priznáva základná náhrada (podľa opatrenia číslo 198/2003 Z.z. 0,183 eura za 1 km jazdy) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa priznáva podľa cien pohonných látok platných v čase použitia motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla.. Pri určovaní výšky cestovného súd vychádzal z dĺžky cesty 96 km zo Štrby do Starej Ľubovne a späť, z ceny paliva 1,36 eura/liter a priemernej spotreby vozidla obhajcu navrhovateľa 6 litrov/100 km uvedenú v technickom preukaze motorového vozidla navrhovateľa TOYOTA AVENSYS T25. Výpočet základnej náhrady 96 km /dĺžka cesty zo Štrby do Starej Ľubovne a späť/ x 0,183 eura) suma určená opatrením = 17,57 eura. Výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky na 96 km bolo spotrebovaných 5,76 l paliva /96:100x6/ = 5,76 l x 1,36 eura /cena za liter/= 7,83 eura. Za jednu cestu zo Štrby do Starej Ľubovne a späť predstavuje výška cestovného 25,40 eura /17,57 + 7,83/. Trovy obhajoby v trestnom konaní ďalej pozostávali z cestovného obhajcu zo Štrby do Prešova a späť dňa 15.8.2006. Pri určovaní výšky cestovného súd vychádzal z dĺžky cesty 160 km zo Štrby do Prešova a späť, z ceny paliva 1,37 eura/liter a priemernej spotreby vozidla obhajcu navrhovateľa 6 litrov/100 km uvedenú v technickom preukaze motorového vozidla. Výpočet základnej náhrady 160 km /dĺžka cesty zo Štrby do Prešova a späť/ x 0,183 eura) suma určená opatrením = 29,28 eura. Výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky na 160 km bolo spotrebovaných 9,60 l paliva /160:100x6/ = 9,60 l x 1,37 eura /cena za liter/= 13,15 eura. Za jednu cestu zo Štrby do Prešova a späť predstavuje výška cestovného 42,43 eura /29,28 + 13,15/. Celková náhrada trov obhajoby, cestovného obhajcu a náhrada za stratu času v trestnom konaní prestavovala výšku 1.449,58 eura. Súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie 1.436,20 eura, pretože túto sumu zaplatil navrhovateľ obhajcovi, čo vyplynulo z vystaveného príjmového pokladničného dokladu obhajcu /č.l.31/. O uvedenú sumu sa zmenšil majetok navrhovateľa a uvedenú sumu je potrebné považovať za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla ako následok rozhodnutia o vznesení obvinenia a následného oslobodenia navrhovateľa spod obžaloby. Podľa názoru súdu sa odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, čo vyplýva z citovaného ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, keďže záväzky vznikajú nie len z právnych úkonov /hlavne zo zmlúv/, ale aj z nárokov na náhradu škody. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. V čase, kedy sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania bol úrok z omeškania určený NBS 9,25%. Odporca sa s plnením dlžnej sumy dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dátume 27.4.2009 /t.j. od 28.4.2009/, dokedy bolo povinnosťou odporcu v šesťmesačnej lehote prerokovať žiadosť navrhovateľa na náhradu škody a poskytnúť mu dlžnú sumu, vyplývajúcu zo zákona o náhrade škody spôsobnú nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie náhrady škody listom zo dňa 24.10.2008, pričom žiadosť doručoval poštou. Súd mal za to, ža najneskôr 27. 4.2009 bola žiadosť doručená odporcovi. Odporca vo vyjadrení k návrhu nepoprel skutočnosť, že by mu žiadosť nebola doručená tak, ako to tvrdil navrhovateľ. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 329,29 eura. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu voči nemu zamietnuť. Poukázal na to, že k vzneseniu obvinenia navrhovateľa došlo 19.2.2004 teda pred 1.7.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z.z. právne posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa podlieha zákonu č. 58/69 Zb. (§ 27 ods. 2) súd prvého stupňa teda nesprávne aplikoval ust. zákona č. 514/03 Z.z. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6To 27/06-401 zo dňa 15.8.2006, ktorým rozsudkom došlo k oslobodeniu spod obžaloby. Odporca má za to, že v danom prípade síce existuje jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu a to suma, ktorú odporca identifikuje ako škodu, neexistuje však nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť medzi týmto nezákonným rozhodnutím a škodou. Všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu musia byť naplnené súčasne. V tomto prípade súd rozhodol o oslobodení spod obžaloby, pričom v rámci uvedeného konania neexistuje rozhodnutie, ktoré je právoplatné a ktoré bolo neskôr pre jeho nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, teda nebola splnená jedna z taxatívnych podmienok na to, aby sa žalobca mohol domáhať náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú na účely zodpovednosti štátu za škodu rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Podľa názoru odporcu takýto záver v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. nie je možné vysloviť, pričom má za to, že v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní, z ktorého si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody. Odporca je toho názoru, že trestné konanie prebehlo v súlade s Trestným poriadkom a iba samotná skutočnosť, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby nezakladá automaticky jeho nárok na náhradu trov konania titulom náhrady škody za nezákonné rozhodnutie. Podľa ust. § 151 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, kto znáša trovy trestného konania teda aj trovy právneho zastúpenia. V zmysle uvedeného je zrejmé, že trovy konania, ktoré vzniknú obvinenému neznáša štát, ale priamo obvinený. Odporca má za to, že v prípade, ak by zákonodarca mal v úmysle nahrádzať trovy konania obvinenému v prípade, ak bolo voči nemu zastavené trestné stíhanie, bol by takýto nárok predmetom úpravy Trestného poriadku. Z uvedeného dôvodu považuje odporca úvahy o nároku navrhovateľa na náhradu trov konania od štátu, ktoré vynaložil v trestnom konaní iba za úvahy de lege ferenda. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Na doplnenie treba uviesť, že pokiaľ ide o aplikáciu zák. č. 514/2003 Z.z. v písomnom vyhotovení rozsudku došlo pravdepodobne k zjavnej chybe v písaní, keď v citácii zákonných ustanovení boli uvedené ustanovenia novšej právnej normy. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a musí byť rovnako daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo zrušené. V uvedenom prípade je nezákonným rozhodnutím uznesenie MV SR ÚIS PZ Inšpekčný odbor Košice zo dňa 19.2.2004 o vznesení obvinenia. Voči uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ v rámci trestného konania opravný prostriedok - sťažnosť a to dňa 12.3.2004, čím naplnil ďalší zákonný predpoklad uplatnenia si vzniknutej škody v súlade so zák. č. 58/1969 Zb. a to v zmysle ust. § 3 cit. zák.: „Ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť“. Rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.8.2006, ktorým bol navrhovateľ v trestnom konaní oslobodený, nakoľko skutok nebol trestným činom. V tejto súvislosti treba poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 53/1993 zo dňa 28.6.1993, podľa ktorého „ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ust. § 1 až § 4 zák. č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám“. Náklady spojené s obhajobou, ktoré navrhovateľovi v trestnom konaní vznikli, si uplatňuje navrhovateľ v konaní ako vzniknutú škodu. Príčinná súvislosť medzi vydaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody spočíva v skutočnosti, že bez existencie tohto rozhodnutia by navrhovateľ nemusel vynaložiť finančné prostriedky na obhajobu v rámci trestného konania. Na základe uvedeného má súd za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku vecne správne, nakoľko boli naplnené všetky zákonom určené predpoklady na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací súd priznal v súlade s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov tohto konania a to za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.2.2012 á 71,37 € + režijný paušál 7,63 € + DPH 20% 15,80 €, spolu 94,80 €. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.