KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 11. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/95/2012 z 19. 11. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2012, sp. zn. 8Co/95/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1109219801.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/95/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109219801
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109219801.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: Q.. J. N., A. N. X, C.,
adresa na doručovanie: Jilemnického 2, Trenčín, proti odporkyni: V.. V. Š., A. W.. S. XX, A., o zaplatenie
XXX,XX Z. s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného B. A. J., D. F. X. B. XXXX,
Č.. K.. XC XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
XXX,XX Z. spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 1.7.2008 až do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa príslušenstva istiny návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle

§ 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal ich plnú
náhradu v uplatnenej výške pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške
XX Z. a z cestovného vo výške XXX,XX Z.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že odporkyňa si dňa XX.X.XXXX písomnou objednávkou u navrhovateľa;
ktorý vykonáva činnosť súdneho znalca v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo; objednala
vypracovanie znaleckého posudku v lehote do jedného týždňa od zabezpečenia písomných podkladov
na jeho vypracovanie a zároveň zaplatila zálohu za jeho vyhotovenie vo výške X.XXX,- Sk (XX,XX
Z.). Keďže odporkyňa nenamietala, že by navrhovateľ nedodržal dohodnutú lehotu a nevypracoval
posudok včas, vychádzal z tvrdenia navrhovateľa o tom, že si svoju zmluvnú povinnosť splnil včas. Po
vypracovaní objednaného znaleckého posudku v požadovanom počte troch vyhotovení ho navrhovateľ
dňa XX.X.XXXX spolu s faktúrou Č.. X/XXXX D. na B. X.XXX,XX Z. (XX.XXX,- Sk) a sprievodným
listom zaslal odporkyni poštou - doporučenou zásielkou na dobierku. Z listinných dôkazov mal tiež
preukázané, že navrhovateľ vypracovaný posudok s faktúrou a sprievodným listom doručoval odporkyni
dvakrát po sebe rovnakým spôsobom na dobierku, avšak odporkyňa si obe zásielky v odbernej lehote
na pošte neprevzala a tieto sa vrátili navrhovateľovi späť. Následne navrhovateľ odporkyňu viackrát
telefonicky kontaktoval, zisťoval, prečo si neprevzala znalecký posudok, urgoval zaplatenie faktúry,
avšak bezúspešne. Ustálil, že vzhľadom na skutočnosť, že zo znenia písomnej objednávky (žiadna
iná dohoda neexistuje) nevyplýva, akým spôsobom má navrhovateľ odovzdať odporkyni vyhotovený
znalecký posudok; to znamená, že účastníci si výslovne nedohodli spôsob jeho odovzdania; mohlo
sa odovzdanie znaleckého posudku realizovať akýmkoľvek spôsobom (poštou, osobne, kuriérom). Na
základe toho potom skonštatoval, že navrhovateľ síce mohol odovzdať odporkyni vyhotovený znalecký



posudok poštou, avšak nie poštou na dobierku (prevzatie zásielky oproti zaplateniu požadovanej sumy),
keď takýto spôsob odovzdania znaleckého posudku odporkyni je v rozpore s objednávkou a tam
dohodnutým spôsobom zaplatenia odmeny XX.XXX,- Sk, podľa ktorého odmenu v uvedenej výške
zaplatí odporkyňa na účet navrhovateľa do 5 dní od odovzdania znaleckého posudku v 3 vyhotoveniach.
Dôvodil, že navrhovateľ mal teda zvoliť taký spôsob odovzdania - doručenia posudku, aby umožnil
odporkyni po jeho doručení zaplatiť odmenu v lehote 5 dní. Napriek tomu, že ustálil navrhovateľom
realizovaný spôsob odovzdania - doručenia posudku ako neprijateľný v zmysle objednávky, mal za to,
že zo strany odporkyne počas celej doby od vyhotovenia posudku i celého prvostupňového konania
došlo k úmyselnému mareniu odovzdania posudku, keď odporkyňa mohla kedykoľvek prejaviť vôľu,
aby jej bol znalecký posudok doručený a dohodnúť sa (aj telefonicky) na jeho odovzdaní akýmkoľvek
preukázateľným spôsobom. O tom, že odporkyňa ani sama nespájala zaplatenie odmeny s odovzdaním
posudku, svedčí aj skutočnosť, že po neznámom mužovi poslala dňa XX.X.XXXX navrhovateľovi časť
odmeny za znalecký posudok vo výške XXX,XX Z. (XX.XXX,- Sk), a práve týmto svojím konaním sama
uznala svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odmenu za vyhotovený znalecký posudok. S poukazom
na tieto skutočnosti posúdil aj moment, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením odmeny
a to od X.X.XXXX (N. XX.X.XXXX ako požadoval navrhovateľ), t. j. deň po zaplatení časti odmeny inou
neznámou osobou, aj bez faktického odovzdania posudku, nakoľko odporkyňa marila jeho doručenie
a neprejavila ani preukázateľnú snahu o jeho doručenie. Ďalej uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že celkové znalečné predstavuje sumu X.XXX,XX Z. (XX.XXX,- Sk), teda
Y. X.XXX,- Sk viac ako bolo uvedené v objednávke, čo odôvodnil vyššími nákladmi znalca, čo vysvetlil
navrhovateľ odporkyni v sprievodnom liste, ktorý si však spolu s posudkom a faktúrou neprevzala, keď
z tejto sumy X.XXX,XX Z. (XX.XXX,- Sk) odporkyňa uhradila zálohu vo výške XX,XX Z. (X.XXX,- Sk) P.
B. M. M. XXX,XX Z. (XX.XXX,- Sk), z čoho vyplynulo, že navrhovateľ preukázal právny základ aj výšku
vymáhanej sumy v tejto veci, návrhu navrhovateľa na zaplatenie zvyšnej časti znalečného vo výške
XXX,XX Z. (XX.XXX,- Sk) v celom rozsahu vyhovel a súčasne mu priznal i úrok z omeškania vo výške 8,5
% ročne z dlžnej sumy (až) Y. X.X.XXXX do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa vytýkajúc súdu prvého
stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
dôvodoch svojho odvolania poukázala na to, že navrhovateľ podľa nej nekonal v súlade s objednávkou
zo dňa XX.X.XXXX, pretože povinnosťou navrhovateľa bolo znalecký posudok po jeho vyhotovení
riadne doručiť, či už poštovou zásielkou alebo iným spôsobom, resp. ju mal požiadať, aby si posudok
osobne prevzala. Navrhovateľ to však nikdy neurobil a napriek jej telefonickej urgencii odmietol posudok
odovzdať, v dôsledku čoho nemohla mať ani žiadnu vedomosť o tom, či posudok naozaj vypracoval.
Nakoľko jej navrhovateľ znalecký posudok nikdy neodovzdal, má za to, že jej nevznikla povinnosť
zaplatiť mu odmenu, pretože navrhovateľovi by právo domáhať sa zaplatenia odmeny na súde vzniklo až
potom, keby jej posudok riadne odovzdal v súlade s objednávkou. Z toho dôvodu namietala aj uloženie
povinnosti zaplatenia náhrady trov navrhovateľovi. Uviedla, že navrhovateľovi k dnešnému dňu zaplatila
z celkovej dohodnutej odmeny vo výške XX.XXX,- Sk B. XX.XXX,- Sk, pričom tvrdenie navrhovateľa o
vyšších výdavkoch neuznáva, nakoľko navrhovateľ poznal rozsah prác a na celkovej konečnej sume
za posudok sa súhlasne dohodli v objednávke, čo potvrdili svojimi podpismi. Podotkla, že odovzdanie
posudku žiadnym spôsobom nemarila, viackrát navrhovateľa telefonicky žiadala, aby jej posudok doručil
či už poštou alebo osobne, keď bude prítomný v Bratislave, navrhovateľ to však odmietol a trval na
vyplatení odmeny vopred, dokonca zvýšenej o sumu X.XXX,- Sk, pričom toto zvýšenie jej nijakým
spôsobom neobjasnil. Zdôraznila, že navrhovateľ podľa nej sám maril odovzdanie znaleckého posudku.
Svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu dohodnutú v objednávke nikdy nespochybňovala avšak
s tým, že táto povinnosť jej vzniká až odovzdaním posudku, odkedy má na zaplatenie odmeny lehotu
5 dní. Napriek neochote navrhovateľa odovzdať jej posudok, prejavila dobrú vôľu a poslala mu ďalšiu
zálohu XX.XXX,- Sk, pričom predpokladala, že navrhovateľ jej po tomto posudok doručí, čo sa však
nestalo. Namietala aj proti priznaným úrokom z omeškania vyzdvihujúc tú skutočnosť, že navrhovateľ
jej do dnešného dňa posudok neodovzdal, preto sa nemohla ani dostať do omeškania so zaplatením
odmeny. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
v celom rozsahu.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že ho považuje za nenáležité a bez
právnej relevancie. Dohoda podľa neho znela, že buď si príde odporkyňa znalecký posudok osobne



prevziať alebo ho jeho asistentka pošle poštou na dobierku tak, ako to robia vo väčšine prípadov.
Poukázal na to, že v súdnom spise sú založené kópie neprevzatých obálok, ktoré sa mu vrátili späť,
pretože odporkyňa ignorovala prevzatie znaleckého posudku, ako aj ďalšie oznámenia a upozornenia,
v ktorých ju žiadal, aby si posudok prevzala. Zdôraznil, že odporkyňa nikdy neprejavila vôľu prevziať
si znalecký posudok, nikdy sa nedostavila do jeho kancelárie a to napriek tomu, že ju o to žiadal
niekoľkokrát nielen písomne, ale aj telefonicky. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

K. súd M. A. ako súd odvolací preskúmal vec v medziach a v dôvodoch podaného odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa vo veci
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke.

Odvolací súd po preskúmaní predmetnej právnej veci konštatuje, že obsah odvolania podaného
odporkyňou nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie a zároveň v konaní pred súdom prvého stupňa nevyplynuli najavo ani také vady konania,
ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dopĺňa ďalšie
dôvody a v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že z obsahu listinných dôkazov ako aj z vyjadrení a
podaní účastníkov konania preukázateľne vyplýva, že záväzok zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa
diela bol splnený riadne a včas, keď znalecký posudok, ktorého vypracovanie si u neho odporkyňa
písomne objednala dňa XX.X.XXXX, navrhovateľ vypracoval v rozsahu podľa zadanej objednávky
a v lehote, ktorú si zmluvné strany dohodli - v lehote jedného týždňa od zabezpečenia podkladov.
Zhotovením diela tak na druhej strane, t. j. odporkyni vznikla tá najzákladnejšia povinnosť, akú
objednávateľ zo zákona podľa zmluvy o dielo má, a tou je zaplatenie ceny diela. Zmluvné strany sa na
odmene dohodli tak, že odporkyňa vyplatí navrhovateľovi po vypracovaní znaleckého posudku zmluvnú
odmenu vo výške XX.XXX,- Sk, ktorú mu zašle na jeho účet do 5 dní od odovzdania znaleckého posudku
v 3 vyhotoveniach.

Navrhovateľ po tom, ako znalecký posudok v zmysle požiadaviek odporkyne vypracoval, rozhodol sa
odovzdať ho odporkyni tým spôsobom, že ho dal na poštovú prepravu, čím si podľa názoru odvolacieho
súdu splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z objednávky pre vznik nároku na zaplatenie odmeny.
Skutočnosť, že navrhovateľ spájal prevzatie posudku rovno aj so zaplatením odmeny, keď zásielku s
posudkom, faktúrou a sprievodným listom poslal odporkyni na dobierku, nemôže nijakým spôsobom
oslabiť jeho pozíciu a to z toho dôvodu, že spôsob odovzdania a prevzatia diela nebol účastníkmi
v objednávke výslovne dohodnutý, preto v takom prípade sa dlh plní obvyklým spôsobom, ak nie je
dohodnuté inak, v mieste bydliska alebo sídla (miesta podnikania) dlžníka. V pozícii dlžníka sa v danom
prípade nachádzal navrhovateľ ako subjekt povinný odovzdať dielo, z čoho jasne vyplýva, že miestom
plnenia bolo sídlo navrhovateľa, kde si odporkyňa mala a mohla dielo vyzdvihnúť, resp. osobne prevziať.
To znamená, že navrhovateľ si svoju povinnosť odovzdať dielo splnil spôsobom, ktorý má vo svojej praxi
zaužívaný a je možné ho plne akceptovať; ak by tak neurobil, odporkyňa bola povinná dostaviť sa za
účelom prevzatia posudku do jeho kancelárie.

Písomná objednávka odporkyne, ktorej prevzatie potvrdil svojim podpisom navrhovateľ, bola
obojstranne záväzná, nakoľko účastníci sa dohodli o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o
dielo a celkom oprávnene a odôvodnene je možné vychádzať zo záveru, že odporkyňa vedela o tom,
že navrhovateľ vypracoval posudok včas a že si svoju povinnosť zo zmluvy/objednávky splnil, ako
aj o tom, že jej voči nemu vznikla povinnosť zaplatiť za objednané a vyhotovené dielo. O tejto jej
vedomosti o existencii záväzku voči navrhovateľovi svedčí aj skutočnosť, že poslala časť odmeny za
znalecký posudok vo výške XXX,XX Z. (XX.XXX,- Sk) navrhovateľovi po inej neznámej osobe, inak



povedané týmto čiastočným plnením uznala svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za vyhotovený
znalecký posudok, ako to správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa.

V konaní bolo navrhovateľom preukázané, že sa o odovzdanie vyhotoveného znaleckého posudku
pokúsil dvakrát prostredníctvom pošty zaslaním zásielky na dobierku a neskôr s odporkyňou viackrát
aj telefonicky komunikovali, avšak bez výsledného efektu, pričom z celkového správania sa odporkyne
je možné usúdiť, že doposiaľ neprejavila skutočnú vôľu a skutočný záujem o prevzatie diela a to len
v dôsledku uvedomovania si, že v takom prípade by sa už nemohla povinnosti zaplatiť vyhýbať. Je
možné spoľahlivo uzavrieť, že odporkyňa marila odovzdanie diela napriek výzvam navrhovateľa na jeho
prevzatie, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ bol pripravený plniť, plnenie odporkyni ponúkol, avšak táto
ho odmietla, keď si znalecký posudok neprevzala ani na pošte ani osobne. Takéto konanie odporkyne
je možné kvalifikovať aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže iniciatíva na uzavretie zmluvy
o dielo vyšla z jej potreby dať si vypracovať znalecký posudok pre jej súkromné účely, pričom v žiadnom
prípade nemôže byť na ťarchu navrhovateľa ako znalca to, že sa u odporkyne mohli zmeniť okolnosti
a znalecký posudok už viac nepotrebovala, nakoľko svojim prejavom vôle vyjadreným v písomnej
objednávke je viazaná a splatnú pohľadávku za objednané a vykonané dielo zaplatiť jednoducho musí.

S dôrazom na zodpovedné správanie sa voči osobám, s ktorými vstupujú osoby do právnych vzťahov
a na zaväzujúci charakter prejavu vôle pri vykonávaní právnych úkonov, ktorými na seba osoby
preberajú práva a povinnosti odvolací súd posúdil námietky odporkyne uvedené v odvolaní ako ničím
nepodložené a účelové, keď žiadnym spôsobom nepreukázala tú skutočnosť, že by navrhovateľ porušil
svoju povinnosť napríklad vyhotoviť posudok v požadovanom rozsahu, kvalite alebo v dohodnutom čase,
kedy by mu nárok na zaplatenie odmeny nemusel vzniknúť. Naviac odporkyni nič nebráni v tom, aby si
znalecký posudok kedykoľvek osobne prevzala, resp. aby prejavila vôľu a dohodla sa s navrhovateľom
na spôsobe jeho odovzdania.

Pokiaľ ide o výšku priznanej istiny, ako aj o priznané úroky z omeškania, súd prvého stupňa tu postupoval
správne, keď zvýšenú odmenu za vypracovanie znaleckého posudku posúdil ako odôvodnenú v
dôsledku zvýšených nákladov navrhovateľa pri zabezpečovaní podkladov pre vypracovanie znaleckého
posudku, pričom možno akceptovať aj deň, ktorý súd prvého stupňa ustálil ako deň, odkedy sa
odporkyňa bezpochyby dostala do omeškania so zaplatením odmeny a to - odo dňa nasledujúceho po
zaplatení časti odmeny.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na
ktoré poukazovala odporkyňa vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa
vyhovel a v časti zvyšku uplatňovaného príslušenstva zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc vzhľadom na vyššie uvedené s jeho
právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.,
pričom v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže tento nepodal
návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej
O.s.p. a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam