Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/113/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109225498 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109225498.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Podbranč, roľnícke družstvo, Podbranč 290, 906 41 Podbranč, IČO: 31 104 461, zast. Ulianko & Partners, s.r.o., Zvolen, povinnému: POPO SLOVAKIA, a. s., Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 290 378, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom úradu Sadová 621, 905 01 Senica, pre vymoženie uloženej povinnosti s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.02.2012, č. k. 2Er 536/2009-21 v časti trov exekučného konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.02.2012, č. k. 2Er 536/2009-21, v časti trov exekučného konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 10.02.2012, č. k. 2Er 536/2009-21 zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Er 536/2009 na návrh oprávneného pre nemajetnosť povinného. Zároveň súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 83,57 eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, pozostávajúce z 8 úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou vo výške 3,32 eur (získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie majetku povinného - Krajský dopravný inšpektorát, Daňový úrad I, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave) a náhrady hotových výdavkov vo výške 57,01 eur (poštovné 41,80 eur, kolky 15,21 eur). Súd nepriznal exekútorovi doručenie príkazu na začatie exekúcie 4x a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 4x, nakoľko za správneho použitia gramatického výkladu § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších noviel (ďalej len „vyhláška“) patrí exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie a jedno vykonané doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie. Súd ďalej nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za cestovné vo výške 108,50 eur a náhradu za stratu času vo výške 3,96 eur. Exekútor viedol exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke a prikázaním iných peňažných pohľadávok. Vykonanie pracovnej cesty súd prvého stupňa považuje v danom prípade v rozpore so zásadou účelnosti výkonu exekúcie. V zákonnej lehote podal súdny exekútor proti predmetnému uzneseniu odvolanie v časti trov exekučného konania a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a zaviazať oprávneného uhradiť trovy exekúcie vo výške 267,11 eur podľa už predloženej špecifikácie navýšené o DPH (trovy exekúcie 222,59 eur + DPH 44,52 eur). Posúdenie účelnosti vynaložených procesných úkonov súdneho exekútora neprislúcha procesnému súdu absolútne, teda v tom zmysle, aby nebol vôbec viazaný predloženou špecifikáciou. Súd je v intenciách Exekučného poriadku a vyhlášky viazaný predloženou špecifikáciou. Zákonodarca nemohol mať na mysli a ani nemal, aby exekútor vykonával niektorý z úkonov bez náhrady a taktiež i takýto výklad uhradenia iba jedného úkonu by mohol mať za následok, že by exekútor úkony, za ktoré mu nebudú priznávané náhrady nebude ani vykonávať. Súdny exekútor zisťoval majetkové pomery z dostupných evidencií, pri ktorých nebol zistený žiadny majetok povinného a práve preto bola vykonaná návšteva povinného a to za účelom preverenia majetkových pomerov povinného najmä, čo sa týka hnuteľných vecí. Z doterajšej praxe OS vyplýva, že pokiaľ exekútor nevykonal kompletné šetrenie majetkových pomerov povinného, tak príslušný súd nezastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, teda pokiaľ nevykonal miestne šetrenie majetku povinného, OS uviedol, že nebol dostatočne preverovaný majetok povinného. V tomto prípade exekútor vykonal miestne šetrenie majetku povinného, tak OS konštatuje, že je takéto zisťovanie zbytočné, neúčelné. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie v predmetnom uznesení nerozhodol o DPH, ktorá novelizácia zákona nadobudla účinnosť od 01.01.2012 a preto žiada okrem vyčíslených trov exekúcie priznať i DPH vo výške 44,52 eur. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.07.2009. Exekučný súd poverením zo dňa 13.07.2009, č. 5101 041078* poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 06.12.2010 doručil súdu prvého stupňa návrh oprávneného zo dňa 23.08.2010 z dôvodu nemajetnosti povinného, spolu s vyčíslením trov exekúcie. Exekučný súd postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. c) a h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného poriadku“), a uznesením zo dňa 10.02.2012, č. k. 2Er 536/2009-21 zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Er 536/2009. Zároveň súd prvého stupňa v zmysle § 203 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 83,57 eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Podľa § 157 ods. 2 druhá veta O.s.p., súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Z citovaných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o odmene a náhrade hotových výdavkov súdneho exekútora musí súd posudzovať nielen skutočnosť, či úkony, za ktoré si súdny exekútor uplatnil odmenu alebo náhradu, ním boli skutočne vykonané, ale treba tiež posudzovať, či ide o úkony a náklady, ktoré boli na exekúciu účelne vykonané a vynaložené. Z obsahu spisového materiálu a ani z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, resp. nijako nevyplýva, že by súd posudzoval účelnosť jednotlivých úkonov súdneho exekútora s poukazom na čas vykonania. Súdny exekútor vo svojom vyčíslení trov exekúcie totiž neuviedol, kedy boli jeho úkony vykonané, čo neuviedol ani prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Čas vykonania jednotlivých úkonov je v danom prípade rozhodujúci pre posúdenie, či pracovne cesty zo dňa 24.09.2009 a 28.06.2010, za ktoré si exekútor uplatňuje náhradu hotových výdavkov za cestovné v sume 108,50 eur a náhradu za stratu času v sume 3,96 eur, boli súdnym exekútorom vykonané ešte pred vydaním exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a prikázaním iných peňažných pohľadávok, alebo až po ňom, čo má rozhodujúci vplyv na skutočnosť, či vykonanie pracovných ciest možno považovať za súladné alebo v rozpore so zásadou účelnosti výkonu exekúcie. Za tohto stavu teda nemožno preskúmať, či pracovné cesty, za ktoré súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, boli skutočne potrebné pre dosiahnutie účelu exekučného konania a s nimi súvisiace výdavky vynaložené hospodárne. Pokiaľ ide o exekútorom namietané nepriznanie DPH, odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z vyčíslenia predloženého exekútorom zo dňa 02.12.2010, z ktorého je zrejmé, že si zvýšenie svojej odmeny o DPH neuplatňoval (zvýšenie náhrad o DPH je možné až od 01.01.2012). Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný opätovne posúdiť účelnosť jednotlivých úkonov najmä s ohľadom na priznanie náhrady hotových výdavkov za pracovné cesty. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.