KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 3. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/151/2011 z 12. 3. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2012, sp. zn. 8Co/151/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1109225657.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/151/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109225657
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109225657.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: D. E., trvale bytom C.
B. XX, T., prechodne bytom K. M., I.Á. X/A, T., zastúpeného C. E., trvale bytom C. B. XX, T., prechodne
bytom K. M., I. X/A, T., proti odporcom v 1. rade: C. U., bytom H. č. XXX, H., v 2. rade: C. J., I..J.., so
sídlom G. X, T., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom
Vlčková 18, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. januára 2011 č.k. 19C 181/2009-153, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume
XX,XX eur, na účet spoločnosti STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. v Bratislave, do troch dní.

Odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia
neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi odporcom v 1. rade a
odporcom v 2. rade. Dospel k záveru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., pretože na jeho strane neexistuje akákoľvek právna neistota.
Poukázal na to, že navrhovateľ inicioval konanie o neplatnosť dražby, a teda využil svoje právo na
ochranu svojho vlastníctva, tento návrh však zobral späť, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené a že
otázkou platnosti dražby sa môže súd zaoberať len v konaní vedenom v súlade s ust. § 21 ods. 2 zák.
č. 527/2002 Z.z., a to aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. XCdo XXX/XXXX. Konštatoval,
že aj prípadné vyslovenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby by nemalo za následok nadobudnutie
vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti navrhovateľom. Uviedol, že ust. § 21 ods. 2 zák. č.
527/2002 Z.z. určením prekluzívnej lehoty navodzuje stav právnej istoty pre dobromyseľného vlastníka
vydraženej nehnuteľnosti. Vysporiadal sa aj s námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa neplatnosti zmluvy
o vykonaní dražby a uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel
dňa XX.XX.XXXX so J. Š. J. Ú. W. č. XXXXXX-X, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume
XXX.XXX,-Sk a na zabezpečenie pohľadávky z úveru zriadil navrhovateľ zároveň záložné právo k
rodinnému domu postavenému na parc. č. XXXX vo výmere XXXmX, k. ú. P. R., vedeného na LV
č. XXX a na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX bolo zapísané záložné právo do
evidencie nehnuteľností, čo vyplýva z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, úver nesplácal, čo vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave č.k. XXCo XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX, z ktorého výroku



vyplýva aj dátum splatnosti pohľadávky, ktorý súd ustálil dňom XX.XX.XXXX. Zmluvou o postúpení
pohľadávok uzatvorenou medzi Slovenskou konsolidačnou a.s. ako postupcom a odporcom v 1. rade
ako postupníkom dňa XX.XX.XXXX bolo preukázané, že na odporcu v 1. rade bola okrem iného
postúpená pohľadávka voči navrhovateľovi vo výške istiny XXX.XXX,-Sk vzniknutá z predmetnej
úverovej zmluvy č. XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvou
o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi odporcom v 1. rade ako postupcom a spoločnosťou I.,
s.r.o. ako postupníkom dňa XX.XX.XXXX odporca v 1. rade postúpil pohľadávku voči navrhovateľovi vo
výške istiny XXX.XXX,-Sk vzniknutú z úverovej zmluvy č. XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX uvedenej
spoločnosti, pričom v čl. O. bod X sa účastníci dohodli, že postupca - odporca v 1. rade je na základe
tejto dohody oprávnený vymáhať zaplatenie pohľadávky od dlžníka vo svojom mene, avšak na účet
postupníka. Listom zo dňa XX.XX.XXXX odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi výkon záložného
práva formou dobrovoľnej dražby, list bol navrhovateľovi doručený dňa XX.XX.XXXX uložením na
pošte. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli odporcovia v 1. a 2. rade zmluvu o vykonaní dražby, ktorá obsahuje
všetky podstatné náležitosti a dospel k záveru, že omyl v označení čísla úveru v návrhu na vykonanie
dražby nespôsobuje neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, keď v samotnej zmluve o vykonaní dražby
je uvedené správne číslo úveru a navrhovateľ má vedomosť o tom, pre akú pohľadávku bola dražba
uskutočnená, čo vyplýva aj z jeho listu zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného Exekútorskému úradu D..
D.. Ďalej dospel k záveru, že neplatnosť zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi je vylúčená s
poukazom na ust. § 853 ods. 1a 2 Obč. zák. a uviedol, že odporca v 1. rade bol oprávnený vystupovať
ako navrhovateľ dražby v zmysle § 530 ods. 1 Obč. zák.. Z dôvodu hospodárnosti zamietol návrhy
navrhovateľa na doplnenie dokazovania predložením originálu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
XX.XX.XXXX, overením pravosti zmluvy o vykonaní dražby a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
XX.XX.XXXX, keď toto dokazovanie považoval za nadbytočné. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy konania v sume
503,21 eur a odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že naliehavý právny záujem preukázal
ako posledný vlastník pred nezákonným prechodom vlastníckych práv s poukazom na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o vykonaní dražby a následnú neplatnosť prechodu vlastníckych
práv prostredníctvom zneužitia zákona o dobrovoľných dražbách. Namietal, že dražba bola vykonaná
v zmysle § 37 Obč. zák. na absolútne neplatný právny dôvod od samého počiatku, pretože odporca
v 1. rade nebol záložným veriteľom, a to jednak z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu so
spoločnosťou I., s.r.o., na základe ktorej prešli všetky práva na túto spoločnosť a len ona mohla
navrhnúť dobrovoľnú dražbu; ďalej z dôvodu, že pohľadávka z úverovej zmluvy č. XX-XXXXXX-X zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorú navrhovateľ dobrovoľnej dražby uviedol v návrhu na vykonanie dražby zo dňa
XX.XX.XXXX, nebola na neho postúpená a na pohľadávku z úverovej zmluvy č. XXXXXX-X zo dňa
XX.XX.XXXX, uvedenú ako právny dôvod v zmluve o vykonaní dražby, nevzniklo záložné právo v zmysle
§ 58 ods. 2 Obč. zák., pretože nebola registrovaná štátnym notárstvom. Uviedol, že poradie zapísaných
záložných práv za záložným právom navrhovateľa v oznámení o vykonaní dražby, v notárskej zápisnici,
ako aj v samotnom návrhu na vykonanie dražby a v zmluve o vykonaní dražby preukazuje podľa
jeho názoru, že dražba bola vykonaná na úver jeho manželky, ktorý nebol na navrhovateľa dražby
postúpený a nestal sa teda záložným veriteľom. Ďalej namietal, že navrhovateľ dobrovoľnej dražby
porušil zákon pri doručovaní a nedoručil mu písomnosť do vlastných rúk a v tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR z XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo XX/XXXX. Namietal, že súd prvého
stupňa nesprávne postupoval, keď podľa čl. 154c Ústavy SR mal dať prednosť Dohovoru o ochranu
ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“) pred domácim zákonom č. 527/2002 Z.z., keď tento
dohovor zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd a poukázal na nepremlčateľnosť práva na
majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Uviedol, že každý má právo na spravodlivý súdny proces
a nestranný súd, z čoho vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie, avšak v jeho očiach sa konajúci
súd nejaví ako nestranný, ale snaží sa vychádzať v ústrety dražobným spoločnostiam, vyzdvihovať
pojem dlžník a potláčať pojem ľudské práva, pretože meritum tohto sporu má znaky osobitného zreteľa,
keď nesprávnym postupom nevzniklo záložné právo k nehnuteľnosti v zmysle zákona a aj napriek
tomu musí znášať neprimerané následky, keď na základe tejto zmluvy mu bolo odňaté jeho vlastnícke
právo k rodinnému domu v jeho neprítomnosti a bez jeho vedomosti, čím boli porušené jeho základné
ľudské práva v zmysle Dohovoru a protokolu č. 1 o ochrane majetku, podľa ktorého každá fyzická



alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok, keď on sa s celou rodinou prepadol do
bezdomovstva. Pokiaľ ide o jeho odchod do azylového konania uviedol, že bol v legálnom konaní s
povolením švajčiarskych úradov a dôvodom jeho odchodu bol útek pred nezákonným konaním tretích
osôb, z dôvodov nedostatočnej ochrany jeho práv zo strany orgánov činných v trestnom konaní, o
čom predložil aj odcudzujúce rozsudky osôb, proti ktorým podal trestné oznámenie. Nestotožnil sa s
názorom súdu prvého stupňa, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a uviedol,
že u neho je naliehavý právnym záujem daný tým, že sa na neplatnosť predmetnej zmluvy odvoláva
vo všetkých nárokoch, ktoré si uplatnil, resp. uplatniť mieni, pričom súd pre zachovanie jeho právnej
istoty jednotnému vyriešeniu otázky neplatnosti zmluvy, či predídeniu prípadných ďalších dlhotrvajúcich
sporov, musí priznať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa jeho názoru, ak
žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo
alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu
žalobu odoprieť. Preukázaním absolútnej neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby pre rozpor so zákonom,
ktorú naviac navrhla neoprávnená osoba, by sa preukázala aj absolútna neplatnosť celej dobrovoľnej
dražby, a teda nezákonné pozbavenie jeho vlastníckych práv, čo by spôsobilo aj neplatnosť následných
prevodov nehnuteľnosti, a teda by sa preukázalo, že oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti je naďalej
on. Poukázal na to, že ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov
sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že
je možná i žaloba na plnenie. Namietal, že odmietnutím dokazovania o určení pravosti dokumentov i
keď on preukázal dôvodné podozrenie, že bola zmluva o vykonaní dražby „prispôsobená okolnostiam“,
súd mu odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu. Nesúhlasil s
názorom súdu prvého stupňa, že vyslovenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby by nemalo za
následok jeho nadobudnutie vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti, pretože v danom prípade
skutkový stav dražby nehnuteľnosti tvorí precedens, dražba bola uskutočnená svojvoľne, bez vedomosti
vlastníka predmetu dražby, čo podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je považované za
nezákonné konanie. Namietal, že vlastnícke právo je právom ústavným a prekluzívna lehota na určenie
neplatnosti dražby uplynula márne bez jeho pričinenia a vedomosti, keďže sa preukázateľne fyzicky
nenachádzal na území Slovenskej republiky, ale vo Švajčiarsku v azylovom konaní a aj preto ide v
tomto prípade o svojvoľné konanie. V tejto súvislosti poukázal na odbornú literatúru upravujúcu aplikáciu
čl. 1 protokolu č. 1 k Dohovoru. Súd mal dať prednosť Dohovoru pred domácim zákonom tým, že
na trojmesačnú prekluzívnu dobu nebude prihliadať, pretože v tomto prípade ide o vlastnícke práva,
ktoré sú nepremlčateľné a Dohovor zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd pri ochrane
vlastníckych práv, nakoľko došlo k prechodu vlastníckych práv v rozpore so zákonom. Tým, že preukázal,
že pred nezákonným prechodom vlastníckych práv bol v liste vlastníctva nespochybniteľne zapísaný
ako jediný a výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti, zostáva vlastníkom aj naďalej a je preto daný
naliehavý právny záujem tým, že sa na neplatnosť predmetnej zmluvy, ktorá mu bráni pokojne užívať
jeho majetok, odvoláva vo všetkých svojich nárokoch, ktoré si uplatnil, resp. uplatniť mieni. Nesprávne
súd prvého stupňa podľa jeho názoru posúdil aj neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, a to najmä z
dôvodu, že odporca v 1. rade nebol v žiadnom prípade záložným veriteľom a nebol preto v zmysle zák. č.
527/2002 Z.z. oprávnený navrhnúť a vykonať dobrovoľnú dražbu. Došlo teda k nezákonnému prechodu
vlastníckych práv.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume XX,XX eur. Stotožnil sa s
názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o vykonaní dražby, keď aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. XCdo XXX/XXXX vyplýva,
že nemožno posudzovať otázku neplatnosti dražby ako prejudiciálnu a taktiež ani v inom konaní ako v
osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.. Z uvedeného
vyplýva, že navrhovateľ by ani určením neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby nemohol dosiahnuť spätné
nadobudnutie vydraženej nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a prípadné vyslovenie neplatnosti tejto
zmluvy by ani iným spôsobom nezmenilo jeho postavenie. Výsledkom konania o určenie neplatnosti
zmluvy o vykonaní dražby by mohlo byť len určenie tejto samotnej skutočnosti, ktorá vo vzťahu k cieľu
navrhovateľa o spätné nadobudnutie vlastníckeho práva nemá žiaden právny význam a ani príslušná
správa katastra by na základe takéhoto rozhodnutia nevykonala zmenu zápisu vlastníckeho práva
v prospech navrhovateľa. Ďalšie námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní taktiež považoval
za nedôvodné, stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa a pokiaľ
ide o námietku nevykonania navrhnutých dôkazov, poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. z ktorého



vyplýva, že súd určí rozsah a mieru, v ktorej sa vykoná dokazovanie a rozhodne o tom, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Poukázal na to, že súd prvého stupňa napriek tomu, že dospel k záveru,
že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nad rámec stanovený
právnou úpravou a hospodárnosťou konania zaoberal sa aj samotnou argumentáciou navrhovateľa
smerujúcou k neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, a to zrejme v záujme, aby rozhodovacia činnosť
súdu predstavovala pre účastníkov autoritu spravodlivého rozhodovania, kedy súd nehodnotí len
samotné podmienky konania, ale zaoberá sa aj základnou argumentáciou účastníkov. K tomuto postupu
podľa jeho názoru súd pristúpil práve v záujme navrhovateľa. Poukázal aj na to, že skutočnosť, že
navrhovateľ si neprevzal z dôvodov na jeho strane oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ako ani
to, že nezabezpečil možnosť doposlania predmetnej zásielky a rovnako neoznámil žiadnu inú adresu
veriteľom na doručovanie, nie je dôvodom na určenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, ktorá nijako
nesúvisí s oznámením o začatí výkonu záložného práva podľa § 151m ods. 1 Obč. zák. a poukázal
na to, že navrhovateľ porušil najmä § 2, § 6, § 8 a § 9 zák. č. 500/2004 Z.z. a sám navrhovateľ
zapríčinil, že ani poštoví doručovatelia, odporcovia, ako ani samotný štát neboli oboznámení s tým, že
sa nezdržiaval na adrese trvalého pobytu. Povinnosťou navrhovateľa bolo uskutočniť úkony, ktoré by
umožnili doručovateľom zásielok identifikovať jeho aktuálny pobyt, alebo napr. splnomocniť osobu pre
doručovanie zásielok atď.. Navrhovateľ si teda nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. §
415 Obč. zák., podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na určenie
neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi odporcom v 1. a odporcom
v 2. rade, v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p.
a vec posúdil správne po právnej stránke; odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa, že v danom prípade nie je splnená zákonná podmienka existencie naliehavého právneho
záujmu navrhovateľa na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p..

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je zákonom stanoveným
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania
určovacej žaloby.

Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah
alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má navrhovateľ na
takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že bez tohto určenia by bolo ohrozené
právo žalobcu, alebo bez tohto určenia by sa stalo jeho právne postavenie neistým a výrok súdu o
určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom vzťahu navrhovateľa odstraňuje bez toho,
aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak
je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

Určovacia žaloba má teda preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde
právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho
vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však
byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre



právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak
žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že rozsudok vyhovujúci žalobe je spôsobilým podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych
práv v katastri nehnuteľností, kedy je určovacia žaloba nevyhnutne potrebná pre zosúladenie skutočného
právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie
má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide, alebo koho
právneho postavenia sa sporný právny vzťah alebo právo týka. V konaní o určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti sú nositeľmi práv a povinností, o ktorých v konaní ide, ten, kto tvrdí, že je
vlastníkom nehnuteľnosti odlišným od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, a ten, kto je ako vlastník
nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľnosti.

Podľa výkladu ust. § 80 písm. c) O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, a preto aj eventuálna nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhoch, kladných aj záporných, jednou z nevyhnutných
podmienok toho, aby bolo súdu umožnené nielen v rozsudku meritórne návrhu vyhovieť, ale aj žalobu
vecne prejednať, t.j. posudzovať právny vzťah alebo právo, ktorého určenie (pozitívne alebo negatívne)
sa navrhuje, pričom tento právny záujem musí existovať aj v čase, kedy súd vyhlasuje rozsudok vo veci
(§ 154 ods. 1 O.s.p.). Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa.

V prejednávanej veci, i keď navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom
dražby konanej dňa XX.XX.XXXX na základe zmluvy o vykonaní dražby zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
medzi odporcami v 1. a 2. rade, a to vlastníkom odlišným od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností,
nedomáha sa z tohto dôvodu určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a predmetom tohto
konania teda nie je taký právny vzťah k nehnuteľnosti, v prípade ktorého by rozsudok vyhovujúci žalobe
bol spôsobilým podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností,
na základe čoho by bolo možné považovať za splnenú podmienku existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.

Existenciu naliehavého právneho záujmu je potrebné posudzovať vo vzťahu k požadovanému určeniu,
teda v danom prípade nie k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k určeniu neplatnosti
dražby, pretože takéhoto určenia sa navrhovateľ v konaní nedomáha, ale vo vzťahu k určeniu
neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, určenia ktorej sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal.

Uzavretie zmluvy o vykonaní dražby, ako aj podstatné náležitosti tejto zmluvy upravuje ust. § 16 zák.
č. 527/2002 Z.z., ktoré v odseku 7 ustanovuje, že ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a
dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná.

Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby.

Podľa § 21 ods. 3 cit. zák., súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že v tomto konaní, v ktorom sa navrhovateľ domáha
určenia neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby nemožno posudzovať a ani určovať platnosť, resp.
neplatnosť dražby, ktoré určenie by malo vplyv na právne postavenie navrhovateľa; keď otázku platnosti
dražby tak, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, možno
posudzovať len v osobitnom konaní začatom na návrh o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2
cit. zák..



V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha len určenia neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o
vykonaní dražby uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade dňa XX.XX.XXXX, avšak týmto určením sa
nezmení jeho právne postavenie týkajúce sa existencie, resp. neexistencie jeho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby vykonanej na základe tejto zmluvy. Určovacia žaloba
o určenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby nie je teda právnym prostriedkom, ktorým by došlo
k odstráneniu ohrozenia navrhovateľovho postavenia alebo jeho stavu objektívnej právnej neistoty.
Okrem toho navrhovateľ v konaní, ako aj vo svojom odvolaní tvrdí, že bol nezákonne pozbavený
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, z čoho nemožno vyvodiť ani existenciu ohrozenia jeho práv
alebo právneho postavenia, ktorá by vyžadovala právnu ochranu žalobou preventívneho charakteru, ale
navrhovateľ tvrdí, že v danom prípade jeho práva už boli porušené, a to konkrétne porušením ustanovení
zákona č. 527/2002 Z.z., z ktorého dôvodu sa môže domáhať ochrany svojich práv žalobou o určenie
neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 cit. zák. v zákonom stanovenej lehote do troch mesiacov
odo dňa konania dražby. Platnosť zmluvy o vykonaní dražby môže súd posudzovať len ako predbežnú
otázku v konaní o určenie neplatnosti dražby.

Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby a správne uviedol, že aj prípadné vyslovenie neplatnosti
tejto zmluvy by nemalo za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti
navrhovateľom. Vyhovením návrhu navrhovateľov by bola určená len neplatnosť samotnej zmluvy,
uzavretie ktorej dražbe predchádzalo, ale nie neplatnosť dražby.

Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nemožno žalobu navrhovateľa vecne prejednať, tzn. že
nemožno posudzovať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby zo dňa XX.XX.XXXX, a preto
námietky navrhovateľa týkajúce sa dôvodov neplatnosti tejto zmluvy sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby
irelevantné. Tieto námietky by boli právne významné len v konaní o určenie neplatnosti dražby vedenom
na základe návrhu podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.. Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné
námietky navrhovateľa, že odporca v 1. rade nebol záložným veriteľom nehnuteľností, že dražba bola
vykonaná v jeho neprítomnosti a bez jeho vedomia, že písomnosti mu neboli doručené do vlastných rúk.
Ako nedôvodnú z týchto dôvodov posúdil aj námietku týkajúcu sa nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a
že súd prvého stupňa v zmysle Dohovoru, ktorému má povinnosť dať prednosť pred domácim zákonom,
nemal prihliadnuť na trojmesačnú prekluzívnu lehotu. V tomto konaní uvedenú lehotu ani nemožno
posudzovať, pretože táto sa vzťahuje na podanie návrhu o určenie neplatnosti dražby, ktorý však nie je
predmetom tohto konania. Pokiaľ navrhovateľ namieta porušenie jeho práv vyplývajúcich z Dohovoru a
protokolu č. 1, podľa ktorého každý má právo pokojne užívať svoj majetok, odvolací súd dospel k záveru,
že toto právo navrhovateľa nemožno považovať za ohrozené, pretože navrhovateľ nie je vlastníkom
predmetných nehnuteľností a pokiaľ tvrdí, že toto jeho právo bolo porušené prevodom nehnuteľností na
dražbe, v takom prípade účinným prostriedkom ochrany by bola žaloba o určenie neplatnosti dražby,
pretože odporca v 1. rade sa nestal vlastníkom na základe uzavretej zmluvy o vykonaní dražby, ale
udelením príklepu podľa § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z..

Navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy a tým mu odňal
možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania, ale môže výnimočne vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhujú a taktiež
rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí vykonať dôkaz navrhnutý
účastníkom, ak dospeje k záveru, že tento dôkaz nie je spôsobilý preukázať spornú právne významnú
skutočnosť a je teda nadbytočný.



Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil taký procesný postup súdu prvého stupňa, ktorým by
navrhovateľovi znemožnil realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva občiansky súdny poriadok
a nezistil ani neúplnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa nevykonaním navrhovateľom
navrhnutých dôkazov, keď navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie o určení pravosti dokumentov za
účelom preukázania neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, čo však nemožno považovať za skutočnosť
právne významnú, pretože samotnú platnosť tejto zmluvy nemožno v tomto konaní posudzovať
vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení jej neplatnosti.

K námietke navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa bolo porušené jeho právo na spravodlivý
súdny proces, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa dostatočne aj v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami a argumentami a právo
na spravodlivý súdny proces však nezahŕňa právo účastníka, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a
právnymi názormi, návrhmi na vykonanie dokazovania a nezakladá ani právo účastníka na to, aby bol
v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli právnym
zastúpením za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume XX,- eur spolu s
paušálnou náhradou nákladov v sume X,XX eur a náhradou 20% DPH v sume XX,XX eur, t.j. spolu v
sume XX,XX eur podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento si ich nárok neuplatnil
riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. aj napriek tomu, že mal vedomosť o podanom
odvolaní navrhovateľa, ktoré mu bolo riadne doručené, ako aj tomu, že termín vyhlásenia rozsudku
odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke V..D..G..sk v
zákonom určenej lehote 5 dní v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať
za všeobecne známy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 19C/181/2009

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam