Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/151/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109225657 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109225657.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: D. E., trvale bytom C. B. XX, T., prechodne bytom K. M., I.Á. X/A, T., zastúpeného C. E., trvale bytom C. B. XX, T., prechodne bytom K. M., I. X/A, T., proti odporcom v 1. rade: C. U., bytom H. č. XXX, H., v 2. rade: C. J., I..J.., so sídlom G. X, T., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčková 18, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. januára 2011 č.k. 19C 181/2009-153, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume XX,XX eur, na účet spoločnosti STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. v Bratislave, do troch dní. Odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade. Dospel k záveru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., pretože na jeho strane neexistuje akákoľvek právna neistota. Poukázal na to, že navrhovateľ inicioval konanie o neplatnosť dražby, a teda využil svoje právo na ochranu svojho vlastníctva, tento návrh však zobral späť, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené a že otázkou platnosti dražby sa môže súd zaoberať len v konaní vedenom v súlade s ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., a to aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. XCdo XXX/XXXX. Konštatoval, že aj prípadné vyslovenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby by nemalo za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti navrhovateľom. Uviedol, že ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. určením prekluzívnej lehoty navodzuje stav právnej istoty pre dobromyseľného vlastníka vydraženej nehnuteľnosti. Vysporiadal sa aj s námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby a uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX so J. Š. J. Ú. W. č. XXXXXX-X, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume XXX.XXX,-Sk a na zabezpečenie pohľadávky z úveru zriadil navrhovateľ zároveň záložné právo k rodinnému domu postavenému na parc. č. XXXX vo výmere XXXmX, k. ú. P. R., vedeného na LV č. XXX a na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX bolo zapísané záložné právo do evidencie nehnuteľností, čo vyplýva z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, úver nesplácal, čo vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX, z ktorého výroku vyplýva aj dátum splatnosti pohľadávky, ktorý súd ustálil dňom XX.XX.XXXX. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi Slovenskou konsolidačnou a.s. ako postupcom a odporcom v 1. rade ako postupníkom dňa XX.XX.XXXX bolo preukázané, že na odporcu v 1. rade bola okrem iného postúpená pohľadávka voči navrhovateľovi vo výške istiny XXX.XXX,-Sk vzniknutá z predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi odporcom v 1. rade ako postupcom a spoločnosťou I., s.r.o. ako postupníkom dňa XX.XX.XXXX odporca v 1. rade postúpil pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške istiny XXX.XXX,-Sk vzniknutú z úverovej zmluvy č. XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX uvedenej spoločnosti, pričom v čl. O. bod X sa účastníci dohodli, že postupca - odporca v 1. rade je na základe tejto dohody oprávnený vymáhať zaplatenie pohľadávky od dlžníka vo svojom mene, avšak na účet postupníka. Listom zo dňa XX.XX.XXXX odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, list bol navrhovateľovi doručený dňa XX.XX.XXXX uložením na pošte. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli odporcovia v 1. a 2. rade zmluvu o vykonaní dražby, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti a dospel k záveru, že omyl v označení čísla úveru v návrhu na vykonanie dražby nespôsobuje neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, keď v samotnej zmluve o vykonaní dražby je uvedené správne číslo úveru a navrhovateľ má vedomosť o tom, pre akú pohľadávku bola dražba uskutočnená, čo vyplýva aj z jeho listu zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného Exekútorskému úradu D.. D.. Ďalej dospel k záveru, že neplatnosť zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi je vylúčená s poukazom na ust. § 853 ods. 1a 2 Obč. zák. a uviedol, že odporca v 1. rade bol oprávnený vystupovať ako navrhovateľ dražby v zmysle § 530 ods. 1 Obč. zák.. Z dôvodu hospodárnosti zamietol návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania predložením originálu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, overením pravosti zmluvy o vykonaní dražby a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, keď toto dokazovanie považoval za nadbytočné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy konania v sume 503,21 eur a odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že naliehavý právny záujem preukázal ako posledný vlastník pred nezákonným prechodom vlastníckych práv s poukazom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o vykonaní dražby a následnú neplatnosť prechodu vlastníckych práv prostredníctvom zneužitia zákona o dobrovoľných dražbách. Namietal, že dražba bola vykonaná v zmysle § 37 Obč. zák. na absolútne neplatný právny dôvod od samého počiatku, pretože odporca v 1. rade nebol záložným veriteľom, a to jednak z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu so spoločnosťou I., s.r.o., na základe ktorej prešli všetky práva na túto spoločnosť a len ona mohla navrhnúť dobrovoľnú dražbu; ďalej z dôvodu, že pohľadávka z úverovej zmluvy č. XX-XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú navrhovateľ dobrovoľnej dražby uviedol v návrhu na vykonanie dražby zo dňa XX.XX.XXXX, nebola na neho postúpená a na pohľadávku z úverovej zmluvy č. XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, uvedenú ako právny dôvod v zmluve o vykonaní dražby, nevzniklo záložné právo v zmysle § 58 ods. 2 Obč. zák., pretože nebola registrovaná štátnym notárstvom. Uviedol, že poradie zapísaných záložných práv za záložným právom navrhovateľa v oznámení o vykonaní dražby, v notárskej zápisnici, ako aj v samotnom návrhu na vykonanie dražby a v zmluve o vykonaní dražby preukazuje podľa jeho názoru, že dražba bola vykonaná na úver jeho manželky, ktorý nebol na navrhovateľa dražby postúpený a nestal sa teda záložným veriteľom. Ďalej namietal, že navrhovateľ dobrovoľnej dražby porušil zákon pri doručovaní a nedoručil mu písomnosť do vlastných rúk a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo XX/XXXX. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď podľa čl. 154c Ústavy SR mal dať prednosť Dohovoru o ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“) pred domácim zákonom č. 527/2002 Z.z., keď tento dohovor zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd a poukázal na nepremlčateľnosť práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Uviedol, že každý má právo na spravodlivý súdny proces a nestranný súd, z čoho vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie, avšak v jeho očiach sa konajúci súd nejaví ako nestranný, ale snaží sa vychádzať v ústrety dražobným spoločnostiam, vyzdvihovať pojem dlžník a potláčať pojem ľudské práva, pretože meritum tohto sporu má znaky osobitného zreteľa, keď nesprávnym postupom nevzniklo záložné právo k nehnuteľnosti v zmysle zákona a aj napriek tomu musí znášať neprimerané následky, keď na základe tejto zmluvy mu bolo odňaté jeho vlastnícke právo k rodinnému domu v jeho neprítomnosti a bez jeho vedomosti, čím boli porušené jeho základné ľudské práva v zmysle Dohovoru a protokolu č. 1 o ochrane majetku, podľa ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok, keď on sa s celou rodinou prepadol do bezdomovstva. Pokiaľ ide o jeho odchod do azylového konania uviedol, že bol v legálnom konaní s povolením švajčiarskych úradov a dôvodom jeho odchodu bol útek pred nezákonným konaním tretích osôb, z dôvodov nedostatočnej ochrany jeho práv zo strany orgánov činných v trestnom konaní, o čom predložil aj odcudzujúce rozsudky osôb, proti ktorým podal trestné oznámenie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a uviedol, že u neho je naliehavý právnym záujem daný tým, že sa na neplatnosť predmetnej zmluvy odvoláva vo všetkých nárokoch, ktoré si uplatnil, resp. uplatniť mieni, pričom súd pre zachovanie jeho právnej istoty jednotnému vyriešeniu otázky neplatnosti zmluvy, či predídeniu prípadných ďalších dlhotrvajúcich sporov, musí priznať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa jeho názoru, ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Preukázaním absolútnej neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby pre rozpor so zákonom, ktorú naviac navrhla neoprávnená osoba, by sa preukázala aj absolútna neplatnosť celej dobrovoľnej dražby, a teda nezákonné pozbavenie jeho vlastníckych práv, čo by spôsobilo aj neplatnosť následných prevodov nehnuteľnosti, a teda by sa preukázalo, že oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti je naďalej on. Poukázal na to, že ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Namietal, že odmietnutím dokazovania o určení pravosti dokumentov i keď on preukázal dôvodné podozrenie, že bola zmluva o vykonaní dražby „prispôsobená okolnostiam“, súd mu odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že vyslovenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby by nemalo za následok jeho nadobudnutie vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti, pretože v danom prípade skutkový stav dražby nehnuteľnosti tvorí precedens, dražba bola uskutočnená svojvoľne, bez vedomosti vlastníka predmetu dražby, čo podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je považované za nezákonné konanie. Namietal, že vlastnícke právo je právom ústavným a prekluzívna lehota na určenie neplatnosti dražby uplynula márne bez jeho pričinenia a vedomosti, keďže sa preukázateľne fyzicky nenachádzal na území Slovenskej republiky, ale vo Švajčiarsku v azylovom konaní a aj preto ide v tomto prípade o svojvoľné konanie. V tejto súvislosti poukázal na odbornú literatúru upravujúcu aplikáciu čl. 1 protokolu č. 1 k Dohovoru. Súd mal dať prednosť Dohovoru pred domácim zákonom tým, že na trojmesačnú prekluzívnu dobu nebude prihliadať, pretože v tomto prípade ide o vlastnícke práva, ktoré sú nepremlčateľné a Dohovor zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd pri ochrane vlastníckych práv, nakoľko došlo k prechodu vlastníckych práv v rozpore so zákonom. Tým, že preukázal, že pred nezákonným prechodom vlastníckych práv bol v liste vlastníctva nespochybniteľne zapísaný ako jediný a výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti, zostáva vlastníkom aj naďalej a je preto daný naliehavý právny záujem tým, že sa na neplatnosť predmetnej zmluvy, ktorá mu bráni pokojne užívať jeho majetok, odvoláva vo všetkých svojich nárokoch, ktoré si uplatnil, resp. uplatniť mieni. Nesprávne súd prvého stupňa podľa jeho názoru posúdil aj neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, a to najmä z dôvodu, že odporca v 1. rade nebol v žiadnom prípade záložným veriteľom a nebol preto v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. oprávnený navrhnúť a vykonať dobrovoľnú dražbu. Došlo teda k nezákonnému prechodu vlastníckych práv. Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume XX,XX eur. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, keď aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. XCdo XXX/XXXX vyplýva, že nemožno posudzovať otázku neplatnosti dražby ako prejudiciálnu a taktiež ani v inom konaní ako v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ by ani určením neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby nemohol dosiahnuť spätné nadobudnutie vydraženej nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a prípadné vyslovenie neplatnosti tejto zmluvy by ani iným spôsobom nezmenilo jeho postavenie. Výsledkom konania o určenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby by mohlo byť len určenie tejto samotnej skutočnosti, ktorá vo vzťahu k cieľu navrhovateľa o spätné nadobudnutie vlastníckeho práva nemá žiaden právny význam a ani príslušná správa katastra by na základe takéhoto rozhodnutia nevykonala zmenu zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa. Ďalšie námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní taktiež považoval za nedôvodné, stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa a pokiaľ ide o námietku nevykonania navrhnutých dôkazov, poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. z ktorého vyplýva, že súd určí rozsah a mieru, v ktorej sa vykoná dokazovanie a rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. Poukázal na to, že súd prvého stupňa napriek tomu, že dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nad rámec stanovený právnou úpravou a hospodárnosťou konania zaoberal sa aj samotnou argumentáciou navrhovateľa smerujúcou k neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, a to zrejme v záujme, aby rozhodovacia činnosť súdu predstavovala pre účastníkov autoritu spravodlivého rozhodovania, kedy súd nehodnotí len samotné podmienky konania, ale zaoberá sa aj základnou argumentáciou účastníkov. K tomuto postupu podľa jeho názoru súd pristúpil práve v záujme navrhovateľa. Poukázal aj na to, že skutočnosť, že navrhovateľ si neprevzal z dôvodov na jeho strane oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ako ani to, že nezabezpečil možnosť doposlania predmetnej zásielky a rovnako neoznámil žiadnu inú adresu veriteľom na doručovanie, nie je dôvodom na určenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, ktorá nijako nesúvisí s oznámením o začatí výkonu záložného práva podľa § 151m ods. 1 Obč. zák. a poukázal na to, že navrhovateľ porušil najmä § 2, § 6, § 8 a § 9 zák. č. 500/2004 Z.z. a sám navrhovateľ zapríčinil, že ani poštoví doručovatelia, odporcovia, ako ani samotný štát neboli oboznámení s tým, že sa nezdržiaval na adrese trvalého pobytu. Povinnosťou navrhovateľa bolo uskutočniť úkony, ktoré by umožnili doručovateľom zásielok identifikovať jeho aktuálny pobyt, alebo napr. splnomocniť osobu pre doručovanie zásielok atď.. Navrhovateľ si teda nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415 Obč. zák., podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi odporcom v 1. a odporcom v 2. rade, v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a vec posúdil správne po právnej stránke; odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nie je splnená zákonná podmienka existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je zákonom stanoveným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu, alebo bez tohto určenia by sa stalo jeho právne postavenie neistým a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom vzťahu navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba má teda preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe je spôsobilým podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, kedy je určovacia žaloba nevyhnutne potrebná pre zosúladenie skutočného právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide, alebo koho právneho postavenia sa sporný právny vzťah alebo právo týka. V konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sú nositeľmi práv a povinností, o ktorých v konaní ide, ten, kto tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti odlišným od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, a ten, kto je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľnosti. Podľa výkladu ust. § 80 písm. c) O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a preto aj eventuálna nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhoch, kladných aj záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené nielen v rozsudku meritórne návrhu vyhovieť, ale aj žalobu vecne prejednať, t.j. posudzovať právny vzťah alebo právo, ktorého určenie (pozitívne alebo negatívne) sa navrhuje, pričom tento právny záujem musí existovať aj v čase, kedy súd vyhlasuje rozsudok vo veci (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. V prejednávanej veci, i keď navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby konanej dňa XX.XX.XXXX na základe zmluvy o vykonaní dražby zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade, a to vlastníkom odlišným od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, nedomáha sa z tohto dôvodu určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a predmetom tohto konania teda nie je taký právny vzťah k nehnuteľnosti, v prípade ktorého by rozsudok vyhovujúci žalobe bol spôsobilým podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, na základe čoho by bolo možné považovať za splnenú podmienku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu je potrebné posudzovať vo vzťahu k požadovanému určeniu, teda v danom prípade nie k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k určeniu neplatnosti dražby, pretože takéhoto určenia sa navrhovateľ v konaní nedomáha, ale vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, určenia ktorej sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal. Uzavretie zmluvy o vykonaní dražby, ako aj podstatné náležitosti tejto zmluvy upravuje ust. § 16 zák. č. 527/2002 Z.z., ktoré v odseku 7 ustanovuje, že ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Podľa § 21 ods. 3 cit. zák., súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že v tomto konaní, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby nemožno posudzovať a ani určovať platnosť, resp. neplatnosť dražby, ktoré určenie by malo vplyv na právne postavenie navrhovateľa; keď otázku platnosti dražby tak, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, možno posudzovať len v osobitnom konaní začatom na návrh o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zák.. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha len určenia neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o vykonaní dražby uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade dňa XX.XX.XXXX, avšak týmto určením sa nezmení jeho právne postavenie týkajúce sa existencie, resp. neexistencie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby vykonanej na základe tejto zmluvy. Určovacia žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby nie je teda právnym prostriedkom, ktorým by došlo k odstráneniu ohrozenia navrhovateľovho postavenia alebo jeho stavu objektívnej právnej neistoty. Okrem toho navrhovateľ v konaní, ako aj vo svojom odvolaní tvrdí, že bol nezákonne pozbavený vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, z čoho nemožno vyvodiť ani existenciu ohrozenia jeho práv alebo právneho postavenia, ktorá by vyžadovala právnu ochranu žalobou preventívneho charakteru, ale navrhovateľ tvrdí, že v danom prípade jeho práva už boli porušené, a to konkrétne porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z., z ktorého dôvodu sa môže domáhať ochrany svojich práv žalobou o určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 cit. zák. v zákonom stanovenej lehote do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Platnosť zmluvy o vykonaní dražby môže súd posudzovať len ako predbežnú otázku v konaní o určenie neplatnosti dražby. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby a správne uviedol, že aj prípadné vyslovenie neplatnosti tejto zmluvy by nemalo za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti navrhovateľom. Vyhovením návrhu navrhovateľov by bola určená len neplatnosť samotnej zmluvy, uzavretie ktorej dražbe predchádzalo, ale nie neplatnosť dražby. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nemožno žalobu navrhovateľa vecne prejednať, tzn. že nemožno posudzovať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby zo dňa XX.XX.XXXX, a preto námietky navrhovateľa týkajúce sa dôvodov neplatnosti tejto zmluvy sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby irelevantné. Tieto námietky by boli právne významné len v konaní o určenie neplatnosti dražby vedenom na základe návrhu podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.. Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľa, že odporca v 1. rade nebol záložným veriteľom nehnuteľností, že dražba bola vykonaná v jeho neprítomnosti a bez jeho vedomia, že písomnosti mu neboli doručené do vlastných rúk. Ako nedôvodnú z týchto dôvodov posúdil aj námietku týkajúcu sa nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a že súd prvého stupňa v zmysle Dohovoru, ktorému má povinnosť dať prednosť pred domácim zákonom, nemal prihliadnuť na trojmesačnú prekluzívnu lehotu. V tomto konaní uvedenú lehotu ani nemožno posudzovať, pretože táto sa vzťahuje na podanie návrhu o určenie neplatnosti dražby, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Pokiaľ navrhovateľ namieta porušenie jeho práv vyplývajúcich z Dohovoru a protokolu č. 1, podľa ktorého každý má právo pokojne užívať svoj majetok, odvolací súd dospel k záveru, že toto právo navrhovateľa nemožno považovať za ohrozené, pretože navrhovateľ nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a pokiaľ tvrdí, že toto jeho právo bolo porušené prevodom nehnuteľností na dražbe, v takom prípade účinným prostriedkom ochrany by bola žaloba o určenie neplatnosti dražby, pretože odporca v 1. rade sa nestal vlastníkom na základe uzavretej zmluvy o vykonaní dražby, ale udelením príklepu podľa § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.. Navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy a tým mu odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania, ale môže výnimočne vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhujú a taktiež rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí vykonať dôkaz navrhnutý účastníkom, ak dospeje k záveru, že tento dôkaz nie je spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť a je teda nadbytočný. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil taký procesný postup súdu prvého stupňa, ktorým by navrhovateľovi znemožnil realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva občiansky súdny poriadok a nezistil ani neúplnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa nevykonaním navrhovateľom navrhnutých dôkazov, keď navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie o určení pravosti dokumentov za účelom preukázania neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, čo však nemožno považovať za skutočnosť právne významnú, pretože samotnú platnosť tejto zmluvy nemožno v tomto konaní posudzovať vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení jej neplatnosti. K námietke navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa dostatočne aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami a argumentami a právo na spravodlivý súdny proces však nezahŕňa právo účastníka, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, návrhmi na vykonanie dokazovania a nezakladá ani právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume XX,- eur spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume X,XX eur a náhradou 20% DPH v sume XX,XX eur, t.j. spolu v sume XX,XX eur podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. aj napriek tomu, že mal vedomosť o podanom odvolaní navrhovateľa, ktoré mu bolo riadne doručené, ako aj tomu, že termín vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke V..D..G..sk v zákonom určenej lehote 5 dní v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.