Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/282/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109225854 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109225854.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: M. Č. K. - A. M., Z. G.Ž. X, K., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: LEGAL CARTEL, s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporcovi: T.. O. U.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K., o zaplatenie sumy 89,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 19C 220/2009-63 zo dňa 08.06.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 08.06.2012 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 89,62 eur so 7% úrokom z omeškania od 15.07.2006 do zaplatenia ako náhradu nákladov, ktoré mu vznikli odstránením motorového vozidla odporcu zn. Honda EČV: K. - XXX - G. dňa 07.07.2006 na základe rozhodnutia správcu komunikácie o odstránení vozidla, pretože tvorilo prekážku v cestnej premávke na ulici Z. Z. K., na základe čoho vznikol zákonný dôvod na odstránenie vozidla v zmysle ust. § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Dňa 07.07.2007 si odporca prevzal motorové vozidlo, tiež protokol o výdaji vozidla a doklad na sumu 2.700,- Sk s lehotou splatnosti dňa 14.07.2006. Súd prvého stupňa prejednal vec v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že odporca sa vo veci nevyjadril. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zriaďovacou listinou zo dňa 30.01.1992 Miestne zastupiteľstvo mestskej časti K. A. M. zriadilo dňom 01.02.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh v mestskej časti K. A. M. s názvom Z., so sídlom K., Ž. F.. Č.. X. z ktorej vyplýva, že účelom a predmetom činnosti zriadenej rozpočtovej organizácie bolo o.i. vykonávať správu a údržbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Starosta m. č. K. A. M. poveril dňa 15.02.2006 Mestskú políciu I. M. A. K. - A. M. zabezpečením výkonu rozhodnutia o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Podľa poverenia príslušníci mestskej polície budú rozhodovať o odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách na území A. M., ktorých správcom je Z. a ktorými sú prejazdné úseky ciest III. a IV. triedy a ich súčastí a miestne komunikácie III. a IV. triedy a ich súčastí. Podľa článku III bod 1 poverenia, odstránenie vozidla podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ a b/ uvedeného zákona na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície zabezpečí Z.A. ako správca komunikácie prostredníctvom zmluvného partnera. Dňa 24.10.2008 uzatvorili Z. K. - A. M., ako postupca a Q., A..P..U.., ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 spoločnosť Q., A..P..U.. postúpila na mestskú časť K. - A. M. pohľadávky podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy, medzi ktorými má byť aj pohľadávka voči odporcovi. M. Č. K. - A. M. sa na základe uznesenia, ktorým súd pripustil zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa, vstúpil na miesto pôvodného navrhovateľa Q., A..P..U.. Z protokolu o odstránení vozidla súd zistil, že dňa 07.07.2006 o 9.50 hod. bolo z Z. F. Z. K. odstránené vozidlo odporcu z dôvodu, že stálo v zóne D 56a a o odťahu vozidla rozhodol policajt M. O.. Súčasťou protokolu je aj poverenie podpísané starostom m.č. K. - A. M., ktorým ako správca komunikácie, poveril spoločnosť Q., A..P..U.. k uskladneniu, vydaniu vozidla a inkasovaniu vzniknutej pohľadávky v sume 2.700,- Sk v mieste prevzatia vozidla. Predmetné motorové vozidlo na základe protokolu o výdaji vozidla prevzal odporca 07.07.2006 o 14.30 hod., ktorý bol oboznámený s dôvodom odťahu vozidla a vznikom pohľadávky, ktorú neuhradil s tým, že nesúhlasí s cenou uvedenou na faktúre, nakoľko nezohľadňuje nutné náklady súvisiace s odťahom. Súd prvého stupňa vec posúdil v súlade s ust. § 3, § 40, § 124 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ďalej podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) a podľa § 3d ods. 3, § 3d ods. 5 písm. d) a § 4b ods. 1 tohto zákona a podľa § 1a ods. 2 a § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislava a podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a tiež podľa § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu vychádzal z toho, že odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho práva), z tohto dôvodu nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Podľa názoru súdu výkon núteného odťahu navrhovateľ odvodzoval od poverenia starostu m. č. K. - A. M. zo dňa 15.02.2006 o zabezpečovaní a odstraňovaní vozidiel na území m. č. K. - A. M.. K nútenému odťahu vozidla došlo dňa 07.07.2006. V čl. II bod 2.1 navrhovateľom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Z. K. - A. M. ako postupcom a spoločnosťou Q., A..P..U.. ako postupníkom zo dňa 24.10.2008 (teda po realizácii odťahu, ktorý vykonal Q. na základe poverenia starostu zo dňa 15.02.2006) je uvedené, že predmetom zmluvy je odplatné postúpenie pohľadávok postupcu na postupníka vrátane príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených, ktoré má postupca voči dlžníkov a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy s odkazom na znenie príkaznej zmluvy č. 48/2006 zo dňa 23.10.2006. Na uvedený odťah sa tak citovaná príkazná zmluva č. 48/2006 nemôže vzťahovať, vzhľadom na časový nesúlad medzi jej uzatvorením a dňom vykonania odťahu. Súd prvého stupňa skúmal, či spoločnosťou Q., A..P..U.. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec podľa § 40 ods. 1 a 4 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a dospel k záveru, že obchodná spoločnosť Q., A..P..U.. nie je ani obec a ani právnická osoba obcou pre tento účel založená alebo zriadená, preto vozidlo odporcu nebolo odtiahnuté správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 40 ods. 1 a 4 zák. č. 315/1996 Z.z. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. Poverením na výkon odťahu zo dňa 15.02.2006 pre spoločnosť Q., A..P..U.. je preto neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože správca komunikácie v zastúpení starostom m.č., ním v rozpore so zákonom poveril obchodnú spoločnosť Q., A..P..U.. ako podnikateľský subjekt časťou právomoci verejnej správy. Pokiaľ by došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu vzniklo by bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka a preto navrhovateľ na základe neplatného právneho úkonu sa nemôže voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov súvisiacich s odstránením vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi. Postúpenie pohľadávky nemá na uvedený stav žiaden vplyv. Súd dospel k záveru, že obchodná spoločnosť Q., A..P..U.. nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky a preto nemohla túto neexistujúcu pohľadávku ani postúpiť v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka na navrhovateľa a preto návrh navrhovateľa nie je dôvodný a súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v konaní náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p., pretože nepodal návrh na priznanie trov konania a ani žiadne trovy mu v konaní nevznikli. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle podaného návrhu a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť uplatnenú sumu spolu s úrokom z omeškania. V odvolaní poukázal na to, že striktný výklad ust. § 40 Zákona o premávke na pozemných komunikáciách spôsobom aký uvádza súd by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by sme pripustili, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z Právneho poriadku SR sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol samozrejme nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej, ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. V súvislosti s námietkou nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní a tvrdil, že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 medzi rozpočtovou organizáciou Z. K. - A. M., zriadenou navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou Q., A..P..U.. neodporuje zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu SR a preto nejde o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný. Z ustanovenia tohto zákona priamo vyplýva navrhovateľovi právo na úhradu nákladov na odťah motorového vozidla a predmetné ustanovenie priamo zakladá verejnoprávny vzťah medzi správcom komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené a prevádzkovateľom odstráneného motorového vozidla a priamo z tohto ustanovenia potom vyplýva odporcovi povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla navrhovateľovi. Vznik nákladov na odťah motorového vozidla preukazuje samotná skutočnosť, že došlo k odťahu motorového vozidla. V súlade s rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných právnych veciach je zrejmé, že náklady odťahu nie je odporca povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti, ktorá vykonala technický odťah motorového vozidla, ale práve navrhovateľovi ako správcovi komunikácie. Z uvedených dôvodov navrhovateľ preto žiadal návrhu vyhovieť a rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí (§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len ,,Cestný zákon“) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla odporcu). Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 Cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d/ Cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 Cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách). Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané (§ 40 ods. 4 písm. a/ zák. č. 315/1996 Z.z.). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z.). Z citovaných ustanovení Cestného zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako, že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy. V zmysle uvedených ustanovení zákona jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 315/1996 Z.z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124 ods. 6 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky a gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn. , že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Z ustanovenia § 3d Cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo 70/2003 uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Odvolací súd na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia považoval za potrebné zdôrazniť, že vychádzal i z vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu SR, v súvislosti s aplikáciou § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, keďže v tomto prípade nebol žiadny dôvod sa od nich odchýliť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. na zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, i keď bol v konaní úspešný s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., pretože nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania a žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.