Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/244/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109225855 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109225855.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K. P. R. T., M.I. E., J. J. R. T., Š. F.. Č.. X, O.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Škultétym, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Heydukova 3, proti odporkyni: W. Š., T. R. T., T. XX, zastúpenej O.. H. Š., T. R. T., T.A. XXXX/XX, o zaplatenie XXX,XX Eur s prísl., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. júna 2011 č.k. 25C 230/2009-78 a proti uzneseniu zo dňa 24. augusta 2011, č.k. 25C/203/2009-97, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací sú rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24. augusta 2011, č.k. 25C/203/2009-97, z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,X% ročne zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX eur od X.X.XXXX do zaplatenia, a to titulom úhrady školného za prekročenie štandardnej dĺžky bakalárskeho štúdia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške XXX,XX eur. Vychádzal zo zistenia, že odporkyňa začala študovať na M. E. K. P. R. T., v študijnom programe E., počnúc od akademického roka XXXX/ XXXX, išlo pritom o bakalárske štúdium s dĺžkou trvania X roky, štátnej skúšky sa zúčastnila dňa XX.XX.XXXX, na ktorej F. R. Č. Z. T. H., a preto sa opätovne prihlásila na obhajobu záverečnej práce dňa XX.XX.XXXX, ktorú obhajobu úspešne absolvovala dňa XX.XX.XXXX s celkovým výsledkom štátnej skúšky „H.“.. S poukazom na ust. § 51 ods. 2, 3, § 61 ods. 1, § 65 ods. 1, § 68 ods. 1, § 69 ods. 2, § 71 ods. 3 písm. b), § 113a ods. 9,10 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách považoval návrh na zaplatenie školného za dôvodný. Konštatoval, že zákon o vysokých školách upravuje školné a poplatky spojené so školným v ustanoveniach § 92 a nasl., pričom určenie školného viaže na základ, ktorým je percentuálny podiel z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta z celkových bežných výdavkov poskytnutých verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu (ods. 1); tento základ sa vzťahuje na celý akademický rok (ods. 2). Pokiaľ ide o povinnosti študentov v súvislosti s úhradou školného, tie sú bližšie definované v ďalších odsekoch ustanovenia § 92, ktoré sa však v rozsahu odsekov 3 až 8 na prejednávanú vec nevzťahujú. Poukázal na to, že počnúc od XX.XX.XXXX vstúpilo do platnosti a účinnosti ustanovenie § 113a ods. 9 zákona o vysokých školách, ktoré deklaruje, že ustanovenia § 92 ods. 3 až 8 zákona sa nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium a zapísaných pred X. J. XXXX, okrem tých študentov, ktorí síce boli prijatí na štúdium pred XX.XX.XXXX, ale sa do neho nezapísali, a boli prijatí a zapísali sa aj na štúdium po XX.XX.XXXX, čo však nie je prípad odporkyne. Odporkyňa totiž bola prijatá a zapísaná na štúdium na K. P. R. T., na M. E. R. I. S. XXXX/XXXX, Q..D.. H. X. J. XXXX. Na základe uvedeného potom dovodil, že na odporkyňu sa vzťahuje odsek 10 prechodného ustanovenia § 113a zákona o vysokých školách, ktorý ukladá práve tým študentom prijatým a zapísaným na štúdium pred X. J. XXXX v prípade, že prekročili štandardnú dĺžku štúdia v príslušnom študijnom programe, povinnosť zaplatiť verejnej vysokej škole ročné školné; zohľadňuje sa pritom doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium príslušného študijného programu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa ako študentka trojročného bakalárskeho študijného programu, na ktorý nastúpila v akademickom roku XXXX/XXXX, neukončila štúdium v akademickom roku zodpovedajúcemu štandardnej dĺžke jej štúdia (XXXX/XXXX), ale až v akademickom roku XXXX/XXXX, ktorý začal X. J. XXXX. Keďže štúdium vysokej školy sa riadne skončí až jeho úplným absolvovaním podľa príslušného študijného programu, t.j. splnením poslednej z podmienok jeho riadneho zavŕšenia (§ 65 ods. 1 zákona o vysokých školách), ktorej odporkyňa preukázateľne vyhovela až dňa XX.XX.XXXX, keď obhájila bakalársku prácu ako súčasť jej štúdia (§ 51 ods. 3 zákona o vysokých školách), dovodil, že prekročila štandardnú dĺžku štúdia v študijnom programe manažment a s poukazom na § 113a ods. 10 zákona o vysokých školách dospel k záveru, že odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť príslušné ročné školné. Nepovažoval za dôvodnú argumentáciu odporkyne o väzbe povinnosti uhradiť školné na zápis do ďalšieho štúdia, ku ktorému nedošlo, ani argumentáciu v zmysle ktorej prestala mať práva a povinnosti študenta a mala len právo vykonať obhajobu záverečnej práce. Konštatoval, že zákon o vysokých školách (§ 69 ods. 2) totiž jasne definuje ako jeden z prípadov, kedy študent prestáva byť študentom, deň skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách, ktorý v prípade odporkyne pripadol na XX.X.XXXX, do toho času odporkyni prináležali všetky práva a povinnosti študenta, teda aj povinnosť uhradiť školné, keď jej taký záväzok vznikol zo zákona (§ 113a ods. 10 zákona o vysokých školách); povinnosť jeho úhrady je totiž podmienená štúdiom odporkyne na vysokej škole, a nie zápisom na ďalšie štúdium; pokiaľ by prijal záver, že odporkyňa nebola študentkou, vznikli by pochybnosti ohľadne samotného vykonania štátnej záverečnej skúšky, ktorú môže vykonať len študent. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal ich náhradu navrhovateľovi v celkovej výške XXX,XX eur vzhľadom na neúspech navrhovateľa v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej istiny. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. Nesúhlasila s tým, že by jej vznikla povinnosť zaplatiť školné hoci štúdium ukončila po uplynutí štandardnej doby štúdia určenej študijným programom. Namietala, že rozhodnutie o vzniku povinnosti uhradiť školné neobsahuje právny titul, na základe ktorého súd prvého stupňa túto povinnosť vyslovil. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nezohľadnil neexistenciu jej zápisu do ďalšieho obdobia štúdia podľa § 73 ods. 3 písm. d), respektíve absenciu zákonnej povinnosti študenta zapísať sa do ďalšieho obdobia štúdia z titulu vykonania obhajoby záverečnej práce. S poukazom na druhú vetu odseku 10 ustanovenia § 113a uviedla, že pre určenie doby štúdia za účelom zistenia prekročenia jeho štandardnej dĺžky je relevantný iba čas, v ktorom je študent zapísaný na štúdium. Poukázala na tom že bola zapísaná od akademického roka XXXX/XXXX do akademického roka XXXX/XXXX, teda v celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba Q. rokov, štandardná doba štúdia. Ďalej uviedla, že jej nevznikla povinnosť zapísať sa podľa § 59 pre splnenie poslednej podmienky pre riadne skončenie štúdia, a to vykonať štátnu skúšku podľa § 63 ods. 2 v súlade s § 65 ods. 1 a že úkon zápisu je možný iba konaním osoby oprávnenej sa zapísať pre pokračovanie v štúdiu, nie je možné nahrádzať ho rozhodnutím samosprávneho orgánu verejnej vysokej školy alebo iným úkonom a ak právo zostane nevyužité aj po výzve vysokej školy, sankciou je skončenie štúdia zanechaním štúdia. Iným skončením štúdia je aj neskončenie štúdia v lehote predpísanej pre riadne skončenie a ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b) sa dotýka jedine študentov, ktorí splnili predpísaný počet kreditov, ale nevykonali štátnu skúšku ako poslednú podmienku pre úspešné absolvovanie štúdia. Poukázala ďalej na relevantné ustanovenia zákona číslo 131/2002 Z.z., ako aj na vnútorný predpis číslo 14/2008, ktorým bol schválený študijný poriadok. V súvislosti s úrokmi z omeškania uviedla, že je vymáhaná povinnosť ustanovená všeobecne záväzným predpisom správneho práva, nejedná sa o záväzok podľa občianskeho práva, a preto aplikácia § 517 Občianskeho zákonníka je nedôvodná. Dôvodila tým, že zákon patrí do oblasti správneho práva a neobsahuje ustanovenia o splatnosti školeného a sankcie za jeho nedodržanie, rovnako ako aj ďalšie vnútorné predpisy. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že prejednaniu veci v občianskom súdnom konaní na súde prvého stupňa bránil nedostatok právomoci, v dôsledku čoho malo byť konanie na súde prvého stupňa zastavené a vec postúpená orgánu, do právomoci ktorého patrí. Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa XX. D. XXXX domáhal na odporkyni zaplatenia istiny vo výške XXX,XX eur s príslušenstvom titulom dlžného školného z dôvodu, že táto ako študentka študijného programu E., v študijnom odbore X.X.XX E.E., M. E. K. P. R. T., prekročila v akademickom roku XXXX/ XXXX štandardnú dĺžku štúdia, a preto jej podľa § 113a zákona o vysokých školách vznikla povinnosť uhradiť školné, pričom na výzvu navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou ju vyzval na úhradu školného, reagovala listom z XX. F. XXXX, v ktorom uviedla, že v akademickom roku XXXX/XXXX nebola zapísaná na štúdium na žiadnej z fakúlt K. P., ani na žiadnej inej vysokej škole, a preto školné navrhovateľovi nezaplatila. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konania zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 7 ods. 1,3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. V posudzovanej veci sa navrhovateľ, ktorý je vysokou školou, od odporkyne, ako od študentky M. E. K. R. T., domáha zaplatenia školného za prekročenie štandardnej dĺžky bakalárskeho štúdia. Podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6), pod ktoré spadá aj rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70 až 72). Jednou zo zákonom stanovených povinností študenta je aj uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom vysokej škole, na ktorej je zapísaný (§ 71 ods. 3, písm. b/ zákona o vysokých školách). Podľa § 28 ods. 1 zákona o vysokých školách vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 23 ods. 1) koná v mene verejnej vysokej školy dekan a v týchto veciach zodpovedá rektorovi za svoju činnosť. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade vzťahu dekana fakulty rozhodujúceho v mene vysokej školy vo veciach patriacich do jej samosprávnej pôsobnosti, teda aj pri rozhodovaní o povinnosti študenta o zaplatení školného, nevzniká medzi vysokou školou a študentom žiaden zo súkromnoprávnych vzťahov uvedených v ust. § 7 ods. 1 O.s.p., ktoré prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ide o rozhodovanie v rámci samosprávnej pôsobnosti vysokej školy, zverenej jej zákonom, vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študenta, pričom pri uplatňovaní tejto rozhodovacej právomoci vystupuje vysoká škola v pozícii nadriadeného orgánu verejnej správy, a preto tu nevzniká súkromný občianskoprávny, ale verejnoprávny vzťah vysokej školy a študenta, o ktorého právach a povinnostiach rozhoduje. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné v danej veci výzvu dekana M. E. K. R. T. na uhradenie školného zo dňa XX.XX.XXXX považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré ako individuálny správny akt, podlieha preskúmaniu zákonnosti v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Odpoveď odporkyne na túto výzvu, jej listom zo dňa XX.XX.XXXX, potom predstavuje opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Na uvedené závery nemá vplyv ani tá skutočnosť, že podľa § 108 zákona o vysokých školách sa všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) nevzťahuje na rozhodovanie o školnom podľa tohto zákona. Napokon takémuto postupu nasvedčuje aj doterajšia rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. XSžo XX/XXXX W. C. XX.XX.XXXX, sp. zn. XSžo XXX/XXXX W. C. XX.XX.XXXX, J.. W.. XSžo XXX/XXXX W. C. XX.XX.XXXX R. J. J. F. Ú. J. J. J.. W.. O..Ú. XXX/XX) a úplne jednoznačne k tejto problematike zaujal právny názor Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. XSžnč X/XXXX W. C. XX.XX.XXXX, ktorým uložil Q. K. R. Q. povinnosť vydať rozhodnutie o povinnosti navrhovateľa (študenta) uhradiť jej školné za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia za akademický rok XXXX/XXXX, v ktorom s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. e) zák. č. 131/2002 Z.z. dovodil, že verejná vysoká škola má právomoc orgánu verejnej správy vykonávať rozhodovaciu činnosť, pričom výstupom tejto rozhodovacej činnosti je predovšetkým individuálny správny akt. Rozsah akademických práv a povinností je upravený v § 70 a § 71 zák. č. 131/2002 Z.z., konkrétne v zmysle § 71 ods. 3 písm. b) zák. č. 131/2002 Z.z. je študent povinný najmä uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona. O tom, že tu koná vysoká škola ako nositeľ verejnej moci tým spôsobom, že ukladá druhému účastníkovi právneho vzťahu v podriadenej pozícii finančnú, a v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru povinnosť civilného charakteru, nemal Najvyšší súd žiadnu pochybnosť. Za tejto situácie nebolo možné prijať iný právny záver, ako, že pod pojmom rozhodovať, zákonodarca sledoval právno-aplikačný proces, v ktorom orgán školskej samosprávy ukladá verejnoprávnu povinnosť konkrétne určenému jednotlivcovi s možnosťou nápravy nezákonného rozhodnutia v rovnakom konaní alebo pred iným orgánom štátnej moci a považoval za správny argument navrhovateľa, že splnenie povinnosti Q. K. podľa § 92 ods. 14 zák. č. 131/2002 Z. z. je iba predpokladom, na základe splnenia ktorého je Q. K. oprávnená uložiť konkrétnemu študentovi povinnosť zaplatiť školné individuálnym správnym aktom, pričom až jeho vydaním vzniká študentovi povinnosť školné zaplatiť. Odvolací súd nemal dôvod v danej veci odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR pri posúdení charakteru vzťahu verejnej vysokej školy a študenta v súvislosti so zaplatením školného. So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej veci nebola daná právomoc súdu rozhodovať o návrhu navrhovateľa na uloženie povinnosti zaplatiť školné v občianskom súdom konaní podľa tretej časti O.s.p., a nešlo ani o návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnictve podľa piatej časti O.s.p., a pretože sa tak rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), konanie zastaví a postúpi vec na konanie príslušnému orgánu, ktorý rozhodol o zaplatení školného v prvom stupni, na ďalší administratívny postup v súvislosti s podaním odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým nesúhlasila s rozhodnutím o uložení povinnosti zaplatiť školné a rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške XX,XX eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona číslo 71/1992 Zb.. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, z dôvodu že v odvolaní voči rozhodnutiu súdu 1. stupňa sa bráni voči nároku navrhovateľa a sama nevznáša žiaden nárok v predmete odvolacieho konania. Preto považuje uznesenie za nesprávne a navrhuje postup v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na to, že pre nedostatok právomoci nemožno vec prejednať v občianskom súdnom konaní, nebolo možné v dôsledku tejto neodstrániteľnej podmienky konania rozhodnúť ani o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, a preto odvolací súd nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti zrušil podľa § 12 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v spojení s § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.