Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109230750 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109230750.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Beáty Trandžíkovej a člena senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti odporcovi: Ing. Eduard Hyránek, PhD., Púchovská 12, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Európska zdravotná poisťovňa, a.s. v likvidácii, Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 954 175, o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 2Cbi/23/2009-50 zo dňa 03.04.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 2Cbi/23/2009-50 zo dňa 03.04.2012, p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a j ú . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I rozsudkom, č. k. 2Cbi/23/2009-50 zo dňa 03.04.2012, určil, že pohľadávka navrhovateľa v sume 180.987,32 Eur uplatnená navrhovateľom z titulu ročného zúčtovania poistného za rok 2007 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K 34/2008 na majetok dlžníka Európska zdravotná poisťovňa, a.s. v likvidácii, Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 954 175 je pohľadávkou proti podstate. Prvostupňový súd zároveň rozhodol, že odporca je povinný uhradiť pohľadávku navrhovateľa v sume 180.987,32 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o ročnom prerozdeľovaní poistného za kalendárny rok 2007 má konštitutívny alebo deklaratórny charakter. Súd prvého stupňa vyhodnotil moment vzniku pohľadávky v spojitosti so vznikom práva navrhovateľa vymáhať pohľadávku od úpadcu. Navrhovateľ preukázateľne nemohol určiť jej výšku a tým uvedenú pohľadávku vymáhať od úpadcu pred vyhlásením konkurzu a o výške pohľadávky sa dozvedel až doručením rozhodnutia. Úrad určil výšku pohľadávky až po sumarizácii vybraného poistného, počtu poistencov a počtu poistencov štátu a až následne na základe matematických vzorcov a koeficientov vypočítal pohľadávku vzniknutú prerozdelením poistného. Predmetná pohľadávka teda vznikla rozhodnutím Úradu o prerozdelení a navrhovateľ sa o jej výške dozvedel až doručením rozhodnutia. Do tej doby bola nevymáhateľná, nakoľko bez rozhodnutia úradu nebolo možné určiť jej výšku. Prvostupňový súd bol zároveň toho názoru, že ustanovenie § 87 ods. 2 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZoKR“) neobsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate, čo dokazuje spojka „ako“ použitá v predmetnom ustanovení ZoKR. ZoKR teda nevylučuje možnosť považovať v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky. Keďže pohľadávka navrhovateľa vznikla z titulu ročného prerozdelenia poistného, mal súd prvého stupňa za to, že je pohľadávkou proti podstate. Proti predmetnému rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odporca mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nesprávne vyložil ust. § 87 ods. 2 ZoKR a nesprávne právne posúdil otázku vzniku pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie záväzku úpadcu Európska zdravotná poisťovňa, a.s. v likvidácii, voči navrhovateľovi z ročného prerozdeľovania poistného za kalendárny rok 2007. Pohľadávky vymenované v ust. § 87 ods. 2 ZoKR tu nie sú uvedené príkladmo, ako dôvodí súd prvého stupňa, ale naopak ide o taxatívne vymedzenie konkrétnych druhov pohľadávok, ktoré - ak vznikli po vyhlásení konkurzu - sa podľa tohto ustanovenia považujú za pohľadávky proti podstate. Ak má totiž zákonodarca v legislatívnom texte zámer uviesť demonštratívny výpočet, spravidla používa pojem „najmä“. Ust. § 87 ods. 2 vo väzbe na použitý pojem „ako“, po ktorom nasleduje vymedzenie jednotlivých druhov pohľadávok, je potrebné vykladať tak, že pohľadávkami proti podstate sú popri pohľadávkach uvedených v ust. § 87 ods. 1 ZoKR aj pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako dane, ako poplatky, ako clá, ako poistné na zdravotné poistenie, ako poistné na sociálne poistenie, ako mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Pohľadávka zdravotnej poisťovne voči inej zdravotnej poisťovni na zaplatenie záväzku z ročného prerozdeľovania poistného nie je pohľadávkou na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie. Navyše nie je pravda, že pohľadávka navrhovateľa vznikla až po vyhlásení konkurzu. Súd prvého stupňa totiž nerozlišuje medzi vznikom pohľadávky a vymáhateľnosťou pohľadávky. Skutočnosť, že navrhovateľ v čase vyhlásenia konkurzu nepoznal výšku pohľadávky (a nemohol jej zaplatenie od úpadcu vymáhať) neznamená, že pohľadávka v tom čase nevznikla. Právnym dôvodom vzniku predmetnej pohľadávky nie je vydanie rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou o ročnom prerozdeľovaní poistného, ale na základe zákona (§ 27a zákona NR SR č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov) už samotný výkon zdravotného poistenia zdravotnou poisťovňou v príslušnom kalendárnom roku. Podľa odporcu preto vzájomné pohľadávky jednotlivých zdravotných poisťovní vznikajú momentom skončenia príslušného kalendárneho roka (z dôvodu, že v tomto roku vykonávali zdravotné poistenie), pričom výška týchto pohľadávok sa určí rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o ročnom prerozdeľovaní poistného, nie však na základe úvahy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale podľa kritérií stanovených zákonom. Pokiaľ zákon výslovne nestanovuje, že pohľadávka vzniká až rozhodnutím predmetného úradu, je nutné túto pohľadávku považovať za pohľadávku vznikajúcu zo zákona, pričom momentom jej vzniku je uplynutie kalendárneho roku, v ktorom zdravotná poisťovňa vykonávala verejné zdravotné poistenie, v ktorom momente už sú objektívne dané kritériá na určenie jej výšky. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobu zamieta. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporcu vyjadril tak, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Moment vzniku pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, je zo zákona o zdravotnom poistení rozhodujúci a je zákonom určený. Je to deň doručenia rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa ust. § 27a a § 28 zákona NR SR č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) zdravotnej poisťovni, čo odporca v podanom odvolaní spochybňuje. Nie je však zrejmé, z čoho odporca vychádza, keďže text zákona v tomto prípade nedáva priestor na rozdielny výklad a prípadný aplikačný problém. Fakt, že celý zákonom určený proces ročného prerozdelenia sa realizuje za spätné obdobie (teda v roku 2009 za rok 2007) nie je pre účely posudzovania vzniknutej pohľadávky podstatný. Uvedené dokazuje i skutočnosť, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal rozhodnutie pre Európsku zdravotnú poisťovňu, a.s. v konkurze, teda pre úpadcu. Navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa správne vyložil ust. § 87 ods. 2 ZoKR, podľa neho spojka „ako“ použitá v predmetnom ustanovení znamená, že ide o demonštratívny výpočet pohľadávok, nie taxatívny ako uviedol odporca. V legislatíve sa okrem výrazu „najmä“ používajú na vyjadrenie alternatívy aj iné slová ako „napríklad, alebo, či...“. Na doplnenie navrhovateľ uviedol, že pohľadávka nenapĺňala znaky podmienenej pohľadávky, nakoľko bola známa právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla, ako aj výška pohľadávky (po vyhlásení konkurzu, zhodou okolností ešte v lehote na prihlasovanie pohľadávok bolo doručené rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak by tomu tak nebolo, samotné takéto prihlásenie by bolo od počiatku neúspešné, prihláška by nespĺňala zákonom určené náležitosti podľa § 29 ZoKR, keďže navrhovateľ by v prihláške nedokázal určiť výšku pohľadávky a nedokázal by svoju pohľadávku účtovne doložiť), jediným kritériom pre jej prihlásenie bol teda dátum jej vzniku - pred alebo po vyhlásení konkurzu. Zdravotné poistenie je upravené zákonom o zdravotnom poistení a ročné prerozdelenie je súčasťou poistného na zdravotné poistenie, pričom ZoKR sa v § 87 (ani v iných ustanoveniach) pri pojme zdravotné poistenie neodvoláva na konkrétne ustanovenia zákona o zdravotnom poistení. navrhovateľ teda žiadal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. V predmetnom konaní je medzi účastníkmi konania sporné, či pohľadávka navrhovateľa vznikla pred vyhlásením konkurzu alebo až po jeho vyhlásení a či ustanovenie § 87 ods. 2 ZoKR obsahuje taxatívny alebo demonštratívny výpočet pohľadávok proti podstate. Podľa ust. § 87 ods. 1 ZoKR (platné a účinné pre konania začaté do 31.12.2011), pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Podľa ust. § 87 ods. 2 ZoKR (platné a účinné pre konania začaté do 31.12.2011), pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku. Podľa ust. § 87 ods. 2 ZoKR (platné a účinné pre konania začaté po 01.01.2012), pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. Podľa ust. § 27a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, ročné prerozdeľovanie poistného sa vykonáva v každom kalendárnom roku za predchádzajúci kalendárny rok (ďalej len "ročné prerozdeľovanie"). Podľa ust. § 27a ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, ak je upravený výsledok ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu a) kladný, zdravotná poisťovňa má pohľadávky voči iným zdravotným poisťovniam, b) záporný, zdravotná poisťovňa má záväzky voči iným zdravotným poisťovniam. Podľa ust. § 27a ods. 9 zákona o zdravotnom poistení, Úrad doručí každej zdravotnej poisťovni do 15. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období rozhodnutie o ročnom prerozdeľovaní, v ktorom a) uvedie za každú zdravotnú poisťovňu 1. celkovú sumu povinného poistného podľa odseku 2 písm. a), 2. počet poistencov podľa pohlavia a veku podľa odseku 2 písm. b) až d), 3. počet prepočítaných poistencov podľa § 28 ods. 1, b) rozhodne o 1. výške štandardizovaného príjmu na jedného prepočítaného poistenca podľa odseku 4, 2. celkovej sume z ročného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre každú zdravotnú poisťovňu, 3. výsledku ročného prerozdeľovania podľa odseku 6 pre každú zdravotnú poisťovňu, 4. upravenom výsledku ročného prerozdeľovania podľa odseku 7 pre každú zdravotnú poisťovňu, 5. spôsobe vysporiadania pohľadávok a záväzkov z ročného prerozdeľovania podľa odseku 10, 6. povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania podľa § 28 ods. 13. Podľa ust. § 27a ods. 10 zákona o zdravotnom poistení, v rozhodnutí podľa odseku 9 úrad určí každej zdravotnej poisťovni podľa odseku 8 písm. b) výšku jej záväzku voči každej zdravotnej poisťovni podľa odseku 8 písm. a). Výška záväzku sa vypočíta ako súčin koeficientu zdravotnej poisťovne podľa odseku 8 písm. a) a upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 8 písm. b). Koeficient zdravotnej poisťovne podľa odseku 8 písm. a) sa vypočíta ako podiel upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 8 písm. a) a súčtu upravených výsledkov ročného prerozdeľovania pre všetky zdravotné poisťovne podľa odseku 8 písm. a). Zdravotná poisťovňa podľa odseku 8 písm. b) je povinná uhradiť záväzky voči zdravotným poisťovniam podľa odseku 8 písm. a) do 31. decembra kalendárneho roka. Je nepochybné, že novelou ZoKR č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012 sa výpočet pohľadávok proti podstate stal striktne taxatívnym. V danom prípade však konkurzné konanie prebieha v režime pred uvedenou novelou. Odvolací súd mal za to, že záver súdu prvého stupňa o tom, že ust. § 87 ods. 2 ZoKR obsahuje demonštratívny výpočet pohľadávok proti podstate je správny. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v predmetnom ustanovení pred vymenovaním jednotlivých druhov pohľadávok použil spojku „ako“, čím je zrejmé, že ZoKR nevylučuje možnosť považovať v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky. Tvrdenie odporcu v podanom odvolaní, že zákonodarca, ak má záujem uviesť v právnej norme demonštratívny výpočet, spravidla používa pojem „najmä“, neobstojí, nakoľko pojem „najmä“ je síce zákonodarcom najčastejšie používaným pojmom v prípade demonštratívneho výpočtu, nie však jediným. Odvolací súd je toho názoru, že ak by úmyslom zákonodarcu bolo uviesť v ust. § 87 ods. 2 ZoKR pohľadávky proti podstate taxatívne, predmetné ustanovenie by bolo koncipované obdobne ako po novele č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012. Čo sa týka momentu vzniku pohľadávky navrhovateľa (pred alebo po vyhlásení konkurzu), tu sa odvolací súd tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. Pohľadávka navrhovateľa vznikla z titulu ročného prerozdeľovania poistného. Toto sa vykonáva každoročne za predchádzajúci kalendárny rok (§ 27a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení). Hoci sa ročné prerozdeľovanie poistného vykonáva za predchádzajúci kalendárny rok, neznamená to, že pohľadávka zdravotnej poisťovne (navrhovateľa), vznikla už v predchádzajúcom kalendárnom roku. Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o ročnom prerozdeľovaní sa zdravotná poisťovňa totiž dozvie nielen výšku svojej pohľadávky voči inej zdravotnej poisťovni (ako uviedol odporca v podanom odvolaní), ale najmä samotnú skutočnosť, či zdravotná poisťovňa vôbec má pohľadávku voči inej zdravotnej poisťovni. Z ust. § 27a ods. 8 zákona o zdravotnom poistení totiž vyplýva, že zdravotnej poisťovni nie vždy vznikajú iba pohľadávky, ale ak je výsledok ročného prerozdeľovania záporný, vzniknú zdravotnej poisťovni záväzky voči iným zdravotným poisťovniam. Na základe uvedeného je nepochybné, že pohľadávka navrhovateľa voči úpadcovi nemohla vzniknúť už v roku 2007, keďže v tom období nebolo ešte zrejmé, či navrhovateľ bude mať voči úpadcovi pohľadávku alebo záväzok. Uvedené sa zistilo až na základe rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o ročnom prerozdeľovaní poistného za kalendárny rok 2007 zo dňa 29.10.2008, podľa ktorého má úpadca Európska zdravotná poisťovňa, a.s. v likvidácii, povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 5.452.424,- Sk (180.987,32 eur). Predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 30.10.2008. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 28.10.2008. Odvolací súd mal teda rovnako ako súd prvého stupňa za to, že pohľadávka navrhovateľa voči úpadcovi vznikla až po vyhlásení konkurzu. Podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu, a preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže si ich neuplatnil. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.