Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/201/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109231053 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109231053.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Jana Vlčková, v právnej veci navrhovateľa: B. K., N. Č.. XXX, N., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Emil Vaňko, advokát, Sládkovičova č. 2, Zvolen, proti odporcovi: W. O. M. L., B. Č.. X, Z., o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 8C 230/2009-139 zo dňa 21.01.2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21.01.2011 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody a zaplatenia sumy 1.009,- eur s úrokom z omeškania vo výške 14,5% ročne od 09.03.2007 do zaplatenia. Náhradu škody si navrhovateľ uplatnil s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že rozhodnutím Okresného L. B. M. O. E. Č.. N.. T.-XXXX/PP-M.-XXXX zo dňa 02.09.2004 bol odňatý navrhovateľovi zbrojný preukaz č. XXXXXX vydaný dňa 25.11.1996 na skupinu D (držanie zbrane a streliva na poľovné účely). Dôvodom odňatia zbrojného preukazu bola strata jeho bezúhonnosti podľa ustanovení § 26 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 190/2003 Z. z., pretože bol dňa 25.02.2000 odsúdený za úmyselný trestný čin podľa ustanovenia § 222 ods. 1 a § 202 ods. 1, § 9 ods. 2 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol dňa 12.03.2002 zahladený. Rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ SR v Z. Z. Č.. N.. N.-XXX-XX/PP-XXXX zo dňa 15.11.2004 bolo zamietnuté odvolanie navrhovateľa proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu. Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, vo veci sp. zn. XXS XXX/XXXX zo dňa 02.02.2005 boli obidve uvedené rozhodnutia zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Odvolací správny orgán Najvyšší súd SR rozhodnutím, vo veci sp. zn. 1Sž 43/2005 zo dňa 28.03.2006 napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Po jeho doručení navrhovateľovi dňa 30.05.2006, navrhovateľ vyzval prvostupňový správny orgán na odstránenie nezákonnosti, ktorá vznikla jeho nezákonným rozhodnutím. Prvostupňový správny orgán odporučil navrhovateľovi podať novú žiadosť o vydanie zbrojného preukazu v roku 2007, keďže starý zbrojný preukaz bol platný iba do 25.11.2006 a navrhovateľovi bolo odporučené, aby podal opätovne novú žiadosť ako prvožiadateľ po plynutí 5 rokov od zahladenia odsúdenia. Prvostupňový správny orgán zbrojný preukaz navrhovateľovi nevrátil. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla uvedenými rozhodnutiami oboch správnych orgánov o odňatí zbrojného preukazu zrušených až príslušnými súdmi. Škoda mu bola spôsobená vo forme ušlého zisku vo výške 6.639,- eur, ako dolná hranica očakávanej hodnoty pri nerušenom a bežnom výkone poľovníctva, nemajetková ujma vo výške 3.320,- eur a vecná škoda za náklady na právne zastúpenie počas niekoľkých rokov trvajúceho sporu so správnymi orgánmi vo výške 724,- eur, inú škodu vo výške 1.328 eur, spolu 12.009,- eur. Dňa 09.03.2007, si navrhovateľ u odporcu uplatnil náhradu škody a požiadal o predbežné prerokovanie uplatnenej náhrady škody. Dňa 28.11.2008, po urgencii navrhovateľa, odporca na žiadosť reagoval nevyhovujúco a preto sa navrhovateľ domáha náhrady škody v tomto konaní, titulom nezákonných rozhodnutí obidvoch správnych orgánov, odňatím zbrojného preukazu navrhovateľovi, ktoré boli zrušené Krajským súdom v Banskej Bystrici, zrušujúce rozhodnutie bolo následne potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa skúmal námietku odporcu o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v danej veci a zistil, že námietka je dôvodná. Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa s odôvodnením, že odporca nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti v danej veci, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Vecne pasívne legitimovaný je ten účastník konania, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v súdnom konaní rozhoduje. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nositeľom zodpovednosti za uplatnený nárok nie je odporca, ale štát, ktorý v tejto veci by zastupovalo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 514/2003 Z. z. Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Súd na základe nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v danej veci už neskúmal dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa a nezaoberal sa meritom veci, keď z uvedeného dôvodu návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v tomto konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože si odporca žiadne trovy konania neuplatnil a nevyčíslil a žiadne trovy mu zo spisu ani nevyplývajú. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd v prípade, že uzná zákonnú potrebu doplnenia označenia účastníka na strane žalovaného, pripustil opravu a aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. V odvolaní uviedol, že navrhovateľ podal návrh na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. po predchádzajúcom návrhu na predbežné prerokovania nároku s W. O. M., kde bol podľa zákona nárok uplatnený. Nešlo o náhradu škody podľa všeobecných právnych predpisov. Predmetom právnej úpravy podľa § 1 písm. a) tohto zákona je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verenej moci pri výkone verenej moci. V návrhu mal byť neúplne označený odporca ako W. O. M., B. X, Z., pričom išlo o zrejmú nesprávnosť pri prenose údajov v počítači, keď pred menom zastupujúceho účastníka nebolo uvedené Slovenská L.. Správne má byť odporca podľa súdu označený ako Slovenská L. O. zast W. O. M., B. X, Z.. Túto zrejmú nesprávnosť si nevšimol žiaden účastník konania, ani od podania návrhu na predbežné prerokovanie od 09.03.2007 a ani súd od 09.03.2009 do 21.01.2011, hoci sa konali tri pojednávania. Všetci považovali označenie odporcu za správne. Až na pojednávaní dňa 21.01.2011 si všimol súd túto zrejmú nesprávnosť v označení odporcu, lebo z celej korešpondencie a obsahu podaní, ako aj z označenia právneho dôvodu uplatneného nároku vyplýva, že sa jedná o zodpovednosť uplatnenú voči štátu a urýchlene rozhodol vo veci takým prekvapivým spôsobom, že bola prekvapená aj zástupkyňa navrhovateľa, ktorá si túto nesprávnosť tiež predtým nevšimla a ani ju nenapadlo, že označenie treba doplniť. Nie je pravdivé tvrdenie súdu v odôvodnení rozhodnutia, že takúto námietku nedostatku pasívnej legitimácie odporcu vzniesol odporca. Podľa názoru navrhovateľa vychádzajúc z ustanovenia § 4 zákona je v tomto ustanovení vyčerpávajúco a kogentne ustanovené, ako treba označiť štát na strane odporcu. Navrhovateľ sa domnieva, že aj označenie odporcu podľa indície a údajov vedených v uvedenom zákone je postačujúce na dostatočnú identifikáciu protistrany v konaní, keď už aj predtým táto strana s navrhovateľom aj rokovala a nenamietala svoju nepríslušnosť a ani nepostupovala podľa § 4 ods. 3 Zákona o postúpení veci príslušnému orgánu. Ide o orgán, ktorý je integrálnou súčasťou štátu a štát je od neho neoddeliteľný, lebo je priamo i financovaný štátnym rozpočtom. Ak súd zistil nedostatočné označenie odporcu mal postupovať podľa § 43 O.s.p. a vyzvať účastníka, aby neúplné podanie, alebo chybu v stanovenej lehote opravil, čo mohol zistiť už v čase podania návrhu. Až potom mohol podanie odmietnuť, ak by nebolo spôsobilé na ďalšie konanie súdu a bolo by prekážkou konania a postupu súdu. Takáto okolnosť však nenastala. Ak to zistil súd až na pojednávaní dňa 21.01.2011, tak mal najprv vyzvať na odstránenie nedostatku, čo by bolo možné vykonať aj priamo na pojednávaní a to za 13 sekúnd. Súd však od začiatku nakladal s návrhom, ako s nárokom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a rovnako protistrana s ním nakladala ako s týmto nárokom, ako s nárokom proti štátu, čomu nasvedčuje už aj odpoveď na návrh na predbežné prerokovania nároku. Aj keď sa navrhovateľ domnieva, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť označenie účastníka spôsobom uvedeným v zákone dostatočné navrhuje, aby pre prípad potreby súd akceptoval aj označenie odporcu namiesto W. O. M., B. X, Z., za doplnené údaje v označení na M.Á. L. O. zast W. O. M., B. X, Z.. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd v prípade, že uzná zákonnú potrebu doplnenia označenia účastníka na strane odporcu pripustil vyššie uvedenú opravu a aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V danej veci navrhovateľ podaním zo dňa 29. októbra 2008 podal návrh na začatie konania o zaplatenie 1.332.360,- Sk (44.225,25 eur) proti žalovanému, ktorého označil ako W. M. M., Ž. I. Č.. XX, XXX XX Z.. Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný), alebo tí ktorých zákon za účastníkov označuje. Súd v rámci skúmania procesných podmienok skúma len otázku spôsobilosti označených subjektov byť účastníkom konania, tzv. procesnú subjektivitu a otázku procesnej spôsobilosti v konaní. Záväzné stanovenie toho, či sú účastníci konania legitimovaní aj hmotnoprávne je až otázkou meritórneho rozhodovania o návrhu. Posúdenie hmotnoprávnej vecnej legitimácie účastníkov nijako nesúvisí s procesným statusom účastníka - účastníkom bude vždy subjekt označený navrhovateľom, bez ohľadu na to, či je aj hmotnoprávne vecne legitimovaný a to so všetkými procesnými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov návrhu vždy nesie navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov napr. tým, že bude znášať náhradu trov konania, alebo bude znášať následky vo forme uplynutia lehôt. V zmysle ustanovenia § 90 O.s.p. okruh účastníkov konania sa zakladá procesným spôsobom a to, žalobca je ten, kto podal na súde žalobu a žalovaný je ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil. Vzhľadom k dispozičnej zásade občianskeho súdneho konania je tak v sporovom konaní možné, aby sa iný ako za žalovaného v žalobe označený subjekt stal účastníkom konania iba na základe procesného úkonu žalobcu (návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka podľa § 92 ods. 1 O.s.p., alebo návrh na zámenu účastníkov podľa § 92 ods. 2 O.s.p.), pokiaľ nejde o prípad univerzálnej sukcesie. Účastníkom konania sa nový žalovaný stáva okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu o pripustení pristúpenia, či zámeny a to s hmotnoprávnymi účinkami začatia konania od podania návrhu na vykonanie tejto zámeny. Ak súd koná popri pôvodnom žalovanom s iným subjektom ako s účastníkom konania bez toho, aby do konania vstúpil uvedeným spôsobom, jedná sa spravidla o vadu konania, ktorá má vplyv na správnosť rozhodnutia. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva, či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu a nie na zastavenie konania. Bolo vecou navrhovateľa, aby tejto požiadavke vyplývajúcej z hmotného práva vyhovel a riadne označil odporcu, prípadne podal návrh podľa § 92 O.s.p.. O takomto návrhu je súd povinný rozhodnúť za podmienok uvedených v tomto ustanovení, avšak v priebehu celého konania a to i odvolacieho navrhovateľ návrh podľa § 92 O.s.p. nepodal. Nebolo povinnosťou súdu poučiť navrhovateľa o tom, koho by mal podľa hmotného práva žalovať. Takéto poučenie by nepochybne presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania zakotvenej tak v ustanovení § 18 O.s.p., ako aj v ustanoveniach článku 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a článku 47 Ústavy SR. Podľa § 5 O.s.p. súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. V danom prípade by ale išlo o poučenie iné, o poučenie o tzv. vecnej legitimácii, t.j. o tom kto by mal byť podľa hmotného práva účastníkom konania. V danej veci navrhovateľ označil ako odporcu W. O. M., B. X, Z.. Pokiaľ návrh smeroval proti ministerstvu ako ústrednému orgánu štátnej správy, teda proti subjektu spôsobilému byť účastníkom súdneho konania, ktorý je zároveň subjektom odlišným od štátu, nešlo o nesprávne a nezrozumiteľné podanie, ktoré by bolo potrebné podľa § 43 a § 79 O.s.p. upraviť, alebo doplniť, pretože takáto oprava by neodstraňovala vady v označení pôvodného odporcu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď prejednal vec s odporcom, ktorý bol jasne a zrozumiteľne označený a mal spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p. a rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľa voči tomuto odporcovi tak, že vo veci náhrady škody, ktorú si navrhovateľ uplatňoval nebol označený odporca pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi odvolací súd nepriznal trovy odvolacieho konania s poukazom na § 151 O.s.p., pretože mu v konaní nevznikli, žiadne si neuplatnil na základe podaného návrhu v zmysle tohto ustanovenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.