Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/230/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109236770 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109236770.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. Š., W.. XX.XXXXXX, F. Y. XX, V., 2/ K.. U. Š., W.. X.X.XXXX, F. Y. XX, V., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, o zaplatenie 158.000,- Sk s prísl., a o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 9C/173/2009-36, zo dňa 8.3.2011 r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 9C/173/2009-36, zo dňa 8.3.2011 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali voči odporcovi, t. j. voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií SR náhrady škody vo výške 158.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 4.3.2002 ročne do zaplatenia a náhrady trov konania. Zaplatenia žalovanej sumy sa navrhovatelia domáhali z titulu náhrady škody zo všeobecnej zodpovednosti a zodpovednosti štátu a jeho orgánov za škodu vzniknutú na ich majetku, ako veriteľov spoločností Horizont Slovakia, a.s. a B.M.G. Invest, s.r.o. Košice. Návrh odôvodnili tým, že zmluvný vzťah navrhovateľov a nebankových subjektov vznikol investovaním bona-fide peňažných prostriedkov do nebankového subjektu Horizont Slovakia , a.s. a BMG Invest s r. o. Košice. Tento vzťah, občan v pozícii veriteľa a nebankový subjekt, vznikol na základe §§ 657, 658 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zákonov (ďalej len OZ) a na základe zmluvy o pôžičke v zmysle Obchodného zákonníka, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ObZ), ako aj na základe § 673 OZ, a to zmluvy o tichom spoločenstve, resp. zmluvy o zmenkách. Tvrdili, že uzavretím týchto zmlúv s nebankovými subjektmi ako veritelia a dôchodcovia s nízkymi dôchodkami neporušili žiadne predpisy. Po termíne 4.2.2002 došlo jednostranne k násilnému zániku zmluvných vzťahov s nebankovými subjektmi pri nedodržaní ustanovení Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), čím sa umožnilo zástupcom nebankových subjektov naďalej nekalým spôsobom nakladať s majetkom veriteľov. Závažne a úmyselne boli porušené zmluvné vzťahy uzavreté medzi občanmi a nebankovým subjektom, proti veriteľom bola úmyselným konaním spáchaná aj trestná činnosť s nedozernými následkami a vysokou škodou spôsobenou a porušením aj § 3 ods. 4 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) v platnom znení. Tým, že Vláda SR, resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti štatutárov, majiteľov, konateľov a iných osôb v nebankových subjektoch, značne poškodila na ústavných právach okradnutých občanov - veriteľov. Vrcholný orgán výkonnej moci v SR (vláda) včas nekonala voči nebankovým subjektom tak, ako jej to ukladá Ústava SR a tak nezabránila vzniku škody. Nekonaním prokuratúry bol porušovaný § 3 zák. č. 214/1966 Zb., ktorý ukladá prokuratúre vykonávať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušovania zákonnosti, ochranu poškodených práv a vyvodzovanie zodpovednosti. Majitelia a konatelia nebankových subjektov na základe nekalej a protizákonnej klamlivej reklamnej kampane niekoľko rokov lákali od občanov peniaze, čím vedome porušovali zákon o reklame č. 220/1996 Z.z. a zák. č. 23/2002 Z.z., avšak štátne orgány a orgány činné v trestnom konaní nekonali dôsledne podľa príslušných zákonov, čím porušili svoje povinnosti až tak, že došlo k podvodu viac ako 160-tisíc občanov. Je dokázateľné, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní nebankových subjektov, čoho dôkazom je vykonávaná antireklama, novely zákonov, podanie bývalej ministerky financií B. Schmögnerovej na Generálnu prokuratúru zo dňa 16.7.2001 z podozrenia páchania trestnej činnosti a bankroty niektorých nebankových subjektov. Ďalej v komplexnej informácii zo dňa 13.3.2002 Národná banka Slovenska, i keď oneskorene, upozorňovala príslušné štátne orgány na podstatu podnikania nebankových subjektov, ktorým podľa zákona o cenných papieroch bolo dňa 9.11.1998 vydané podľa zákona č. 600/1992 Zb. povolenie na činnosť (MF 23/1998/OCP 20). Taktiež daňové úrady napriek podozreniu z páchania trestnej činnosti naďalej vyberali od nebankových subjektov a veriteľov dane a nepostavili ich činnosť mimo zákon. Ministerstvo financií SR malo o i. aj odbor kontroly nad finančným trhom, ktorý bol povinný zabrániť porušovaniu zákonnosti, čo sa však nestalo. Orgány činné v trestnom konaní vedeli o páchaní trestnej činnosti nebankovými subjektami. Je preto na posúdení súdu, či nemajú zodpovednosť za škodu v zmysle §§ 415 a 420 OZ, ktorú spôsobili porušením právnej zodpovednosti. Konanie nebankových subjektov a vlády je v rozpore s objektívnym právom, a preto nebankové subjekty a Vláda SR sú povinné uhradiť navrhovateľom škodu zo zákona podľa §§ 424 a 442 ods. 1 OZ. Odporca považoval návrh voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií SR za neopodstatnený a neoprávnený. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovatelia prostredníctvom investičných zmlúv investovali svoje finančné prostriedky v prospech nebankových subjektov, išlo o obchodnoprávny vzťah upravený ObZ, resp. o občianskoprávny vzťah upravený OZ. Navrhovatelia a nebankové subjekty teda vstúpili do súkromnoprávnych vzťahov slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v súlade s platným právnym poriadkom, čo potvrdili svojimi podpismi. Nebankové subjekty nepôsobili v oblasti finančného trhu, kde mohli pôsobiť len subjekty, ktoré získali na takúto činnosť povolenie Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska. Nebankové subjekty takéto povolenie nemali, a preto dohľadu a kontrole Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska v čase uzatvorenia investičných zmlúv nepodliehali. Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektami vykonávať dohlaď ani podľa zákona o kolektívnom investovaní č. 385/1999 Z.z., pretože činnosť nebankových subjektov nespĺňala podmienky týmto zákonom vyžadované, nebankové subjekty nevykonávali kolektívne investovanie a nemohli byť preto subjektami dohľadu podľa § 60 ods. 1 písm. k) zákona o kolektívnom investovaní. Namietal, že podmienkou zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. je škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy a musí existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom v predmetnej veci táto podmienka splnená nie je. Samotné výpisy z obchodného registra potvrdzujú, že obchodné spoločnosti BMG INVEST s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p. nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, resp. správcovská spoločnosť. Pri uzatváraní záväzkového vzťahu, t.j. zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o tichom spoločenstve, si každý musí zvážiť a preveriť riziká. Zmluvy o pôžičke sa uzatvárali v zmysle § 657 a § 658 OZ na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán. Jedná sa o dobrovoľný záväzkový vzťah a škoda, ktorá tým vznikla sa nemôže prenášať na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej sa rozhodli požičať finančné prostriedky. Odporca zároveň namietol nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 1.10.2000 Úrad pre finančný trh. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka v l. rade so spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o. uzavrela podľa § 657 a § 658 a nasl. OZ tri zmluvy o pôžičke, a to - dňa 21.12.2001 zmluvu č. PZ-KP-2001 12 21/03 12 01/OS-OS, na základe ktorej poskytla tejto spoločnosti pôžičku vo výške 20.000,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na 12 mesiacov s dohodnutým úrokom 35,00 % ročne; - dňa 28.11.2001 zmluvu č. PZ-KP-2001 11 28/12 09 010/OS-OS, na základe ktorej poskytla tejto spoločnosti pôžičku vo výške 52.000,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na 9 mesiacov s dohodnutým úrokom 31,00 % ročne a - dňa 2.11.2001 zmluvu o pôžičke číslo PZ-KP-2001 11 02/11 09 01/OS-OS, na základe ktorej poskytla uvedenej spoločnosti 35.000,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na 9 mesiacov s dohodnutým úrokom 31,00 % ročne. Navrhovateľ v 2. rade dňa 19.11.2001 uzavrel so spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o. podľa § 657 a § 658 a nasl. OZ zmluvu o pôžičke č. PZ-KP-200111 19/06 09 01/BÚ-OS, na základe ktorej tejto spoločnosti poskytol pôžičku vo výške 50.000,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na 9 mesiacov s dohodnutým úrokom 31,00 % ročne. Súd prvého stupňa posúdil vec podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, čl. 1 ods. 1 veta prvá, čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 442 ods. 1 OZ. Uviedol, že v prípade zodpovednosti podľa zák. č. 58/1969 Zb. ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a to 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch; 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu; 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Zdôraznil, že v zmysle ústavných princípov každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona, a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. V danom prípade sa navrhovatelia domáhali plnenia titulom náhrady škody. Preto súd skúmal, či boli preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t.j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane navrhovateľov, či sa navrhovateľmi označený odporca dopustil nesprávneho úradného postupu a či ku vzniku škody na strane navrhovateľov došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. Navrhovatelia uzatvorením zmlúv o pôžičke vstúpili do záväzkovo právnych vzťahov s právnickou osobou B.M.G. Invest s.r.o.. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré tieto záväzkovo právne vzťahy upravujú. Spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o. si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy nesplnila a navrhovateľom nevrátila vložené peniaze s úrokmi, svoje pobočky zatvorila a bol na jej majetok vyhlásený konkurz. Navrhovateľom vznikla voči uvedenej spoločnosti pohľadávka zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si mali možnosť prihlásiť v konkurznom konaní vedenom voči uvedenej spoločnosti. Konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené, t.j. nie je známe, v akej výške bude v konkurznom konaní uspokojený ich nárok. Nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľom mohla vzniknúť, resp. dospieť k záveru, že navrhovateľom škoda vznikla. Navrhovatelia teda nepreukázali počas konania, že im vznikla škoda vo výške, ktorú si návrhom uplatnili. V zmysle § 442 ods. 1 OZ škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi a ušlý zisk, ktorý spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné (nebyť škodnej udalosti), dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. V zmysle uvedeného, pokiaľ si navrhovatelia uplatnili pohľadávku v konkurznom konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené ustáliť vznik a výšku škody, pretože ešte môže byť pohľadávka v rámci konkurzu uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie vo forme náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú, a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko navrhovateľom škoda (v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky) ešte nevznikla a môže vzniknúť až po skončení konkurzného konania, kedy budú vedieť výšku škody a odkedy začne plynúť premlčacia lehota (§ 22 zák. č. 58/1969 Zb.). Navrhovatelia si vo vzťahu k iným subjektom môžu uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikne, teda až vtedy ak právo navrhovateľov na plnenie nebude a už ani nemôže byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať voči ďalším subjektom z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky navrhovateľov voči B.M.G. Invest s.r.o. z uzavretých zmlúv, a to buď v rámci konkurzného konania alebo po jeho skončení zo zostatku majetku. Z uvedeného dôvodu súd návrh ako predčasne podaný zamietol. Súd sa ďalej zaoberal otázkou posúdenia nesprávneho úradného postupu podľa ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb.. Nesprávnym úradným postupom v zmysle tohto ustanovenia môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i v rámci rozhodovacej činnosti. Podľa názoru súdu v danom prípade by bolo podstatné, ktorý orgán štátu nesprávne úradne postupoval, keďže uvedená skutočnosť má vplyv na pasívnu legitimáciu účastníka v spore. Pasívne legitimovaným je štát, zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Navrhovateľmi označené subjekty však nemohli samé, či prostredníctvom do ich pôsobnosti patriacich orgánov, v rámci svojej kompetencie zakázať podnikateľskú činnosť nebankovým subjektom, či uzatváranie zmlúv o pôžičkách. Navrhovateľmi uvádzaná nečinnosť nemohla preto zo strany odporcu založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ jeho neexistujúcu povinnosť. Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Obchodným spoločnostiam je umožnené vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke a zmlúv o tichom spoločenstve v súlade s princípom zmluvnej voľnosti a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Pokiaľ by štát prostredníctvom svojich príslušných orgánov zakázal nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do občiansko a obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, čo napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty. Tým je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Zodpovednosť odporcu nie je daná ani podľa § 415 OZ, lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti navrhovateľmi označeného odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p., avšak úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Proti rozsudku podali navrhovatelia včas odvolanie, ktorým sa domáhajú, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že ich návrhu v celom rozsahu vyhovie. Namietali, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho a nekomplexného posúdenia veci, a v dôsledku toho, že nevykonal všetky potrebné dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázali v ňom na rovnaké skutočnosti, ktoré uviedli aj vo svojom návrhu na začatie konania. Zdôraznili, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní nebankových subjektov. Ministerstvo financií SR malo dostatok kvalitných a vierohodných informácií o situácii v nebankových subjektoch, získaných z vlastnej kontrolnej činnosti a z informácií získaných od iných štátnych orgánov ( kontroly vykonané Štátnym dozorom nad kapitálovým trhom pri MF SR, komplexné daňové kontroly). Vo februári 1999 bola pri Ministerstve financií SR vytvorená medzirezortná analytická skupina pre skúmanie podozrivých finančných operácií, zložená zo zástupcov MF SR, MV SR, NKÚ a NBS. Ministerstvo financií a Vláda SR mali dostatok informácií a dôkazov o činnosti nebankových subjektov, vrátane B.M.G. Invest s.r.o., sesterskej organizácii Horizont Slovakia, o podvodoch, o pyramídovom fungovaní týchto subjektov, o skutočnosti, že výnosy vyplácali z ďalších vkladov a nie z vlastného reálneho zisku, že svojou činnosťou porušujú zákony o reklame, o bankách a Obchodný zákonník, že páchajú trestnú činnosť, no napriek tomu nekonali. K otázke námietky nedostatku pasívnej legitimácie Ministerstva financií SR uviedli, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je daná zodpovednosť štátu a nie ústredného orgánu. Pasívna legitimácia tohto ministerstva je daná aj jeho kompetenciami v dozornej a kontrolnej činnosti. Im, ako poškodeným občanom je jedno, ktorý štátny orgán má pasívnu legitimáciu v takýchto sporoch, nakoľko súd môže konať aj s iným zástupcom, pretože čiastočne žalujú aj Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR a Generálnu prokuratúru. Vyslovili nesúhlas s odôvodnením rozsudku, pokiaľ ide o jeho záver, že škoda navrhovateľom ešte nevznikla, nakoľko konkurzné konanie, v ktorom si mohli svoje pohľadávky uplatniť, ešte nebolo skončené a teda nie je možné ustáliť, či a v akej výške im škoda vznikla. Uviedli, že podľa vyjadrení správcu konkurznej podstaty bude výška získaných financií z predaju majetku v rámci konkurzu nízka a bude predstavovať cca len 5 % vkladov poškodených veriteľov. Preto je možné považovať škodu uplatnenú navrhovateľmi za preukázanú. Vyjadrili aj názor, že za súčasného zlého stavu našej spoločnosti nemôže platiť, resp. sa nehodí zásada, že štát sa má zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti, a to aj vtedy, keď sú ohrození občania. V závere uviedli petit odvolania, v ktorom presne špecifikujú svoje pohľadávky. Odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.10.2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). K odvolacím námietkam navrhovateľov odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa správne a dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami (boli uvádzané aj v návrhu na začatie konania), a argumentácia navrhovateľov v odvolaní je v niektorých častiach výsledkom nepochopenia, resp. prekrúcaním toho, čo súd prvého stupňa jasne a jednoznačne vo svojom rozhodnutí vysvetlil. Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľov, že škoda im už reálne vznikla, pretože podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. je zrejmé, že konkurzné konanie na majetok tejto spoločnosti ešte stále nie je skončené. Preto nie je možné ustáliť otázku vzniku škody a jej výšku, v dôsledku čoho je návrh na náhradu škody predčasne podaný, ako to správne konštatuje aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Ide o prvoradú otázku, ktorá sama osebe postačovala na zamietnutie návrhu, bez potreby posudzovania zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb.. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (v odvolacom konaní mal plný úspech) tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si tieto neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.