Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/477/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109243098 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109243098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: M. Č. K. - A.É. M., IČO: XX XXX XXX, Z. G. Č.. X, K., zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, Ľubinská ul. č. 18, Bratislava, proti odporkyni: P. O., nar. X.X.XXXX, bytom Z. G. Č.. XX/XX, K., zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Repák, Krížna ul. č. 47, Bratislava, o zaplatenie istiny 89,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. septembra 2011, č.k. 21C/318/2009-86, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh z a m i e t a . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni trovy prvostupňového konania v sume 112,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho konania v sume 27,01 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 89,62 eur so 7% úrokom z omeškania ročne od 17.11.2006 do zaplatenia a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3d ods. 2, 3, 5 zák. č. 135/1961 Zb., § 7a ods. 2 zák. č. 377/1999 Z. z., § 40 ods. 1, 4 písm. a) zák. č. 315/1996 Z. z., § 489 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ dňa 9.11.2006 v čase o 15,20 hod. na základe rozhodnutia policajta Mestskej polície č. 122 odtiahol motorové vozidlo, EČ K. XXX I., značky Opel, patriace odporkyni, keďže stála na mieste označenom vodorovnou značkou V 13 (šikmé rovnobežné čiary), na E. F., kde státie dovolené nie je a tvorilo prekážku v cestnej premávke. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej poukázal prvostupňový súd na to, že starosta M. Č. K. - A. M. poveril dňa 15.2.2006 Mestskú políciu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1, 4 písm. a), b) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikácia a zo zriaďovacej listiny zo dňa 30. januára 1992 vyplýva, že zriadil organizáciu Z. na plnenie úloh v M. Č. K. - A. M., okrem iného za účelom vykonávania správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Poukázal na zmluvu o výkone odťahovej služby zo dňa 5. 1. 2003, z ktorej mal preukázané, že organizácia Z. ako príkazca uzavrela so spoločnosťou Q. A.. A. P.. U.. ako príkazníkom, zmluvu o výkone odťahovej služby na základe, ktorej príkazca splnomocnil príkazníka výkonom odstraňovania a následným premiestňovaním motorových vozidiel na území M. Č. K. - A. M. a uznesením zo 17. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva M. Č. K. - A. M. zo dňa 4.11.2008 bola ku dňu 31.12.2008 rozpočtová organizácia Z. zrušená a všetky práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie prešli na zriaďovateľa, t.j. navrhovateľa. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 28.4.2008, vypracovaný N. F. Z. K., Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania, z ktorého vyplýva, že náklady na odťah jedného motorového vozidla v roku 2005 boli 3.112,-Sk. Na základe uvedených skutočností dospel prvostupňový súd k záveru, že navrhovateľ na plnenie svojich úloh správcu, teda aj na odstraňovanie prekážok premávky, zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu Z. a v čase, kedy k odťahu motorového vozidla odporkyne došlo, bola táto organizácia oprávnená domáhať sa ňou vynaložených nákladov na odťah vozidla a nakoľko dňa 31.12.2008 zanikla, všetky jej práva a povinnosti prešli na navrhovateľa, ktorý bol aktívne legitimovaným v konaní a preto sa mohol domáhať vynaložených nákladov za odťah vozidla odporkyne. Obranu odporkyne spočívajúcu v tvrdení, že jej vozidlo bolo odtiahnuté neoprávnene, keďže žiadny predpis neporušila, posúdil súd prvého stupňa ako neopodstatnenú s poukazom na skutočnosť, že sa mala domáhať prešetrenia postupu príslušníka mestskej polície v súlade so zákonom o priestupkoch, nakoľko v občianskom súdnom konaní súd nemôže posudzovať a skúmať, či prevádzkovateľ motorového vozidla porušil, resp. neporušil pravidlá cestnej premávky, nakoľko na to nemá právomoc. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania k žalovanej istine odôvodnil omeškaním odporkyne s plnením peňažného dlhu od 17.11.2006 , keď v lehote splatnosti do 16.11.2006 neuhradila faktúru za náklady na odstránenie jej vozidla. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že napriek úspechu navrhovateľa v konaní, mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené trovy nepovažoval, keďže navrhovateľ má právne oddelenie, kde zamestnáva právnikov a ide o vec, ktorá je po právnej stránke totožná s mnohými inými vecami vedenými na súdoch a právoplatne skončenými s tým, že v súlade so zásadou hospodárnosti konania, by mal navrhovateľ súdne konania viesť tak, aby sa jeho náklady zbytočne nezvyšovali. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že odporkyni bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v sume 130,17 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 45,31 eura, do troch dní. Namietol záver súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi odôvodnil existenciou právneho oddelenia, nakoľko skutočnosť, že navrhovateľ má právne oddelenie nemôže mať na využitie služieb právneho zástupcu z radov advokátov navrhovateľom za následok nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolania aj odporkyňa z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Zároveň navrhla priznať jej právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v sume 159,22 eur. Namietla, že navrhovateľ doposiaľ nepreukázal skutočne vynaložené náklady na odťah jej motorového vozidla a zároveň sa nestotožnila so záverom prvostupňového súdu o aktívnej legitimácii navrhovateľa na vymáhanie nákladov na odtiahnutie motorového vozidla, nakoľko jeho odstránenie z cestnej komunikácie bez súhlasu jeho majiteľa, respektíve prevádzkovateľa, je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný iba na základe zákona. Súdu prvého stupňa vytkla nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. apríla 2004, sp. zn. 3Cdo 70/2003, z ktorého vyplýva, že odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle, ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov a správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla) a preto obchodná spoločnosť Q. A.. A. P..U.., ktorá odťah vozidla vykonala, ako podnikateľský subjekt, nie je ani obcou ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácii, čo vyplýva aj z výpisu z obchodného registra, keďže spoločníkmi tejto spoločnosti sú osoby odlišné od obce a najmä dôležitou skutočnosťou je fakt, že odťahovaciu službu nemala táto spoločnosť v čase jej založenia ani zapísanú v predmete činnosti. Z uvedeného preto vyplýva, že táto spoločnosť nespĺňala zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, respektíve právnickej osoby obcou zriadenej alebo založenej na účel správy pozemných komunikácii a preto nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla na miesto navrhovateľa a následne ani navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie bližšie nešpecifikovanej sumy 89,62 eur (2.700,- Sk) s príslušenstvom. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že prvostupňový rozsudok je správny a zákonný, nakoľko prvostupňový súd vec správne právne posúdil. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/393/2010, 15Co/40/2009, 15Co/234/2009, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/60/2009 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III ÚS 300/2007 s tým, zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovej služby uzavretá medzi rozpočtovou organizáciou Z. K. - A. M. dňa 23.10.2006 zriadenou navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou Q. A.. A. P.. U.. neodporuje zákonu č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách ani inému právnemu predpisu a preto nejde o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Navrhovateľ ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že náklady odťahu motorového vozidla boli určené v súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a s cenami za odťah vozidla stanovovanými v danom mieste a čase s tým, že znaleckým posudkom číslo 4/2008 zo dňa 30.6.2008, preukázal výšku nákladov na odstránenie vozidla, paušálnym spôsobom. Odvolací súd preskúmal celú vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Predovšetkým sa nebolo možné stotožniť so záverom prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že navrhovateľ je v konaní vecne aktívne legitimovaný. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom - navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným- odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí [§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla navrhovateľa dňa 9.11.2006]. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 Cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 Cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla dňa 9.11.2006). Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané (§ 40 ods. 4 písm. a) cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Z citovaných ustanovení Cestného zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako, že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy. Vyplýva z nich rovnako, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 315/1996 Z.z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky a gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitým práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Z ust. § 3d Cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo 70/2003 uviedol (na rozhodnutie ktoré správne vo svojom odvolaní poukázala aj odporkyňa), že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V konaní nebolo spornou otázkou, že navrhovateľ v roku 1992 zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu Z., ktorej predmetom činnosti okrem iného bola aj správa a údržba miestnych komunikácií III. a IV. triedy v územnom obvode M. Č. K. - A. M. a, že v tomto územnom obvode bolo dňa 9.11.2006 odporkyni odtiahnuté motorové vozidlo na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície. Odstránenie (odtiahnutie) vykonala spoločnosť Q. A.. A. P..U.. na základe zmluvy č. XX/XXXX o výkone odťahovej služby, ktorú táto spoločnosť dňa 23. 10. 2006 uzavrela s organizáciou Z. K. - A. M.. V danej právnej veci je podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť Q. A.. A. P..U.. (nie M. Č. K. - A.É. M. a ani rozpočtová organizácia Z.), ktorá uzavrela zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby s rozpočtovou organizáciou Z., pričom právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie), nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto prípade spoločnosť Q. A.. A. P..U.., a preto takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý na to bol oprávnený v zmysle § 40 ods. 1, 4 zák. č. 315/1996 Z.z. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona a preto spoločnosť Q. A.. A. P..U.. vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom a preto nemá navrhovateľ právo požadovať od odporkyne náhradu nákladov za tento úkon a v konaní nie je aktívne legitimovaný. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke nesprávne posúdil, pričom v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie nebolo potrebné, keďže súd prvého stupňa síce zistil úplne skutkový stav veci, avšak dôkazy, ktoré v konaní vyšli najavo vyhodnotil nesprávne, z dôvodu ktorého je jeho rozhodnutie vecne nesprávne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) bolo potrebné rozhodnúť i o trovách konania na súde prvého stupňa (§ 224 ods. 2 O.s.p.). O trovách prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni úspešnej v konaní priznal právo na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Trovy konania pozostávajú z trov, ktoré vznikli na jej právnom zastúpení za úkony právnej služby podľa § 10 ods. 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z., prevzatie a príprava, vyjadrenie k návrhu zo dňa 30.12.2009, účasť na pojednávaní dňa 20.9.2011, vyjadrenie zo dňa 3.3.2010 á 16,60 eur, 2 á 6,95 eur, režijný paušál, 1 á 7,21 eur režijný paušál, 1 á 7,41 eur režijný paušál, 19% DPH do 1.1.2011 v sume 9,- eur za úkony právnej služby v roku 2009 a 2010, 20% DPH z jedného úkonu právnej služby v roku 2011, t.j. 3,- eur, spolu trovy právneho zastúpenia za zastupovanie odporkyne v prvostupňovom konaní predstavujú sumu 112,92 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. a odporkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., písomne podané odvolanie zo dňa 14.10.2011 a 16,60 eur, režijný paušál 1 á 7,41 eur, 20% DPH v sume 3,- eur, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 27,01 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy konania advokátovi, ktorý odporcu v konaní zastupoval. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.