Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/23/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109244133 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109244133.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci navrhovateľa: K.. K. J., R.. XX.X.XXXX, T. XXX, D. D., zastúpený: JUDr. Peter Rokaš, advokát, AK Soukeník - Štrpka, Šoltésova 14, Bratislava, proti odporcovi: Realitná kancelária EUROBYT, s.r.o., ,Dostojevského rad 21, Bratislava, IČO: 35896680 , o zaplatenie 1 327,75 euro Eur (40 000,- Sk), o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6.9. 2010 č. k. 5C/46/2010-31
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6.9. 2010 č. k. 5C/46/2010-31 p o t v r d z u j e .
Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1327,75 € a nahradiť mu trovy konania vo výške 284,84 euro.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd 19.11. 2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1 327,75 euro a trovy konania. Nárok odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu s názvom „Potvrdenie záujmu o kúpu“, ktorej predmetom mal byť záväzok navrhovateľa kúpiť v zmluve vymienenú nehnuteľnosť výhradne prostredníctvom odporcu. Súčasne odporca prevzal odmenu ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá ako navrhovateľ uviedol do dnešného dňa uzavretá nebola a jej uzavretie vzhľadom na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť neexistuje, ani nie je možné. Odporca tak prevzal odmenu neoprávnene a bezdôvodne sa na úkor navrhovateľa obohatil. Podľa obsahu treba zmluvu napriek jej pomenovaniu posudzovať ako zmluvu sprostredkovateľskú. Súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu navrhovateľa, tento si však poštovú zásielku obsahujúcu výzvu neprevzal v odbernej lehote a k návrhu sa nevyjadril.
Odporca sa nezúčastnil ani nariadeného pojednávania, pričom predvolanie mu bolo doručené náhradným spôsobom podľa § 48 ods. 2 O.s.p., pretože súdnu zásielku doručovanú mu na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri neprevzal v odbernej lehote. Súd preto využil ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti odporcu.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že dôvod pre ktorý navrhovateľ poskytol odporcovi odmenu (ním označenú ako sprostredkovateľskú) ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť bol ten, že
pristúpenie ku zmluve vo forme predloženej odporcom a vyplatenie odmeny bola za vtedajších okolností nevyhnutnosť pre získanie bytu, o ktorý mal záujem. Konal tak aj na základe informácie odporcu, že ide o posledné dva byty a ak chce jeden z nich získať do vlastníctva je potrebné prijať dané podmienky. V čase uzavretia zmluvy byt neexistoval, bol vo výstavbe a v takej podobe ako bol predaj sprostredkovaný, ani nebol dostavaný. Sporná zmluva mu bola predložená na podpis, pričom o jej obsahu zmluvné strany nerokovali.
Z obsahu „Potvrdenia záujmu o kúpu“ uzavretého medzi navrhovateľom ako záujemcom a odporcom ako sprostredkovateľom, mal súd za preukázané, že sprostredkovateľ potvrdil prevzatie sprostredkovateľskej odmeny vo výške 40 000,- Sk (1 327,75 €) poskytnutej mu záujemcom priamo pri podpise zmluvy. Predmetom zmluvy bol záväzok záujemcu kúpiť v zmluve presne identifikovanú nehnuteľnosť výlučne prostredníctvom sprostredkovateľa, pričom záväzok sprostredkovateľa obstarať pre záujemcu uzavretie zmluvy v „Potvrdení záujmu o kúpu“ obsiahnutý nebol.
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti odporcu mal súd za nesporné, že adresa na ktorú boli odporcovi doručované písomnosti zo strany súdu je zhodná s adresou zverejnenou v obchodnom registri. Z uvedeného výpisu súd rovnako zistil, že odporca pri uzatváraní zmluvného vzťahu s navrhovateľom konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti , čo vyplýva z predmetu činnosti zapísaného v obchodnom registri, ktorý okrem iného zahŕňa aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností.
Prvostupňový súd poukázal na ustanovenia § 35 OZ o náležitostiach platného prejavu vôle, § 774 a nasl. OZ o sprostredkovateľskej zmluve, § 53 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách a § 451 OZ o bezdôvodnom obohatení. Konštatoval, že z obsahu sporného právneho úkonu „Potvrdenie záujmu o kúpu“ je zrejmá vôľa dojednať sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti pre záujemcu, teda navrhovateľa. Potvrdenie tak možno vykladať s poukazom na znenie ustanovenia § 35 ods.1 a 2 OZ podľa ustanovení o sprostredkovateľskej zmluve upravenej v § 774 a nasl. OZ, ktorá však predpokladá okrem záväzku záujemcu aj záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy a až následne ho oprávňuje na prevzatie dohodnutej odmeny. Na prevzatie odmeny v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy sprostredkovanej činnosťou sprostredkovateľa nevznikol odporcovi právny nárok, navrhovateľ plnil predčasne. Súd to preto zhodnotil ako plnenie bez právneho dôvodu. Navyše právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe písomne uzavretého “Potvrdenia záujmu o kúpu“ spĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúce OZ. Súd preto zohľadnil aj postavenie záujemcu ako spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi, v tomto prípade sprostredkovateľovi, ktorý do zmluvného vzťahu so spotrebiteľom vstupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti a profesných zručností a predložil mu znenie zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Z tvrdení navrhovateľa si súd osvojil skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy nedošlo pre nemožnosť plnenia, v takej podobe ako bolo dojednané. Preto podľa názoru súdu nevzniklo právo na odmenu na strane odporcu ani dodatočne. Návrhu navrhovateľa z týchto dôvodov vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 284,84 € voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania spočívala v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 79,50 € a trovách právneho zastúpenia vo výške 184,23 € pozostávajúce z 3
úkonov právnej služby podľa tarifnej odmeny 61,41 € a režijného paušálu k odmene v celkovej výške 21,11 € (2 x6,95+1x 7,21€ podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby nazvaný predsporová výzva s odôvodnením, že ide o úkon vykonaný pred podaním návrhu vo veci samej, a preto nejde o trovy vzniknuté v súdnom konaní, na náhradu ktorých vzniká úspešnému účastníkovi právo podľa § 142 O.s.p..
Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca podaním doručeným súdu dňa 11. 11. 2010. Uviedol, že súdna výzva na vyjadrenie k návrhu navrhovateľa mu nebola doručená z dôvodu, že
konateľka spoločnosti bola odcestovaná na dovolenke. Taktiež konateľka nevedela o pojednávaní, na ktoré by sa určite dostavila. Pred doručením žaloby na súd odporca s navrhovateľom písomne komunikoval a mal záujem zistiť skutočnosti, ktoré viedli navrhovateľa vymáhať už zaplatenú odmenu. Vyzval navrhovateľa, aby predložil písomný dokument o tom, že zmluvný vzťah so spoločnosťou DS TURBOSTAV bol ukončený a nedošlo k podpisu žiadnej zmluvy, ako to písomne tvrdil navrhovateľ. Navrhovateľ však odmietol predložiť akúkoľvek písomnosť. Odporca pritom obdržal od tejto spoločnosti rezervačnú zmluvu podpísanú navrhovateľom, čo bolo v rozpore s tvrdením navrhovateľa. Ako dôkaz odporca predložil rezervačnú zmluvu uzavretú dňa 22. 11. 2007 medzi navrhovateľom a spoločnosťou DS TURBOSTAV podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nie je pravdou, že sa navrhovateľ nemohol vyjadriť k zmluve o sprostredkovaní, pretože má právnické vzdelanie. Odporca navrhol doplniť dokazovanie o výpoveď konateľa spoločnosti DS TURBOSTAV S. H., ktorý sa konkrétnemu prípadu venoval. Nepriamym dôkazom je skutočnosť, že odporca uzavrel rovnakú zmluvu o sprostredkovaní s navrhovateľovou priateľkou, ktorá sa vrátenia uhradenej odmeny odporcovi nedomáha. Prvostupňový súd tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a je potrebné doplniť dokazovanie o navrhované svedecké výpovede. Okrem rezervačnej zmluvy odporca k odvolaniu predložil aj písomnú komunikáciu medzi účastníkmi konania z novembra a decembra 2009.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2010. K doručovaniu súdnych zásielok odporcovi zdôraznil, že odporca je právnickou osobou a súdna výzva na vyjadrenie k žalobe navrhovateľa bola doručovaná do sídla odporcu, kde ju mohli prevziať aj iné osoby okrem konateľky spoločnosti, ktoré za odporcu poštu preberajú. Odporca navyše nepreberal ani platobný rozkaz a ani predvolanie súdu na pojednávanie. Je pravdou, že účastníci pred podaním žaloby na súd medzi sebou písomne komunikovali a uskutočnili sa aj osobné stretnutia a niekoľko telefonátov. Odporca bol oboznámený s dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ žiada zaplatenie žalovanej čiastky. Navrhovateľ nie je a ani nebol povinný predkladať dôkazy odporcovi dokazujúce uzavretie či ukončenie zmluvy priamo smerujúcej k nadobudnutiu predmetného bytu. Pokiaľ je odporca riadnym zmluvným partnerom stavebníka, teda spoločnosti DS TURBOSTAV, nemal by mať problém s takýmito dokumentmi disponovať. Navrhovateľ nikdy netvrdil, že k uzatvoreniu žiadnej zmluvy so stavebníkovi nedošlo. Navrhovateľ vždy tvrdil, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo alebo akejkoľvek inej zmluvy priamo smerujúcej k nadobudnutiu, respektíve kúpe predmetného bytu. Nedošlo teda k uzavretiu žiadnej takej zmluvy, ktorej uzatvorenie mal odporca sprostredkovať podľa uzavretej dohody. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k obsahu zmluvy o sprostredkovaní. Zmluva o sprostredkovaní bola
priamo pred jej podpisom vytlačená v tlačiarni odporcu s odôvodnením, že túto zmluvu používa odporca vo všetkých prípadoch a nedá sa do nej zasahovať. V tom čase neexistovala
pre navrhovateľa žiadna iná možnosť ako nadobudnúť byt, o ktorý mal záujem. Je pravdou, že navrhovateľova priateľka s odporcom uzatvorila rovnakú sprostredkovateľskú zmluvu ako navrhovateľ, čo len potvrdzuje skutočnosť, že do zmluvy o sprostredkovaní sa nedalo zasahovať. Navrhovateľova priateľka nežiadala vrátenie odmeny z dôvodu, že v jej prípade došlo k podpisu zmluvy o budúcej zmluve, ktorá už priamo smerovala k nadobudnutiu sprostredkovaného bytu. V prípade navrhovateľa došlo len k podpisu takzvanej rezervačnej zmluvy, ktorá však bola ukončená z dôvodu, že sprostredkovaný byt, o ktorý mal navrhovateľ záujem prestal existovať. Navrhovateľ poukázal aj na to, že odvolanie odporcu nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti ustanovenia § 205 a 205a O.s.p.. Odporca v odvolaní neuvádza podľa § 201 ods. 1 O.s.p. čoho sa v odvolacom konaní domáha. Návrh na vykonanie nových dôkazov zo strany odporcu považuje navrhovateľ za neopodstatnené, pretože ich odporca mohol riadne uplatniť v prvostupňovom konaní až do vydania uznesenia o ukončení dokazovania. Skutočnosť, že odporca tieto dôkazy neuplatnil napriek výzve súdu 1. stupňa je chybou na strane odporcu. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a s jeho dôvodmi a žiada, aby ho odvolací súd potvrdil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli dohodu o sprostredkovaní bytu zo dňa 19.11.2007, ktorá však obsahovala len záväzok navrhovateľa zaplatiť za sprostredkovanie odmenu, avšak neobsahovala synalagmatický záväzok odporcu byt sprostredkovať. Podľa obsahu ju tak možno považovať len za nepomenovanú, tzv. atypickú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka. Na základe nej, bez poskytnutia protihodnoty, odporca prijal od navrhovateľa dohodnutú odmenu, pričom k sprostredkovaniu získania bytu do vlastníctva navrhovateľa nikdy nedošlo. Na strane odporcu tak vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 457 OZ. Odporca z vlastnej viny nevyužil svoje procesné možnosti v priebehu prvostupňového konania a do ukončenia dokazovania nepredložil žiadne dôkazy. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vykonanie ďalších dôkazov, navrhovaných v odvolaní odporcu, je neprípustné. Aj z doposiaľ vykonaného dokazovania však vyplýva záver, že stavebník bytu neuzavrel s navrhovateľom žiadnu zmluvu, ktorá by ho oprávňovala k nadobudnutia vlastníctva k bytu. Odporca tak prijal od navrhovateľa odmenu bez právneho dôvodu.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože si takýto nárok neuplatnil a trovy odvolacieho konania nevyčíslil v súlade s ustanovením § 151 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.