Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109245898 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109245898.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v právnej veci navrhovateľa: V. X., trvale bytom: Š. R. X/XX, Prievidza, proti odporcovi: Slovenská republika - Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o náhradu škody na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k: 11C 280/2009-66 zo dňa 30.11.2011 rozhodol r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojím rozsudkom č.k.:11C 280/2009-66 zo dňa 30.11.2011 zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 14.10.2011, v časti zaplatenia sumy 8.757,-Eur konanie zastavil a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody, titulom nesprávneho úradného postupu vo forme poplatku z omeškania za neplnenie pravidelných mesačných dávok do 31.12.2006 a následne do 31.10.2009 v celkovej výške 15.874.-Sk (526.92-Eur). Svoj návrh odôvodnil tým, že mu rozhodnutím odporcu bol priznaný čiastočný starobný dôchodok, a to vo výške 1.188.-Sk od 24.01.2003. Podľa nového rozhodnutia odporcu zo dňa 21.09.2006 bola výška dôchodku zmenená od 24.01.2003 na sumu 1.242.-Sk mesačne, od júla 2003 na sumu 1.317,-Sk mesačne, od 01.02.2004 na sumu 1.370.-Sk mesačne, od 01.12.2004 na sumu 1.417.-Sk mesačne, od 24.07.2005 na sumu 1.562.-Sk mesačne a od 01.07.2006 na sumu 1.655.-Sk mesačne, pričom odporca mal povinnosť poskytovať dôchodkové dávky vždy v 24. deň v mesiaci. Za obdobie od 24.01.2003 do 31.12.2006 bol odporca povinný poukázať dôchodkové dávky 47- krát, spolu vo výške 68.055.-Sk, dôchodkové dávky však poukázal len 4-krát a to 24.11.2003, 17.05.2006, 02.06.2006 a 24.07.2006 v celkovej výške 59.024.-Sk. Navrhovateľovi nebol odporcom vyplatený tiež čiastočný starobný dôchodok z Českej republiky vo výške 19.381,-Sk, ktorý bol deponovaný do úschovy odporcu dňa 30.11. 2006. Odporca bol podľa názoru navrhovateľa permanentne v omeškaní s plnením povinných mesačných dávok a to najdlhšie od 06/2004 do 07/2006, za dobu 24 mesiacov vo výške 37.578.-Sk. Vzhľadom na to si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok na poplatok z omeškania od 24.01.2003 do 31.10.2009 z dlžnej sumy a to vo výške 15.874.-Eur, ktorý podaním doručeným súdu dňa 13.04.2010 upravil na sumu vo výške 7.117,-Eur. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zaujal názor, že navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia poplatku z omeškania, s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodu nesprávneho úradného postupu odporcu, ktorý mal spočívať v omeškaní s platením starobného dôchodku, ktoré malo nastať od roku 2003 až do roku 2009. Podľa názoru súdu prvého stupňa možno vo všeobecnosti pod pojmom nesprávny úradný postup rozumieť inú, než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených, alebo primeraných lehôt na jeho vydanie. Nakoľko zákon č. 58/1969 Zb., ako aj zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinujú pojem škody a neupravujú rozsah jej náhrady, použijú sa v prípade pojmu škody a jej náhrady ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Navrhovateľ tvrdil, že mu postupom odporcu vznikla škoda, ktorú vyčíslil ako poplatok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Navrhovateľ v konaní nepožadoval ani skutočnú škodu ako majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ani ušlý zisk a teda to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody. Navrhovateľ v konaní požadoval poplatok z omeškania vo vyčíslenej výške za oneskorené vyplácanie starobného dôchodku odporcom. Poplatok z omeškania, ako aj úrok z omeškania však svojou povahou nepredstavujú škodu, ale predstavujú sankčný postih dlžníka za omeškanie splácania jeho peňažného dlhu. Tento sankčný inštitút sa však aplikuje na právne vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi v oblasti súkromného práva, kde je možné jeden subjekt záväzkového vzťahu označovať za veriteľa a druhý za dlžníka. Oblasť sociálneho zabezpečenia, kam patrí oblasť starobných dôchodkov, patrí do odvetvia práva verejného. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa preto spravuje špeciálnymi zákonmi, prípadná zodpovednosť za škodu medzi takýmito subjektmi sa nespravuje úpravou náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na daný prípad preto podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo možné aplikovať ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí tiež poukázal na to, že poplatok z omeškania možno žiadať len v tých prípadoch, kde to výslovne umožňuje Občiansky zákonník. Dôchodková dávka podľa jeho názoru nie je dlhom odporcu voči občanovi, ale ide o zákonné peňažné plnenie, na ktoré vzniká nárok po splnení zákonom požadovaných predpokladov, pričom odporca je len platobným miestom na jeho vyplácanie. Podľa § 517 ods. 2 OZ poplatok z omeškania je možné požadovať len tam, kde povinnosť platiť poplatok z omeškania zakotvuje priamo Občiansky zákonník. Občiansky zákonník však neukladá povinnosť platiteľovi dôchodku, v prípade jeho omeškania platiť poplatok z omeškania, pričom takúto sankciu odporcovi neukladá ani zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení. Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľom požadovaný poplatok z omeškania je nedôvodný. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku tiež zaujal názor, že v danom prípade nemožno hovoriť ani o škode vo forme prípadného ušlého zisku. Sociálne, dôchodkové, dávky, resp. starobný dôchodok sú pre navrhovateľa zdroj obživy, ide o dávku spotrebného charakteru, preto pri tejto dávke je nepravdepodobné, že by navrhovateľ, ak by mu aj odporca vyplácal dávky včas od počiatku, aby si tieto ukladal na termínovanom účte a tak z nich dosahoval zisk. Ušlý zisk sa spravidla priznáva v tých prípadoch, kedy napríklad podnikateľovi bolo po určitú dobu znemožnené nakladať s jeho finančnými prostriedkami určenými na podnikanie. V tomto prípade starobný dôchodok predstavuje spotrebnú dávku ako dávku, ktorá je určená na pokrytie základných potrieb poberateľa a ktorú poberateľ spotrebuje každý mesiac v celom rozsahu. Navrhovateľ však škodu vo forme ušlého zisku nežaloval. V súvislosti s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania, súd prvého stupňa návrhu nevyhovel, nakoľko mal za to, že otázka priznania dôchodku a jeho výšky je irelevantná k nároku uplatnenému žalobou. Podľa názoru súdu prvého stupňa je irelevantné odkedy by navrhovateľovi vznikol nárok na poberanie dôchodku, ako aj to, aká má byť jeho správna výška, keďže nie je možné omeškanie odporcu s jeho vyplácaním sankcionovať uložením povinnosti platiť poplatok z omeškania. Je irelevantné, či by navrhovateľom požadovaný poplatok z omeškania bol vyšší, príp. nižší ako uplatnený v žalobe. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku tiež uviedol, že ak by odporca bol povinný platiť poplatok z omeškania, tak by žaloba bola podaná predčasne, keďže do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté o nároku na starobný dôchodok a jeho výške, a teda v čase rozhodovania súdu by nebolo zrejmé, či nejaká škoda vznikla. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. V čase podania žaloby totiž musí škoda existovať a musí byť vyčísliteľná v rozsahu, aby vznikla tzv. actionata, možnosť vôbec náhradu škody žalovať. Ak nie je ešte existencia škody a jej výška aspoň v žalovateľnom rozsahu v čase podania žalobného návrhu známa, je takáto žaloba podaná predčasne a súd ju musí zamietnuť. Tento procesný nedostatok nemožno odstrániť ani cestou prerušenia súdneho konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p., nakoľko po novom vyčíslení škody zo strany navrhovateľa po skončení dôchodkového konania, bude povinnosťou navrhovateľa, skôr ako sa obráti na súd, nárok na náhradu škody predbežne prerokovať s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd prvého stupňa žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Nakoľko navrhovateľ podaním zo dňa 08.04.2010 označeným ako „doplnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu“ upravil výšku požadovaného poplatku z omeškania na sumu 7.117,-Eur, súd prvého stupňa toto podanie vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu v sume 8.757,-Eur a konanie so súhlasom odporcu zastavil. O trovách súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v zastavenej časti konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s p. Nakoľko si úspešný odporca náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu ani nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu podal dňa 05.01.2012 navrhovateľ odvolanie a to v časti rozhodnutia o návrhu o prerušení konania zo dňa 14.10.2011 a v časti zamietnutia návrhu. Navrhovateľ k časti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania uviedol, že návrhom na prerušenie konania zo dňa 14.10.2011 predložil dôkaz o vedení konania vo veci starobného dôchodku na odvolacom súde, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci. Jedná sa o otázku, ktorú súd v konaní nie je oprávnený riešiť. Navrhovateľ tiež poukazuje na to, že pred rozhodnutím vo veci mal súd možnosť oboznámiť sa so spisom vo veci č.k.: 38Sd/166/266-279, vedenej na Krajskom súde v Trnave a s jeho obsahom, pričom z jeho obsahu a predovšetkým odvolania navrhovateľa má byť existencia otázky preukázaná. Uvedenou otázkou má byť skutočnosť, že od januára 2003 nie je rozhodnuté o správnej výške celkového starobného dôchodku. Navrhovateľ poukázal na nové skutočnosti, ktoré mali nastať, kedy o starobnom dôchodku rozhodoval Najvyšší správny súd v Brne, rozsudkom č.k: 4Ads 134/2009 zo dňa 14.05.2010 a uznesením č.k. : 4 Ads 11/2011-118 zo dňa 13.04.2011 a Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.: 38Sd 166/2006-279 zo dňa 21.10.2010, v dôsledku čoho vznikla nová skutočnosť v merite podaného návrhu, kedy škoda spôsobená orgánom štátu sa má skladať z dvoch častí a to z rozdielu medzi celkovým prislúchajúcim dôchodkom a poskytovanými čiastkovými dôchodkami za obdobie 8 rokov a z poplatku z omeškania, resp. z úrokov z omeškania. Návrh zo dňa 27.11.2009 vychádzal z rozhodnutí o výške dôchodkových dávok, ktoré boli následne súdmi zrušené, konečná výška dôchodku bude iná, ako bola istina v podanom návrhu, je to otázka, ktorá závisí od rozhodnutia súdu, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. K zisteniu tejto skutočnosti mohol súd prvého stupňa dospieť pred nariadením pojednávania 30.11.2011. Návrh bol súdu doručený 18.10.2011, ten sa ním však do konania pojednávania nezaoberal. Navrhovateľ tiež považuje za nesprávny názor súdu, podľa ktorého súd nedefinoval, prečo považoval otázku, ktorá sa rieši na inom súde za irelevantnú. V súvislosti so zamietnutím návrhu navrhovateľ uvádza, že má za preukázané, že súd prvého stupňa si nesplnil právnu povinnosť a konanie neprerušil, pričom ak by bol postupoval správne, nedošlo by k rozhodnutiu o návrhu. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že súd nesprávne zistil skutkový stav, ktorý je iný ako v čase podania návrhu. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietol právne posúdenie, podľa ktorého je odmietnutý postup na vymáhanie škody spôsobenej dlhoročným nezákonným postupom správneho orgánu podľa Občianskeho zákonníka, ale inú adekvátnu možnosť, kedy sa zodpovednosť za škodu spravuje špeciálnymi zákonmi súd prvého stupňa neuviedol. Podľa konkrétne uvedených zákonov nemožno výpočet výšky spôsobenej škody vykonať. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutie návrhu na prerušenie konania zo dňa 14.10.2011 a zrušil rozhodnutie o zamietnutí žalobného návrhu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.02.2012 uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne a právne správny, súd na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil dôkazy, pričom žiadal, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p ., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie, vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 519 OZ právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd zistil skutkový stav, podľa ktorého bol navrhovateľovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11.11.2003 priznaný starobný dôchodok vo výške 1,188.-Sk mesačne, ktorý bol novým rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.09.2006 od 24. januára 2003 zvýšený na sumu 1.242,-Sk mesačne, od júla 2003 na sumu 1.317,-Sk mesačne, od 1. februára 2004 na sumu 1.370,-Sk mesačne a od 01. decembra 2004 bol zvýšený na sumu 1.417,-Sk. Rozhodnutím zo dňa 20.09.2006 bol starobný dôchodok navrhovateľa od 24. júla 2005 upravený na sumu 1.562,-Sk mesačne a od 01. júla 2006 na sumu 1.655,-Sk mesačne, pričom odporca mal poskytovať dávky vždy 24. deň v mesiaci. Podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 13.04.2010, navrhovateľ upravil svoj návrh na sumu vo výške 7.117,-Eur. Navrhovateľ v žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 20. januára 2003 uviedol adresu trvalého bydliska „Ul. A. R. XXXX/XX, XXX XX L.“ (ďalej len „trvalý pobyt“), ako adresu zasielania písomností v dôchodkových veciach a adresu poukazovania starobného dôchodku uviedol adresu „Ul. Š. R. X/XX, XXX XX I.“(ďalej len „prechodný pobyt“). Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku vo výške 1.188,- Sk mesačne bolo navrhovateľovi zaslané v prílohe listu zo dňa 30.12.2003 na adresu prechodného pobytu, pričom bol navrhovateľ súčasne informovaný o nemožnosti vyplácať starobný dôchodok na adresu prechodného pobytu. Prvá výplata starobného dôchodku navrhovateľovi bola zriadená od 24. januára 2004 v sume 1.260,-Sk mesačne na adresu trvalého pobytu. Doplatok za obdobie od 24. januára 2003 do 23. decembra 2003 v sume 13.428,-Sk bol navrhovateľovi poukázaný dňa 24. novembra 2003, starobný dôchodok za obdobie od 24. decembra 2003 do 23. januára 2004 bol navrhovateľovi poukázaný dňa 22. decembra 2003. Starobný dôchodok za december 2003 v sume 1.260,-Sk bol Sociálnej poisťovni vrátený dňa 2. februára 2004 ako nevyzdvihnutý. Tento mu bol opätovne poukázaný dňa 05. marca 2004 a 07. apríla 2004 bol Sociálnej poisťovni vrátený, nakoľko splátka starobného dôchodku nebola 3- krát prevzatá, výplata starobného dôchodku bola navrhovateľovi pozastavená od 24. júla 2004. Dňa 17. mája 2004 bol navrhovateľovi podľa § 117 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poukázaný doplatok na starobnom dôchodku za obdobie od 24. januára 2004 do 23. júna 2004 v sume 6.543,-Sk na adresu jeho prechodného pobytu. Počas konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, vedenom na Krajskom súde v Trnave a Najvyššom súde SR, t.j. od 24. júla 2004 do 23. júla 2006, Sociálna poisťovňa výplatu starobného dôchodku nerealizovala a tento bol navrhovateľovi opätovne poukazovaný od 24. júla 2006 v sume 1.562,-Sk mesačne na adresu prechodného pobytu. Dňa 02. júna bol navrhovateľovi poukázaný aj doplatok za obdobie od 24. decembra 2003 do 23. júna 2006, v celkovej sume 37.578,-Sk a dňa 22. júna 2006 splátka starobného dôchodku za jún 2006 v sume 1.562,-Sk. Nakoľko navrhovateľ 3-krát starobný dôchodok neprevzal, bola mu výplata starobného dôchodku od augusta 2006 opätovne zastavená. Výplata starobného dôchodku bola navrhovateľovi opätovne zriadená od 24. februára 2007 v sume 1.655,-Sk mesačne na adresu prechodného pobytu, dňa 29. decembra 2006 bol navrhovateľovi na adresu prechodného pobytu poukázaný doplatok za obdobie od 24. augusta 2006 do 23. januára 2007 v sume 8.257.-Sk a vianočný príspevok za rok 2006 v sume 2.000,-Sk. Od splátky starobného dôchodku za mesiac január 2007 vo výške 1.655,-Sk bol navrhovateľovi dôchodok vyplácaný nepretržite ďalej. Rozhodnutím č. 1 zo dňa 7.1.2011, ktorým bol realizovaný rozsudok Krajského súdu Trnava, č.k. 38Sd 166/2006-279 zo dňa 29.10.2010 bol navrhovateľovi od 24.1.2003 priznaný starobný dôchodok v sume 1.242,-Sk mesačne. Následne bol navrhovateľovi starobný dôchodok zvyšovaný a to od júla 2003 na sumu 1.317,-Sk mesačne, od 1.2.2004 na sumu 1.370,-Sk mesačne, od 1.12.2004 na sumu 1.417,- Sk mesačne, od 24.7.2005 na sumu 1.562,-Sk mesačne, od 1.7.2006 na sumu 1.655.-Sk mesačne, od 24.8.2006 v sume 1.348.-Sk mesačne a od 1.7.2007 na sumu 1.433,-Sk mesačne. Rozhodnutím č. 2 zo dňa 7.1.2011, ktorým bol realizovaný rozsudok Krajského súdu Trnava č. 38 Sd 166/2006-279 zo dňa 29.10.2010, bol starobný dôchodok navrhovateľa od 24.2.2008 upravený na sumu 1.424,-Sk mesačne. Zmena sumy starobného dôchodku nastala po dodatočnom doplnení doby poistenia v Českej republike. Starobný dôchodok navrhovateľa bol následne zvýšený od 1.7.2008 na sumu 1.505,-Sk mesačne, od 1.1.2009 na sumu 53.50-Eur mesačne, od 1.1.2010 na sumu 55.20-Eur mesačne a od 1.1.2011 na sumu 56,20-Eur mesačne. Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ nárok na náhradu škody predbežne prerokoval na základe výzvy zo dňa 05.11.2009 adresovanej odporcovi, podľa ktorej požadoval od odporcu zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 19.290.-Eur. Nakoľko odporca nárok navrhovateľa v zákonnej lehote neuznal, vznikol navrhovateľovi nárok domáhať sa uspokojenia jeho nároku na súde. V prípade navrhovateľa mal odvolací súd za to, že bez ohľadu na to, či sa odporca dopustil alebo nedopustil nesprávneho úradného postupu, pre priznanie škody navrhovateľovi podľa príslušných ustanovení zákonov č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z. chýba jeden zo základných predpokladov a tým je vznik škody. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého za nesprávny postup možno okrem prípadov explicitne uvedených v zákone č. 514/2003 Z. z. považovať aj inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ako aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených či primeraných lehôt na vydanie rozhodnutia. Nakoľko zákon č. 58/1969 Zb., ako ani zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinujú pojem škody vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 442 OZ, podľa ktorého škoda predstavuje ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza skutočná škoda a tiež to, čo poškodenému ušlo, a teda ušlý zisk. Skutočnou škodou pritom treba rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného a ušlým ziskom to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, a teda o čo v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Navrhovateľ v konaní nepožadoval skutočnú škodu alebo ušlý zisk, ale požadoval poplatok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ za oneskorené vyplácanie starobného dôchodku odporcom, ktorý si vyčíslil podľa § 4 nariadenia 87/1995 Z. z.. V uvedenej súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého poplatok z omeškania, ako ani úrok z omeškania, svojou povahou nepredstavujú škodu, ale predstavujú sankčný postih dlžníka za omeškanie splácania jeho peňažného dlhu. Poplatok či úrok z omeškania však možno aplikovať na právne vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi v oblasti súkromného práva, kde je možné jeden subjekt záväzkového vzťahu označovať za veriteľa a druhý za dlžníka, ktorí majú rovnaké právne postavenie. Oblasť sociálneho zabezpečenia však patrí do odvetvia verejného práva, kde jeden subjekt vzťahu, ktorým je správny orgán vystupuje ako nadriadený subjekt a druhý účastník vzťahu, ktorým je dotknutá fyzická alebo právnická osoba, vystupuje ako podriadený subjekt. Vzhľadom na uvedenú charakteristiku postavenia subjektov pri poskytovaní dávok sociálneho zabezpečenia, medzi ktoré patrí poskytovanie starobného dôchodku, nemožno na daný prípad aplikovať ustanovenie § 517 OZ v zmysle návrhu navrhovateľa. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že poplatok z omeškania možno požadovať len v prípadoch, kedy to výslovne ustanovuje Občiansky zákonník, a teda nie pri každom omeškaní dlžníka s platením peňažného dlhu. Dôchodkovú dávku nemožno chápať ako dlh navrhovateľa voči odporcovi, ide o zákonné peňažné plnenie, na ktoré vzniká nárok po splnení zákonom požadovaných predpokladov. Dôchodková dávka vyplýva z predpisov z verejného práva, medzi ktoré patrí aj zákon o sociálnom poistení, kým peňažný dlh podľa § 517 OZ je dlhom, ktorý vznikol pri súkromnoprávnom vzťahu. Poplatok z omeškania je preto možné požadovať len v prípadoch, kedy povinnosť platiť poplatok z omeškania zakotvuje priamo Občiansky zákonník. Povinnosť platiteľa dôchodku platiť poplatok z omeškania neustanovuje Občiansky zákonník, ako ani zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Navrhovateľ však v konaní vznik a existenciu inej škody, či už vo forme skutočnej škody a teda zmenšenia jeho majetku, alebo v podobe ušlého zisku v konaní nepreukázal a svoj nárok ani nevyčíslil. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O.s.p. z dôvodu vedenia konania v dôchodkovej veci na Najvyššom súde SR (sp. zn.: 7So 41/2011), v ktorom sa mala riešiť otázka, ktorá podľa názoru navrhovateľa môže mať význam pre rozhodnutie, odvolací súd zaujal názor, že rozhodnutie vydané v uvedenom konaní o výške starobného dôchodku priznaného navrhovateľovi, by nemalo vplyv a nezakladalo možnosť navrhovateľa domáhať sa poplatku z omeškania pri omeškaní s vyplácaním starobného dôchodku navrhovateľovi. Súd prvého stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol, keď návrhu navrhovateľa na prerušenie konania nevyhovel. Na námietku navrhovateľa, podľa ktorej v dôsledku rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu v Brne, č.k.: 4Ads 134/2009 zo dňa 14.05.2010 a uznesenia č. k.: 4Ads 11/2011-118 zo dňa 13.04.2011 a Krajského súdu v Trnave, č.k.: 38Sd/166/2006-279 zo dňa 21.10.2010, nastala nová skutočnosť v merite veci, kedy škoda má spočívať z dvoch častí a to z rozdielu medzi celkovým prislúchajúcim dôchodkom a poskytovanými čiastkovými dávkami za obdobie 8 rokov a z poplatku z omeškania, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený názor, podľa ktorého pri omeškaní s poskytovaním dávok sociálneho zabezpečenia nemožno požadovať poplatok z omeškania ako ani úrok z omeškania, nakoľko sa jedná o inštitút aplikovateľný pri súkromnoprávnych vzťahoch. V súvislosti so škodou, ktorá má vyplývať z rozdielu medzi poskytovaným dôchodkom a dôchodkom, ktorý navrhovateľovi mal byť poskytovaný odporcom odvolací súd poukazuje na to, že nakoľko navrhovateľ predmetné rozhodnutia nepredložil, odvolací súd nemá za preukázané, v čom mala spočívať spôsobená škoda, jej existenciu navrhovateľ nepreukázal a jej výšku nevyčíslil, pričom poukazuje na skutočnosť, že za predpokladu, ak mu v správnom konaní bol priznaný rozdiel pri poskytovanom dôchodku, vyplatenia tohto sa môže dožadovať v správnom konaní, resp. formou exekúcie a to na základe rozsudku súdu vydaného v správnom konaní. Na námietku navrhovateľa, podľa ktorej súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu, kedy rozhodnutia o výške dôchodkových dávok, z ktorých vychádzal súd boli následne zrušené, pričom skutkový stav je podľa názoru navrhovateľa iný, ako pri podaní návrhu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmena rozhodnutí o výške priznaného dôchodku nemá vplyv na priznanie nároku na zaplatenie poplatku z omeškania. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 O. s. p. ho potvrdil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s.p. , nakoľko odporca mal vo veci plný úspech. Náhradu trov konania si neuplatnil, v konaní mu trovy konania nevznikli, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné