Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010940 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110010940.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a JUDr. Denisy Mészárosovej trestnej veci obžalovanej E.. E. Q., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/101/2010 zo dňa 14.03.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry pre Bratislavu I z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/101/2010 zo dňa 14.03.2012 bola obžalovaná Mg. E. Q. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodená spod obžaloby, podľa ktorej sa mala dopustiť prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 17. mája 2010 o 15.50 hod. v Bratislave na ulici E. F. v ľavom jazdnom pruhu viedla osobné motorové vozidlo značky B. T. evidenčného čísla BA-XXXFN, pričom na priechode pre chodcov v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. f/,ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 8/2009 Zb. zákonov o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, hoci v dvoch jazdných pruhoch vpravo zostali stáť motorové vozidlá pred priechodom pre chodcov, aby umožnili prejsť cez cestu chodcom, narazila do sprava idúceho chodca D. H., ktorý následkom zrážky utrpel ľahké zranenia - otras mozgu, pomliaždenie ľavej časti panve, pomliaždenie na hlave s krvnou podliatinou nad ľavou očnicou, pomliaždenie ľavého kolena s ľahkým poškodením chrupavky a pomliaždenie ľavého stehna s obvyklou dobou liečenia v bežnej lekárskej praxi 42 dní, nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného Jána Polčica odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že postup súdu prvého stupňa nie je v súlade s výsledkami dokazovania, pričom poukázal na porušenie povinnosti obžalovanej ako vodiča ´pri prechode pre chodcov v zmysle § 4 zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Podľa názoru odvolateľa súd nevyhodnotil správne dôkaznú situáciu s poukazom na výpoveď poškodeného D. H. a svedkyne E. P.. Záverom odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaná E.. E. Q. prostredníctvom svojho obhajcu sa písomne vyjadrila k odvolaniu prokuratúry a poukázala v ňom na jednoznačné konštatovanie znalca v tom smere, že poškodený H. bežal cez vozovku tesne pred kolíziou s jej vozidlom, čo samo o sebe znamená, že nevenoval primeranú pozornosť prejdeniu vozovky na priechode pre chodcov. Na základe zásady in dubio pro reo súd postupoval správne, keď ju oslobodil a preto navrhla zamietnuť odvolanie prokuratúry. Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla na verejnom zasadnutí odvolaniu okresnej prokuratúry vyhovieť v plnom rozsahu vzhľadom na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení odvolania. Na verejnom zasadnutí sa obžalovaná pridržiavala písomného vyjadrenia k odvolaniu prokuratúry a navrhla toto zamietnuť. Uviedla, že po nehode jej nebol odobratý vodičský preukaz, naďalej jazdí bez kolízií. Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom, v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol aj na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania (§ 371 ods. 1Tr. por.), pričom zistil, že odvolanie okresného prokurarúra nie je dôvodné. Na základe podaného odvolania a revízneho princípu súd preskúmal celý dôkazný materiál vzťahujúci sa k predmetnej trestnej činnosti. Obžalovaná E.. E. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinnou. Jazdila rýchlosťou asi 35 km/h, pričom v pravom jazdnom pruhu takisto plynulo prechádzali ďalšie vozidlá. Poškodený jej náhle vbehol do cesty z pravej strany, pričom musel predtým prejsť cez dva jazdné pruhy. Poškodený D. H. vypovedal v podstate tak, že prechádzal spolu s priateľkou cez prechod po tom, čo mu v prvom jazdnom pruhu dala znamenie vodička na uskutočnenie prechodu. Keď bol asi v polovici druhého pruhu nevidel v treťom pruhu žiadne vozidlo a zrazu zacítil náraz. Svedkyňa E. P. uviedla, že prechádzali spolu po prechode, pričom vozidlá v prvom a druhom pruhu stáli, poškodený išiel asi meter pred ňou, obzrel sa na ňu, ona počula iba náraz a videla ako telo poškodeného letí nad kapotou. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozobral závery znalca z odboru cestnej premávky, ktorého do konania sám pribral. Znalec O.. O. M. R. v závere znaleckého posudku konštatoval, že bolo nutné vychádzať z dvoch alternatív spôsobenia dopravnej nehody vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli priamy nezávislí a objektívni svedkovia okrem obžalovanej a poškodeného, ktorí vypovedali rozdielne. Pripustil možnosť zakrytia rozhľadu vodičky - obžalovanej do kritického priestoru pravého a stredného jazdeného pruhu vozovky. Konštatoval, že vo všeobecnosti je technicky dôvodne možné uviesť, že ak sa v kritickom čase vozidlá nachádzajúce sa v pravom a strednom jazdnom pruhu vozovky pohybovali, potom fyzikálne zákonite vytvárali v istých časových úsekoch oblasť zakrytia rozhľadu pre obžalovanú. Táto išla rýchlosťou cca 40 km/h a v čase nárazu a intenzívneho brzdenia bola rýchlosť cca 37 km/h. Okrem iného znalec uviedol, že výpoveď poškodeného o tom ako v kritickom čase prechádzal cez vozovku je technicky nedôveryhodná. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že nie je možné jednoznačne vysloviť konštatovanie, že obžalovaná porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f/, ods. 2 písm. c/, ods. 4 zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Toto ustanovenie vo všeobecnosti ukladá vodičovi povinnosť dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pričom ho nesmie ohroziť, zároveň je povinný vodič plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a znížiť rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov, musí umožniť prejsť cez cestu chodcom, pričom vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť alebo zastaviť. Z daných ustanovení vyplýva určité konanie vodiča v rozpore so zákonom. V tomto prípade však na základe záverov znaleckého posudku nebolo možné jednoznačne ustáliť konanie obžalovanej v rozpore s týmto predpisom. Aj spolujazdec obžalovanej potvrdil, že táto išla primeranou rýchlosťou a venovala sa riadeniu vozidla. Ide o vodičku, ktorá má vodičské oprávnenie od roku 2000, pričom v evidenčnej karte vodiča nemá žiaden záznam, čo oprávňuje súd ku konštatovaniu, že sa jedná o zodpovedného účastníka cestnej premávky. Okresný súd vychádzal predovšetkým zo záverom znaleckého dokazovania a z konštatovania, že výpoveď poškodeného D. H. je technicky nedôveryhodná, pretože jeho tvrdenie, že pred zrážkou za čas 4 - 5 sekúnd mohol svojím pohybom prejsť asi dva metre je technicky absurdná. Chodec tesne pred zrážkou podľa znalca nešiel, ale bežal. Na základe týchto dôkazov súd preto správne použil zásadu in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného uvedenej v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. por. Táto vychádza z úpravy ustanovenej v článku 50 ods. 2 Ústavy SR a z článku 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, z ktorých vyplýva, ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. Obvinenému musí byť vina preukázaná a obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani svedčiacu vo svoj prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaná aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť nevinu dokazovať. Aj zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Tieto pochybnosti v predmetnej veci zostali aj napriek tomu, že súd prvého stupňa pribral do konania znalca z odboru cestnej dopravy a tento nemohol bez akýchkoľvek pochybností určiť vinníka dopravnej nehody, pričom výpoveď poškodeného, na ktorého sa odvolateľ odvoláva spochybnil skonštatovaním o technickej nedôveryhodnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný vo všetkých výrokoch a nezistil žiadne skutočnosti potrebné k doplneniu dokazovania za účelom upresnenia skutkového stavu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.