Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/4/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110204809 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110204809.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: G. Č. R. - E. G., H. U.. Č.. X, XXX XX R., B.: XXXXX XXX, zast. LEGAL CARTEL, s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava proti odporcovi: C. R., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. X, XXX XX R. o zaplatenie 89,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.05.2011, č.k. 19C 92/2010-50, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 09.05.2011 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 89,62 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 101,66 eur a vo zvyšnej časti príslušenstva návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3d ods. 2, 3, 5 zák. č. 135/1961 Zb., § 7a ods. 2 zák. č. 377/1999 Z. z., § 40 ods. 1, 4 písm. a) zák. č. 315/1996 Z. z., § 489 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 21.02.2007 policajt G. D. T. G. E. A. R. poverený správcom komunikácie v súlade s ustanovením § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, rozhodol o odstránení vozidla EVČ: R. - XXX G., ktorého prevádzkovateľom je odporca. Technické odtiahnutie vykonala spoločnosť K., E..A..O.. v zmysle zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 uzatvorenej medzi samostatnou rozpočtovou mestskou organizáciou H. R. - E. G. ako príkazcom a touto spoločnosťou. Podľa rozhodnutia povereného zástupcu správcu komunikácie vozidlo stálo na priechode pre chodcov, čím vznikol zákonný dôvod na jeho odstránenie a povinnosť odporcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Dňa 21.02.2007 si odporca prevzal od navrhovateľa odtiahnuté motorové vozidlo spolu s protokolom o výdaji vozidla. Výkonom odtiahnutia motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 40 ods. 4, 5 zákona o premávke na pozemných komunikáciách vznikla odporcovi povinnosť nahradiť náklady spojené s výkonom tohto odtiahnutia. Cena za tento výkon bola určená navrhovateľom v súlade so skutočnými nákladmi pri odstraňovaní motorového vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah stanovenými v danom odvetví a mieste. Navrhovateľ vykonal odtiahnutie motorového vozidla a odporca doteraz vymáhanú sumu na základe prevzatej faktúry nezaplatil a preto si navrhovateľ uplatnil svoj nárok v tomto konaní. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ zriaďovacou listinou zo dňa 30.01.1992 zriadil dňom 01.02.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu H. R. - E. G., ktorú poveril správou a údržbou miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Organizácia H. R. - E. G. dňa 23.10.2006 ako príkazca uzatvoril so spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ako príkazníkom zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovej služby, ktorou splnomocnil príkazníka výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových vozidiel z územia G. Č. R. - E. G. na cestách III. a IV. triedy patriacich do správy G. Č. R. - E. G.. Z Protokolu o odstránení vozidla súd zistil, že dňa 21.02.2007 policajt G. D. T.T. G. E. A. R. poverený správcom komunikácie v súlade s ustanovením § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách rozhodol o odstránení vozidla zn. Mercedes, EVČ: R. - XXX G., ktorého prevádzkovateľom je odporca, nakoľko vozidlo stálo na prechode pre chodcov na I. Z.. H. R., čím odporca porušil povinnosti účastníka cestnej premávky vymedzené zákonom o premávke na pozemných komunikáciách a ako účastník cestnej premávky nedodržal pravidlá cestnej premávky ustanovené týmto zákonom. Technický odťah tohto vozidla vykonala na základe zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 spoločnosť K. E.. E. A.. O.., ktorá následne vozidlo umiestnila do stráženého areálu v Č. M. Č.. X H. R.. Dňa 21.02.2007 si odporca prevzal odtiahnuté motorové vozidlo, protokol o výdaji vozidla a faktúru na uhradenie sumy 89,62 eur. Predmetnú sumu však do vyhlásenia rozsudku v tejto veci nezaplatil. Výkonom odtiahnutia motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 40 ods. 4, 5 zákona o premávke na pozemných komunikáciách vznikla odporcovi povinnosť náhrady nákladov spojených s výkonom tohto odtiahnutia. Cena za tento výkon vo výške 89,62 eur bola stanovená navrhovateľom s odvolaním sa na znalecký posudok č. 4/2008. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spoločnosťou K. E.. E. A..O.. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 23.09.2009 postúpil postupca navrhovateľovi pohľadávku vzniknutú voči odporcovi titulom neuhradených nákladov spojených s odstraňovaním vozidla podľa § 40 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa v danej veci vychádzal z ust. §3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného dňa 21.02.2007 (deň odtiahnutia vozidla), správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ preukázal v konaní pasívnu vecnú legitimáciu odporcu porušením jeho zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 40 ods. 4 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorého sa odporca dopustil dňa 21.02.2007 tým, že stál s motorovým vozidlo na priechode pre chodcov. Súd vyhovel návrhu v časti istiny a uložil zaplatiť odporcovi tiež úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne z uplatnenej sumy a to od 01.03.2007, teda nasledujúci deň po splatnosti podľa protokolu o výdaji vozidla až do zaplatenia a v časti príslušenstva od 22.02.2007 do 28.02.2007 zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech priznal trovy konania vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 85,16 eur. Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a tvrdil, že rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom. Nenamietal, že dňa 21.02.2007 bolo odstránené vozidlo značky Mercedes, EVČ: R. - XXX - G., ale nezakladá sa na pravde skutočnosť, že by on bol prevádzkovateľom tohto motorového vozidla, pretože ho nikdy nevlastnil a ani nebol jeho držiteľom. Poukázal na ust. § 2 písm. a), m) zák. č. 725/2007 Z.z., podľa ktorého prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla, alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla, alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla. Preto nemohol byť ani navrhovateľom označený za porušovateľa povinnosti účastníka cestnej premávky vymedzenej zákonom o premávke na pozemných komunikáciách. Nesúhlasil so záverom súdu, že navrhovateľ preukázal v konaní pasívnu vecnú legitimáciu odporcu, podľa ust. § 40 ods. 4 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z., pretože táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko nikdy predmetné vozidlo nevlastnil ako vyplýva zo záznamu evidencií motorových vozidiel. Odporca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Predovšetkým sa nebolo možné stotožniť so záverom prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že navrhovateľ je v konaní vecne aktívne legitimovaný. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom - navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným- odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí (§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla navrhovateľa dňa 9.11.2006). Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 Cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 Cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla dňa 9.11.2006). Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané (§ 40 ods. 4 písm. a) cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Z citovaných ustanovení Cestného zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako, že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Z ust. § 3d Cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo 70/2003 uviedol (na rozhodnutie ktoré správne vo svojom odvolaní poukázala aj odporkyňa), že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V konaní nebolo spornou otázkou, že navrhovateľ zriadil zriaďovacou listinou zo dňa 30.01.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu H. R. - E. G., ktorej predmetom činnosti okrem iného bola aj správa a údržba miestnych komunikácií III. a IV. triedy v územnom obvode G. Č. R. - E. G., a že v tomto územnom obvode bolo dňa 21.02.2007 odporcovi odtiahnuté motorové vozidlo na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície. Odstránenie (odtiahnutie) vykonala spoločnosť K. E.. E. A..O.. na základe zmluvy č. XX/XXXX o výkone odťahovej služby, ktorú táto spoločnosť dňa 23.10.2006 uzavrela s organizáciou H. R. - E. G.. V danej právnej veci je podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť K. E.. E. A..O.. (U. G. Č. R. - E. G. a ani rozpočtová organizácia H.), ktorá uzavrela zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby s rozpočtovou organizáciou H., pričom právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie), nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto prípade spoločnosť K. E.. E. A..O.., a preto takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý na to bol oprávnený v zmysle § 40 ods. 1, 4 zák. č. 315/1996 Z.z. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona a preto spoločnosť K. E.. E. A..O.. vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom a preto nemá navrhovateľ právo požadovať od odporkyne náhradu nákladov za tento úkon a v konaní nie je aktívne legitimovaný. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke nesprávne posúdil, pričom v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie nebolo potrebné, keďže súd prvého stupňa síce zistil úplne skutkový stav veci, avšak dôkazy, ktoré v konaní vyšli najavo vyhodnotil nesprávne, z dôvodu ktorého je jeho rozhodnutie vecne nesprávne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal trovy konania, ktoré odporcovi vznikli zaplatením súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 16,50 eur v súlade s ust. § 151 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.