Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/330/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110205018 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110205018.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: G. I., H. H.Ľ. XXX/XX, C., zastúpenej Mgr. Martinom Giertlym, Nadácia Charty 77, Občianska právna poradňa, so sídlom Staromestská 6/d, Bratislava, proti odporcovi: U., Z..G.. G. G. T.. X. I. XX, H., V.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Juliánom Lapšanským, advokátom so sídlom Andrusovova 6, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného G. H. V. F. S.Z. X. N. XXXX Č..Y.. XC/XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou ako zamestnankyňou, zo strany odporcu zo dňa 3.12.2009, je neplatné, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.12.2007 pracovala u odporcu od 1.1.2008 vo funkcii Personnel Assistant s miestom výkonu práce v Bratislave, na dobu neurčitú a podľa popisu práce z 25.9.2009 patrilo k jej hlavným úlohám pripravovať všetky potrebné podklady a doklady k uzatvoreniu a rozviazaniu pracovného pomeru s externými zamestnancami - v zmysle pridelených projektov a tiež napomáhať pri administratívnych prácach na základe požiadaviek konzultantov a BD. Podľa pracovnej náplne koordinátora F. H. jednou z jeho hlavných pracovných úloh bola spolupráca pri vzniku pracovného pomeru lízingových zamestnancov. Odporca listom z 25.9.2009 vyzval navrhovateľku na odstránenie nedostatkov v plnení jej pracovných povinností a to do 31.10.2009; v čase od 9.10.2009 do 30.11.2009 bola navrhovateľka práceneschopná; dňa 3.12.2009 podpísala odporcom predložené skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce k 31.12.2009, avšak pripojila doložku „podpísané pod nátlakom“; následne jej odporca listom zo dňa 3.12.2009 oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v nezabezpečení podpisu pracovnej zmluvy so zamestnankyňou D. M.V. v auguste 2009 a tiež so zamestnancom N. R. v septembri 2009, v dôsledku čoho sa odporca dopustil nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č.82/2005 Z.z., pričom uvedené nedostatky boli zistené počas kontroly osobných zložiek dočasne pridelených zamestnancov na pobočke Bratislava dňa 26.10.2009. Následne dňa 4.12.2009 navrhovateľka doručila odporcovi svoju žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce zo zdravotných dôvodov k 31.12.2009 a listom z 15.12.2009 oznámila odporcovi, že okamžité skončenie považuje za neplatné a žiada o vykonanie krokov k tomu, aby mohla znovu nastúpiť do zamestnania od 1.1.2010. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom odporcu z 3.12.2009 spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadované § 70 Zákonníka práce, keďže je písomné, jeho dôvod je nezameniteľne určený a navrhovateľke bolo aj doručené v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce, pričom nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce a to z dôvodu, že u odporcu neboli určení zástupcovia zamestnancov, čo zhodne potvrdili účastníci. Ďalej dospel k záveru, že navrhovateľka podala návrh na súd v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote na podanie žaloby v zmysle § 77 Zákonníka práce. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka mala pripraviť pracovné zmluvy a ostatné potrebné doklady pre uvedených zamestnancov, týchto mala prihlásiť do Sociálnej poisťovne, doklady mala odovzdať koordinátorovi a po ich vrátení mala skompletizovať osobné zložky a odniesť ich na mzdové oddelenie, pričom najmä z výpovede svedka U. vyplynulo, že podpisy samotné zabezpečoval koordinátor F. H., ktorý bol v priamom kontakte so zamestnancami a navrhovateľka mala po vrátení dokladov od neho skompletizovať zložky a tieto odniesť a svedkyňa X. potvrdila tvrdenie navrhovateľky, že sa stávalo, že zložky s dokladmi odniesol na mzdové oddelenie priamo koordinátor, pričom v danom prípade ona potrebné doklady vyhotovila, zamestnancov aj prihlásila do Sociálnej poisťovne a doklady koordinátorovi odovzdala, avšak on jej ich napriek e-mailovej urgencii, nevrátil. Vykonané dokazovanie teda vyvrátilo tvrdenie odporcu o povinnosti navrhovateľky zabezpečiť podpisy na zmluvách, keďže tieto zabezpečoval koordinátor a odporca nepreukázal, že koordinátor navrhovateľke odovzdal podpísané zmluvy a že by neúplné zložky odovzdala na mzdové oddelenie práve navrhovateľka. Dospel preto k záveru, že navrhovateľka sa nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. tak, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odporca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, keď podľa jeho názoru z dokazovania vyplynulo, že súčasťou pracovnej náplne navrhovateľky bola okrem iného aj kompletizácia osobných zložiek dočasne pridelených zamestnancov, v rámci ktorej zabezpečovala podpis pracovných zmlúv a ostatných dokladov pre dočasne pridelených zamestnancov a pracovný pomer s navrhovateľkou bol ukončený dňa 3.12.2010 z dôvodu, že nezabezpečila podpis pracovnej zmluvy s dvoma dočasne pridelenými zamestnancami, v dôsledku čoho sa on dopustil nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z. a teda išlo o najzávažnejšiu formu porušenia pracovnej disciplíny. Vzhľadom na význam porušenej povinnosti vo vzťahu k pracovnej náplni navrhovateľky, charakter porušenej povinnosti, jej intenzitu a možné následky, sú splnené predpoklady pre skončenie pracovného pomeru výnimočným spôsobom. Nepovažoval za správne skutkové závery súdu prvého stupňa, pretože sa opierajú o výpoveď svedkyne W. X., ktorá má záujem na výsledku sporu a ktorá si nespomínala na okolnosti a podrobnosti svojej pracovnej zmluvy, avšak napriek tomu vedela presne vymedziť pracovné povinnosti navrhovateľky v rámci jej pracovnej zmluvy a túto okolnosť možno vysvetliť jedine tak, že sa svedkyňa poradila o obsahu svojej výpovede s navrhovateľkou. Poukázal na výpoveď svedka N. U., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by osobné zložky dočasne pridelených zamestnancov doručoval koordinátor priamo na mzdové oddelenie odporcu. Tento postup vylučuje aj smernica odporcu G. Q. XX-I., ktorá okrem iného upravovala aj proces doručenia osobnej zložky zamestnanca na mzdové oddelenie a podľa ktorej tieto osobné zložky dočasne pridelených zamestnancov doručuje na mzdové oddelenie vždy zodpovedný zamestnanec za lízingový projekt, ktorým bola pre projekty priemyselných parkoch D. Z. W. navrhovateľka. Tento záver podľa jeho názoru vyplýva aj z mailovej komunikácie s koordinátorom, pretože ak by navrhovateľka nebola zodpovedná za kompletizáciu a doručovanie osobných zložiek na mzdové oddelenie, neexistoval by dôvod, aby si viedla evidenciu neodovzdaných pracovnoprávnych dokumentov, resp. aby urgovala koordinátora na ich doručenie. Poukázal na to, že z popisu pracovnej náplne koordinátora vyplýva, že medzi jeho povinnosti nepatrí doručovanie osobných zložiek dočasne pridelených zamestnancov na mzdové oddelenie. Podľa jeho názoru v konaní dostatočne preukázal, že okrem iného bolo povinnosťou navrhovateľky zabezpečiť podpisy dočasne pridelených zamestnancov na pracovných zmluvách, tieto spolu s ostatnými pracovnoprávnymi dokumentmi založiť do osobnej zložky zamestnancov a takto skompletizovanú zložku doručiť na mzdové oddelenie odporcu. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že z jej pracovnej náplne jasne vyplývajú jej pracovné povinnosti, avšak zabezpečovanie podpisu dokumentov prideleného zamestnanca tam uvedené nie je. Pokiaľ odporca v odvolaní poukázal na smernicu G. C. XX zo dňa 20.4.2009, v tejto smernici nie je upravená jej pracovná pozícia, predmetná smernica upravuje kompetencie pozícií Branch Director, manager, junior consultant, senior consultant, koordinátor a nie je v tejto smernici uvedená jej pozícia Personnel Assistant. V predmetnej smernici je tiež uvedené, že koordinátor je ten, ktorý zabezpečuje odovzdanie dokumentov zamestnancovi. K námietkam odporcu týkajúcim sa výpovede svedkyne W. X. uviedla, že táto na pojednávaní vypovedala o tom čo bolo jej pracovnou náplňou a skutočnosť, že si presne nespomínala na dátumy zmeny svojej pracovnej pozície len potvrdzuje, že nebola na toto pojednávanie ňou pripravovaná a keďže spoločne so svedkyňou pracovali približne jeden rok u odporcu, táto vedela aká je jej pracovná náplň, najmä keď potom pracovala ako consultant a ona jej pripravovala niektoré administratívne podklady. Súd prvého stupňa podľa jej názoru správne vyhodnotil vykonané dôkazy a správne vec posúdil po právnej stránke, keď z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že zabezpečovanie podpisov na zmluvách uvedených pracovníkov vykonával koordinátor a správne dospel k záveru, že ona sa nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny tak ako to vyžaduje § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Odvolací súd prejednal vec z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 3.12.2009, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že v konaní nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi, na rozdiel od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu, k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza okamihom doručenia, bez výpovednej doby. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu (§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce č.311/2001 Z.z.). Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol (§ 68 ods. 2 cit. zák.). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru tak, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnávateľ počas výpovednej doby. Okamžite skončiť pracovný pomer je oprávnený nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec, avšak len výlučne z taxatívne uvedených zákonných dôvodov, pričom dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je aj závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak zákonník práce tento pojem nedefinuje a preto je potrebné vychádzať vždy z konkrétnej situácie, osoby zamestnanca a funkcie, ktorú zastával v čase porušenia pracovnej disciplíny, ako aj z intenzity, charakteru a následkov porušenia pracovnej povinnosti zamestnancom. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny je treba považovať najmä porušenie základných právnych povinností zamestnanca uvedených v ustanovení § 81 ZP, medzi ktoré okrem iného patrí aj pracovať zodpovedne a riadne, byť prítomný na pracovisku od začiatku pracovného času a využívať pracovný čas na prácu a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny je treba považovať aj porušenie povinností zamestnanca vyplývajúcich pre neho z pracovnej zmluvy a náplne práce, resp. popisu práce. V prejednávanej veci odporca listom zo dňa 3.12.2009 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že v mesiaci august 2009 nezabezpečila podpis pracovnej zmluvy so zamestnankyňou D. W.Y. a v mesiaci september 2009 nezabezpečila podpis pracovnej zmluvy so zamestnancom N. R., v dôsledku čoho sa spoločnosť odporcu dopustila nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z., v ktorom liste odporca zároveň uviedol, že uvedené nedostatky zistil počas kontroly osobných zložiek dočasne pridelených zamestnancov na pobočke Bratislave dňa 26.10.2009. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa postupoval správne, keď dokazovanie zameral na zistenie existencie povinnosti navrhovateľky zabezpečiť podpisy na pracovných zmluvách dočasne pridelených zamestnancov, keď dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo práve porušenie tejto povinnosti. Z predloženej pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 14.12.2007 a taktiež z popisu pracovnej pozície navrhovateľky, ktorý je prílohou tejto zmluvy, však nevyplýva povinnosť navrhovateľky zabezpečovať podpisy pracovných zmlúv dočasne pridelenými zamestnancami, keď takáto povinnosť nie je uvedená v jej popise práce zo 14.12.2007 a ani v popise práce z 25.9.2009 a nemožno ju vyvodiť ani z povinnosti pripravovať všetky potrebné podklady a doklady k uzatvoreniu a rozviazaniu pracovného pomeru s externými zamestnancami - v zmysle pridelených projektov, ktorá je uvedená v popise práce navrhovateľky zo dňa 25.9.2009. Povinnosť, porušenie ktorej vytkol odporca navrhovateľke v okamžitom skončení pracovného pomeru, nevyplýva ani z odporcom predloženej smernice G. Q. XX I. zo dňa 20.4.2009, na ktorú odporca poukázal aj vo svojom odvolaní, keď táto smernica neupravuje zodpovednosť a kompetencie funkcie Personnel Assistant, ktorú vykonávala navrhovateľka, ale v bode 2. upravuje zodpovednosti a kompetencie pracovníkov vykonávajúcich iné funkcie a podľa tohto bodu za doručenie podkladov (osobných zložiek a dochádzok) k spracovaniu miezd zodpovedá: Branch Director alebo ním poverený zodpovedný zamestnanec (Senior Consultant, Junior Consultant). Z bodu 3.1.2. vyplýva, že osobnú zložku zamestnanca doručí na mzdové oddelenie zodpovedný zamestnanec za lízingový projekt, odporca však nepreukázal, že v danom prípade bola týmto zodpovedným zamestnancom práve navrhovateľka, keď nepreukázal zodpovednosť navrhovateľky za konkrétny lízingový projekt a súvislosť medzi týmto projektom a zamestnancami uvedenými v okamžitom zrušení pracovného pomeru. Pokiaľ odporca poukázal vo svojom odvolaní na výpoveď svedka U., ktorou podľa jeho názoru bola preukázaná povinnosť navrhovateľky zabezpečiť podpisy na predmetných zmluvách, správne súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že z výpovede svedka U. vyplynulo, že podpisy samotné zabezpečoval koordinátor F. H., ktorý bol v priamom kontakte so zamestnancami a navrhovateľka mala po vrátení dokladov od neho len skompletizovať zložky a tieto odniesť; keď aj zo zápisnice o výsluchu uvedeného svedka na pojednávaní dňa 6.5.2001 vyplýva, že na otázku súdu svedok uviedol, že koordinátor bol človek v priamom kontakte so zamestnancami, prevzal záujemcu o prácu, zabezpečil jeho vstup do práce, podpis pracovnej zmluvy, podpis BOZP, zabezpečil mu pracovné pomôcky a pod.; rovnako z nej vylýva, že svedok U. na okolnosť povinnosti navrhovateľky zabezpečiť podpisy predmetných pracovných zmlúv zamestnancami vypovedal rozporne, keď zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že bolo povinnosťou navrhovateľky aj zabezpečiť uvedený podpis, pričom však ďalej uviedol, že jej povinnosťou bolo skompletizovať zložku zamestnanca a jedným z dokladov, ktoré mala zabezpečiť v rámci kompletizácie bola aj podpísaná pracovná zmluva. Ďalej na otázky súdu uviedol, že navrhovateľka mala pripraviť pracovnú zmluvu, mala ju odovzdať pánovi H. ako koordinátorovi, ktorý mal zabezpečiť podpis na zmluve a ona mala potom skontrolovať či sa jej vrátili všetky doklady a skompletovať ich do osobnej zložky zamestnanca, ktorá sa odovzdávala na mzdové oddelenie. Aj vzhľadom na tieto rozpory vo výpovedi svedka U., nebolo jeho svedeckou výpoveďou preukázaná povinnosť navrhovateľky zabezpečovať podpisy na pracovných zmluvách tak, akom to správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa . Keďže dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou zo strany odporcu dňa 3.12.2009 nebolo odovzdanie nekompletných osobných zložiek dočasne pridelených zamestnancov, ale dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo „nezabezpečenie podpisov pracovnej zmluvy“ s uvedenými zamestnancami“, pričom na základe predložených listinných dôkazov a výsluchov svedkov nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by bolo povinnosťou navrhovateľky v zmysle jej pracovnej náplne v rámci prípravy potrebných dokladov a podkladov k uzatvoreniu pracovného pomeru s dočasne pridelenými zamestnancami zabezpečovať aj ich podpis pracovnej zmluvy, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie jej pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Keďže odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, v ktorej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne o trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.