KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava8. 10. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/153/2011 z 8. 10. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2012, sp. zn. 14Co/153/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1110210004.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/153/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110210004
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110210004.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr.Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.
Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., so sídlom
Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so
sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti odporcovi: F. B., L. E. XXXX/X, L., o zaplatenie 1,33 €,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 21C/166/10 - 37
zo dňa 7.12.2010

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 21C/ 166/10 - 37 zo
dňa 7.12.2010 p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2006 domáhal
zaplatenia 1,33 € odporcom titulom neuhradeného koncesionárskeho poplatku podľa zákona č.
212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov
odporcu v celkovej výške 1,33 €. Návrh odôvodnil ďalej tým, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol
postúpením od Slovenského rozhlasu, so sídlom Mýtna 1, Bratislava. O postúpení pohľadávky bol
odporca oboznámený písomným oznámením Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol
vyzvaný na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku vo výške 1,33 €. Odporca napriek výzve
dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil.

Odporca sa k návrhu, ktorý prevzal dňa 8.10.2010, vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 12.10.2010.
Uviedol, že koncesionárske poplatky riadne platil a nie je si vedomý žiadneho nedoplatku. Od
Slovenského rozhlasu a ani od navrhovateľa nedostal žiadnu výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a tiež mu
nebolo oznámené, že pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa.

Prvostupňový súd vzhľadom na to, že prejednávaná vec je v súlade s ustanovením § 200ea O. s.
p. drobným sporom, v ktorej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, rozhodol vo veci rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanoveniami § 115a ods. 1, 2 a §156 ods. 3 O.
s. p. . Konštatoval, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ tvrdil, že pohľadávku
voči odporcovi nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Slovenským
rozhlasom a navrhovateľom. Svoje tvrdenie však nepreukázal, riadnu zmluvu o postúpení pohľadávky



voči odporcovi k návrhu na začatie konania nepripojil. Tiež nepreukázal, že nastali právne následky
zmluvy o postúpení pohľadávky voči odporcovi a že odporca má povinnosť plniť navrhovateľovi.
Ustanovenie § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ukladá postupcovi (Slovenskému rozhlasu)
povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal,
že Slovenský rozhlas odporcovi oznámil, že pohľadávku voči odporcovi postupuje na navrhovateľa.
Odporcovi preto nevznikla povinnosť poskytnúť plnenie navrhovateľovi. Aj v prípade, ak by navrhovateľ
takéto listinné dôkazy predložil, jeho návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že v spore podľa
názoru súdu nie je aktívne legitimovaným. Z § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych
poplatkoch vyplýva, že oprávnenou osobou na uplatnenie práva na úhradu nedoplatku na príslušnom
súde je Slovenský rozhlas, preto len tento subjekt je oprávnený domáhať sa nároku na zaplatenie
koncesionárskych poplatkov voči odporcovi na súde. Keďže navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, a nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, súd návrh na začatie konania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli,
preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2010.
Poukázal na to, že podával viacero návrhov na začatie konania s podobným obsahom ako v
prejednávanej veci. Využil možnosť uvedenú v ustanovení § 42 ods. 1 O.s.p. a žalobu a všetky dôkazy
uložil na DVD nosiči. Keďže boli opatrené zaručeným elektronickým podpisom, prihliada sa na ne ako
na origináli. V napadnutom rozsudku súd neuviedol, že sa oboznámil s týmto DVD nosičom, na, ktorom
sa nachádzajú aj všetky dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva vo svojej žalobe. Ak súd tvrdí, že
navrhovateľ nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, zrejme sa neoboznámil s DVD nosičom. Priloženým
dôkazom bola aj zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky zo
Slovenského rozhlasu na navrhovateľa. Ďalšou prílohou bolo potvrdenie vydané Slovenským rozhlasom
o tom, že vyzval odporcu na úhradu nedoplatku a oznámil mu postúpenie pohľadávky listom zo
dňa 20. 10. 2005. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľ je presvedčený, že súd dospel k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku na základe postúpenia,
pričom postupcom bol Slovenský rozhlas ako pôvodný veriteľ. Okresný súd Bratislava 1 vo veci vedenej
pod spisovou značkou 7C/144/2006 meritórne rozhodol o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky
je platná, a na jej základe došlo k zmene veriteľa. Postúpenie pohľadávky neodporovalo žiadnemu
právneho predpisu. Na navrhovateľa tak prešla pohľadávka aj s príslušenstvom, a všetky práva s ňou
spojené. Teda aj právo uplatniť si túto pohľadávku na súde. Navrhovateľ preto žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 21. 3. 2011. Zdôraznil, že
postúpenie pohľadávky mu nebolo oznámené a nebolo preukázateľne doručené na adresu jeho trvalého
pobytu. Navrhovateľ tak nepredložil dôkaz o tom, že skutočne prišlo k postúpeniu právo z pohľadávky na
neho. Ďalej namietol, že rozhlasový prijímač bol prihlásený na adrese H. Č. XX Y. L.. Dňa 7. 9. 2004 prišlo
k predaju tejto nehnuteľnosti a od 1. 10. 2004 sa odporca na tejto adrese vôbec nezdržiaval. Rozhlasový
prijímač už viac nevlastnil a navrhovateľ nemá ani nárok na úhradu koncesionárskeho poplatku za
mesiac október 2005. To, že rozhlasový prijímač predal môže dosvedčiť svedok, ktorý od neho tento
prijímač kúpil. Povinnosť hradiť poplatok zaniká okrem iného aj tým, že sa prijímač predá, pričom podľa
platnej právnej úpravy nie je nikde v zákone uvedená povinnosť odhlásiť sa z evidencie koncesionárov.
Táto povinnosť existuje iba po výzve vyberača poplatkov. Ani táto výzva mu nebola doručená a nikoho
nemožno nútiť na vykonanie niečoho, čo v zákone nie je uvedené. Návrh navrhovateľa považuje za
zmätočný a účelovo vykonštruovaný iba za účelom vymáhania trov právneho zastúpenia, a je v rozpore
s dobrými mravmi.

Súd nariadil vo veci odvolacie pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil. Svoju neprítomnosť
ospravedlnil a požiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Odporca sa v celom rozsahu pridržiaval
svojho písomného vyjadrenia a zdôraznil, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že skutočne došlo
k postúpeniu žalovanej pohľadávky na neho. Jeho tvrdenia mu môže dosvedčiť aj svedok A.. P., ktorý
rozhlasový prijímač od neho kúpil v septembri 2004.



Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.) a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil
(§ 157 O.s.p.).

Odvolací súd sa nestotožňuje len s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvého
stupňa uviedol svoj záver o neexistencii aktívnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu, že podľa § 8
ods. 3 zák. č. 212/1995 Z.z. sa môže domáhať úhrady koncesionárskych poplatkov výlučne Slovenský
rozhlas. Je dôvodná odvolacia námietka, že ak by boli splnené zákonné náležitosti, zmluvou o postúpení
pohľadávok by prešli všetky práva z uplatneného nároku na navrhovateľa. Bolo povinnosťou súdu
prvého stupňa oboznámiť sa aj s dôkazmi predloženými elektronickou poštou. Ak spĺňali zákonom
požadovanú formu a bola priložená zmluva o postúpení pohľadávky, súd mal ďalej skúmať, či nastali
účinky postúpenia pohľadávky v súlade s ustanovením § 526 OZ. Odporca od počiatku uvádzal, že
oznámenie o postúpení pohľadávky mu postupca a ani navrhovateľ nedoručili. Navyše od októbra 2004
sa nezdržiaval na adrese, z ktorej uhrádzal koncesionárske poplatky z dôvodu predaja bytu, pričom
predmetom sporu je koncesionársky poplatok za október 2005. Navrhovateľ vo veci nepreukázal ani
skutočnosť, že pôvodný veriteľ a jeho právny nástupca doručil odporcovi výzvu v súlade s § 8 ods. 2 zák.
č. 212/1995 Z.z. na splnenie povinnosti uhradiť koncesionársky poplatok. Až po doručení takejto výzvy
vzniklo Slovenskému rozhlasu podľa § 8 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z.z. právo na vymáhanie nedoplatku
súdnou cestou. Nebola vyvrátená ani obrana odporcu, že v rozhodnom čase už viac ako rok nevlastnil
rozhlasový prijímač a povinnosť uhrádzať koncesionársky poplatok už v tomto čase zanikla.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny.

Odporca bol voči navrhovateľovi plne úspešný aj v odvolacom konaní. Náhradu trov si však neuplatnil,
resp. mu žiadne nevznikli. Súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1110210004)

  1. 7. 12. 2010Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/166/2010 z 7. 12. 2010
  2. 8. 10. 2012Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/153/2011 z 8. 10. 2012 (toto rozhodnutie)