Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/111/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110211086 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110211086.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislava v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a. s., Prievozská ul. č. 37, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Chabadová, spol. s r. o., Pri starej prachárni č. 13, Bratislava, proti žalovanému: N. B., bytom M. Q. Č.. X, C., o 29,54 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 29. marca 2011 č. k. 26C/150/2010- 30, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 29,54 eur z titulu neuhradeného koncesionárskeho poplatku. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by Slovenský rozhlas ako postupca žalovanému oznámilo postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. V spise sa síce nachádza list Slovenského rozhlasu z 20. 10. 2005 adresovaný žalovanému označený ako výzva na úhradu nedoplatku, ale nebolo preukázané, že by táto písomnosť bola doručená žalovanému. Vzhľadom na to podľa súdu prvého stupňa nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu a v spore preto žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyplýva aj z § 3 ods. 8 písm. a/, § 8 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z.z. Okrem toho, žalobca nepreukázal, že by žalovanému vznikla povinnosť platiť koncesionársky poplatok. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. urobil podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. K žalobe boli pripojené všetky dôkazy, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva. Súd prvého stupňa sa zrejme neoboznámil s DVD nosičom, ktorý obsahuje príslušné dokumenty. Priloženým dôkazom bola aj zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalobca stal vlastníkom predmetnej pohľadávky. Ďalšou prílohou bolo potvrdenie Slovenského rozhlasu, že žalovanú vyzval na zaplatenie nedoplatku a že jej oznámil listom z 20. 10. 2005 postúpenie pohľadávky. Nie je tiež správny záver súdu prvého stupňa, že žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia, pretože predmetná pohľadávka mu bola riadne postúpená a tak na žalobcu prešlo aj právo uplatniť ju na súde. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie a preto ani nemohol zistiť správne skutkový stav veci. Záver súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že by mu bola predmetná pohľadávka postúpená, je zjavne predčasný už z dôvodu, že Slovenský rozhlas v liste z 20. 10. 2005 (č. l. 4) žalovanému oznámil, že predmetnú pohľadávku postúpil žalobcovi. Okrem toho, žalobca tvrdí, že zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky sa nachádza na DVD nosiči, pričom zo spisu nevyplýva, že by sa s ním súd prvého stupňa oboznámil. Správny nie je ani záver súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovanému vznikla povinnosť platiť koncesionársky poplatok v zmysle § 3 ods. 8 písm. a/ zák. č. 212/1995 Z.z. Povinnosť fyzickej osoby platiť tento poplatok vyplýva z § 3 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. To v prejednávanej veci znamená, že žalovaný ako fyzická osoba je povinný platiť koncesionársky poplatok v prípade, že vlastní prijímač, alebo ho eviduje v účtovníctve. Zák. č. 212/1995 Z.z. neobsahuje žiadne ďalšie podmienky pre vznik povinnosti platiť koncesionársky poplatok. Ust. § 3 ods. 8 písm. a/ tohto zákona zakotvuje iba povinnosť platiteľa poplatku oznámiť vyberateľovi poplatku vznik povinnosti tento poplatok platiť; ide teda napr. o situáciu, keď si fyzická osoba kúpi prijímač, ktorý predtým nemala. Nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti zo strany platiteľa poplatku nemá žiadny vplyv na vznik jeho povinnosti tento poplatok platiť. Ani z § 8 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z.z. nevyplýva nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej veci. Toto ustanovenie upravuje postup Slovenského rozhlasu v prípade omeškania platiteľa koncesionárskeho poplatku s jeho zaplatením po dobu dlhšiu ako jeden mesiac. Predčasný je tiež záver súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Predmetná pohľadávka nepatrí medzi pohľadávky, ktoré by nebolo možné postúpiť (§ 525 Obč. zák.) a ani zák. č. 212/1995 Z.z. neobsahuje žiadne také ustanovenie, ktoré by vylučovalo postúpenie predmetnej pohľadávky. Ak teda došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, došlo k singulárnej sukcesii, a žalobca ako postupník sa stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa - Slovenského rozhlasu a stal sa teda novým veriteľom. Treba však uviesť, že ak postupca - Slovenský rozhlas nesplnil oznamovaciu povinnosť zakotvenú v § 526 ods. 1 Obč. zák., vo vzťahu k žalovanému sa zmluva o postúpení pohľadávky nestala právne účinnou (jej platnosť by však nebola dotknutá) a v takom prípade by žalobcovi v spore skutočne chýbala aktívna vecná legitimácia. Slovenský rozhlas ako postupca oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky žalovanému listom z 20. 10. 2005 (č. l. 4). Bude treba zistiť, či bol tento list žalovanému doručený a to buď tak, že žalobca o tom predloží doklad, alebo výsluchom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny a preto ho odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom sa súd prvého stupňa bude musieť oboznámiť s obsahom DVD nosičom, zistiť, či došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu, či žalovaný bola v žalovanom období apríl 2002 - jún 2005 (viď výpis nedoplatkov na č. l. 6) povinný platiť koncesionársky poplatok a či ho celkom alebo sčasti nezaplatil. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vo veci rozhodne. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.