Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/440/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110211092 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110211092.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a. s., Prievozská ul. č. 37, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Chabadová, spol. s r. o., Pri starej prachárni č. 13, Bratislava, proti žalovanému: H.. X. O., O. Q. T.. Č.. XX, O., o 8,63 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. mája 2012 č. k. 26C/154/2010- 62, proti uzneseniu tohto súdu zo 17. júla 2012 č. k. 26C/154/2010- 69 a proti uzneseniu tohto súdu z 31. júla 2012 č. k. 26C/154/2010- 71, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo 17. júla 2012 č. k. 26C/154/2010- 69 sa o d m i e t a. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 31. júla 2012 č. k. 26C/154/2010- 71 sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,63 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania 28,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný nezaplatil za obdobie máj, jún, november, december 2003, február, apríl, máj 2004 koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač v zmysle zák. č. 212/1995 Z.z. a týmto titulom dlhuje Slovenskému rozhlasu sumu 260 Sk, čo je 8,63 eur. Slovenský rozhlas túto pohľadávku zmluvou zo 17. 5. 2005 postúpil žalobcovi. Vzhľadom na to súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,63 eur. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že od roku 1989 nevlastní žiaden rozhlasový prijímač, pričom koncesionárske poplatky napriek tomu platí. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci pojednával dňa 16. 3. 2012. Na toto pojednávanie sa účastníci konania nedostavili. Žalovaný svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním zo 14. 3. 2012 (č. l. 51) z dôvodu, že si chce zvoliť právneho zástupcu, ktorý by ho vo veci zastupoval, pretože je dlhodobo chorý. Toto pojednávanie súd prvého stupňa odročil na termín 11. 5. 2012 o 9.15 hod. Na toto pojednávanie sa žalovaný opätovne nedostavil. Svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil podaním z 11. 5. 2012 (č. l. 59) z vážnych rodinných dôvodov, ktoré však v ňom nešpecifikoval. Súd prvého stupňa preto pojednával v jeho neprítomnosti a na tomto pojednávaní vyniesol napadnutý rozsudok. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa tým, že dňa 11. 5. 2012 pojednával v neprítomnosti žalovaného, žalovanému neodňal možnosť konať pred súdom. Len všeobecný poukaz žalovaného v ospravedlnení z 11. 5. 2012 na vážne rodinné dôvody totiž nemožno považovať za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. Preto súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 11. 5. 2012 pojednával v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil dvomi dôvodmi a to 1/ tým, že od roku 1989 nevlastní žiadny rozhlasový prijímač a 2/ všetky koncesionárske poplatky riadne zaplatil. V poradí prvý odvolací dôvod obsahuje skutočnosť, ktorú žalovaný v priebehu prvostupňového konanie nenamietal. V podaní z 18. 11. 2010 (č. l. 26) argumentoval tým, že všetky koncesionárske poplatky má riadne zaplatené. Preto sa nejedná o relevantný odvolací dôvod (§ 205a O.s.p.). Tento záver odvolací súd urobil napriek tomu, že v zápisnici o pojednávaní z 11. 5. 2012 (č. l. 60) nie je uvedené, že súd prvého stupňa žalovaného poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (§ 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Na tomto pojednávaní sa totiž žalovaný nezúčastnil a ako je to uvedené vyššie, súd prvého stupňa správne pojednával v jeho neprítomnosti. Za tohto stavu by bolo neprípustným formalizmom, ak by odvolací súd vychádzal z toho, že súd prvého stupňa žalovaného riadne nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a že teda v dôsledku toho žalovaný v odvolaní môže uplatniť aj skutočnosti, ktoré neuplatnil pred súdom prvého stupňa. Jediným relevantným odvolacím dôvodom je teda tvrdenie žalovaného, že koncesionárske poplatky riadne zaplatil. Toto svoje tvrdenie však žalovaný v konaní nepreukázal. Súd prvého stupňa ho výzvou z 21. 3. 2012 (č. l. 53) vyzval, aby predložil doklad o tom, že koncesionárske poplatky riadne zaplatil. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 28. 4. 2012, ale žalovaný na ňu nereagoval a požadovaný doklad súdu prvého stupňa nepredložil. Súd prvého stupňa preto správne vychádzal z toho, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a že teda nepreukázal, že by mal koncesionárske poplatky zaplatené. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov žalovaného vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Uznesením zo 17. júla 2012 č. k.26C/154/2010- 69 súd prvého stupňa vyzval žalovaného v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., aby doplnil odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že nedlhuje žiadne koncesionárske poplatky. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť. Podľa § 202 ods. 3 písm. l/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o podaní podľa § 43 ods. 1, alebo o odvolaní podľa § 209 ods. 1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o podaní podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Z cit. ust. § 202 ods. 3 písm. l O.s.p. vyplýva, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti uzneseniu zo 17. 7. 2012 č. k. 26C/154/2010- 69 odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Napadnutým uznesením z 31. 7. 2012 č. k. 26C/154/2010- 71 súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť do 15 dní od doručenia uznesenia poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa 16,50 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že nedlhuje žiadne koncesionárske poplatky. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Žalovaný je poplatníkom tohto poplatkového úkonu, pričom poplatková povinnosť mu vznikla podaním odvolania, a týmto momentom nastala splatnosť predmetného poplatku za odvolanie (§§ 2 ods. 1 písm. a/, 5 ods. 1 písm. a/, 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.). Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie. Súd prvého stupňa nepochybil ani pokiaľ ide o výšku tohto poplatku, ktorá je v súlade s pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.