Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/339/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110214796 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110214796.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, proti odporkyni: S. A., A. X. XX, A., o zaplatenie 11,94 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 11C/20/2012-24, zo dňa 18.6.2012
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 11C/20/2012-24, zo dňa 18.6.2012 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol návrh na začatie konania.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2006, domáhal zaplatenia istiny v sume 11,94 Eur odporkyňou z titulu neuhradenia koncesionárskych poplatkov. Medzi Slovenským rozhlasom a navrhovateľom došlo dňa 15.7.2005 k postúpeniu pohľadávky voči označenej odporkyni na navrhovateľa. Súd prvého stupňa vykonal šetrenie pobytu odporkyne prostredníctvom Registra obyvateľov SR a zistil, že na základe navrhovateľom zadaných údajov pri označení odporkyne (bez diakritiky, bez dátumu narodenia, resp. rodného čísla) sa lustrovaná osoba nedá jednoznačne zistiť. Súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania tak, aby správne označil odporkyňu (s diakritikou) a doložil do spisu prihlášku rozhlasového príjmača, ktorú bola odporkyňa v súlade so zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch (ďalej len ZoKP) povinná podať. V reakcii na výzvu súdu navrhovateľ uviedol, že trvá na označení odporkyne, nakoľko vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol postupca, Slovenský rozhlas a pod takýmto označením odporkyňa platila aj koncesionárske poplatky. Navrhovateľ a Slovenský rozhlas nemajú k dispozícii označenie odporkyne s diakritikou, resp. údaj o jej dátume narodenia. Navrhovateľ tiež uviedol, že nedisponuje ani prihláškou rozhlasového príjmača odporkyne. Súd prvého stupňa vyhodnotil skutkovú situáciu tak, že navrhovateľ napriek výzve súdu vadu podania (správne označenie odporkyne) neodstránil, pričom ide o taký nedostatok návrhu, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Podľa názoru súdu prvého stupňa neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že Slovenský rozhlas nedisponuje označením odporkyne s diakritikou, resp. údajom o dátume jej narodenia, nakoľko by tieto údaje malo obsahovať oznámenie vzniku povinnosti platiť koncesionársky poplatok ( resp. prihláška rozhlasového príjmača), ktoré bola odporkyňa povinná podať v súlade s ust. § 3 ods. 8 ZoKP ( neskôr § 3 ods. 7 ZoKP).
Predmetné uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. Poukázal na dôvody ním uvádzané už v doplnení návrhu, kde uviedol, že pri označovaní odporkyne vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol postupca pohľadávky t.j. Slovenský rozhlas. Pod týmto označením odporkyňa platila koncesionárske poplatky. Vyjadril presvedčenie, že pokiaľ označenie odporkyne bolo dostatočné na platenie koncesionárskych poplatkov, musí byť toto označenie postačujúce aj pre súdny spor. Zdôraznil, že ani on a ani pôvodný veriteľ nemá k dispozícii iné označenie odporkyne (s diakritikou) ani údaje o jej dátume narodenia. Navyše je údaj o dátume narodenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku len fakultatívnym identifikačným údajom a pre jeho absenciu návrh nemožno považovať za
neúplný. Navrhovateľ v rámci odvolania ďalej uviedol, že prihlasovanie na platenie koncesionárskych poplatkov prebiehalo na pobočkách Slovenskej pošty, ktorá by mala mať jednotlivé prihlášky k dispozícii. Navrhol preto súdu vykonať dopyt na Slovenskú poštu ohľadom poskytnutia údaja o dátume narodenia odporkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté prvostupňové uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.
Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Okresný súd odmietol návrh na začatie konania z dôvodu nesprávneho označenia odporkyne. V návrhu na začatie konania bola odporkyňa označená ako S. A., s uvedením štátneho občianstva SR a adresy X. XX, A.. Výsledkom lustrácie, vykonanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR bolo zistené, že podľa navrhovateľom zadaných údajov sa lustrovaná osoba nedá jednoznačne určiť. Napriek výzve okresného súdu navrhovateľ mu neposkytol žiadne bližšie údaje o osobe odporkyne s odvolaním sa na to, že k nim nemá prístup alebo nimi nedisponuje. Súd prvého stupňa preto doručoval súdnu zásielku, obsahujúcu návrh, prílohy a výzvu na vyjadrenie, odporkyni na adresu, uvedenú v návrhu - S. A., X. XX, A.. Zásielka sa súdu vrátila s poznámkou doručovateľa, že adresát je neznámy.
Vychádzajúc z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. je v sporovom konaní vždy povinnosťou navrhovateľa opísať rozhodujúce skutkové okolnosti, uviesť čoho sa návrhom domáha (vykonateľný petit), ale v neposlednom rade presne identifikovať odporcu tak, aby ho nebolo možné zameniť so žiadnym iným subjektom. Zákon presne vymenováva identifikačné znaky fyzickej osoby, a to uvedenie mena, priezviska, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko a údaj o štátnom občianstve. Účelom tohto zákonného ustanovenia je uloženie povinnosti navrhovateľovi špecifikovať odporcu ako účastníka konania už v návrhu na začatie konania tak, aby v priebehu ďalšieho konania nevznikali nezrovnalosti pri jeho identifikácii. Navrhovateľ v konaní označil odporkyňu bez diakritiky a uvedenia dátumu narodenia, prípadne rodného čísla. Takéto označenie odporkyne však nespĺňalo zákonné predpoklady v tom smere, že osoba odporkyne nebola zistiteľná, resp. jej existencia nebola overiteľná. Výsledkom lustrácie Registra obyvateľstva SR bolo konštatovanie o nemožnosti jednoznačného určenia osoby odporkyne, čo vzbudzuje pochybnosti o totožnosti a samotnej existencii osoby označenej ako odporkyňa. Následný pokus o doručenie súdnej zásielky s uvedením údajov o odporkyni, poskytnutých navrhovateľom, zostal neúspešný, čo len potvrdzuje názor o neúplnosti označenia odporkyne. Navrhovateľ v rámci svojich podaní uvádza, že ani on ani postupca pohľadávky Slovenský rozhlas nedisponujú inými konkrétnejšími údajmi. Túto skutočnosť však nemožno interpretovať v prospech navrhovateľa. Naopak je základnou povinnosťou navrhovateľa označiť odporcu tak, aby bola zrejmá nielen jeho identita, ale aj skutočnosť, či účastník je spôsobilý byť účastníkom konania a či disponuje procesnou spôsobilosťou. Ak teda navrhovateľ nedisponuje základnými údajmi o odporcovi a nemôže ho jednoznačne špecifikovať, ide o vadu konania, pre ktorú súd nemôže v konaní pokračovať, čo je dôvodom na odmietnutie návrhu na začatie konania. V rámci odvolania síce navrhovateľ požiadal súd o zisťovanie údajov od Slovenskej pošty prostredníctvom dožiadania súdu, avšak takýto postup by bol v rozpore so zákonom. Dôvodom je to, že nie je povinnosťou súdu pátrať po údajoch týkajúcich sa účastníka konania, slúžiacich na jeho identifikáciu, pričom je potrebné si uvedomiť rozdiel medzi zabezpečením navrhnutého dôkazu a zisťovaním označenia účastníka. Súd totiž za účelom preukázania a objasnenia skutočností, rozhodných pre rozhodnutie vo veci samej môže vyzvať príslušné subjekty na predloženie dôkazov aj napríklad v podobe poskytnutia informácií z ich databáz. Avšak v
tomto prípade, kedy navrhovateľ žiada súd o zisťovanie údajov o odporkyni nejde o zisťovanie dôkazu vo veci samej, ale iba o ustálenie a identifikovanie účastníka ako takého, čo, ako bolo vyššie uvedené, je výlučnou a zákonnou povinnosťou navrhovateľa v návrhu na začatie konania. Je síce pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že uvedenie dátumu narodenia nie je obligatórnou náležitosťou označenia účastníka v návrhu, avšak v tomto prípade nebolo dôvodom odmietnutia návrhu len neuvedenie tohto údaju, ale celková nemožnosť zistenia totožnosti odporkyne. To, že súd prvého stupňa požadoval aj uvedenie dátumu narodenia, malo slúžiť len k bližšej špecifikácii odporkyne, keďže uvedenie len mena a priezviska (bez diakritiky), adresy a štátnej príslušnosti, neviedlo k jej identifikácii.
V zmysle vyššie naznačených úvah má preto odvolací súd za to, že v návrhu na začatie konania absentuje riadne označenie odporkyne tak, aby súd mohol bez ďalšieho pokračovať v konaní. Odvolací súd sa preto stotožnil s postupom súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.