Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/409/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110215337 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110215337.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Z.. G. X., R. XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, proti povinnému: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 277,17 eur a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Albínom Božekom, Exekútorský úrad so sídlom Námestie mieru č. 7, 908 51 Holíč, pod č. EX 82/2010, v konaní o námietkach proti exekúcii, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Er/343/2010-29 zo dňa 26.07.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Er/343/2010-29 zo dňa 26.07.2010 p o t v r d z u j e . Účastníkom sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii podľa § 50 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Ex. por.) z dôvodu, že povinný nie je pasívne legitimovaný. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že účastník konania na strane povinného je pasívne legitimovaný v predmetnom exekučnom konaní. V zmysle právnej úpravy Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie niektorých rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu zriadený ústavným zákonom č. 254/2006 Z.z. (ďalej len Výbor NRSR) bol oprávnený dokončiť neskončené konania začaté pred Odvolacou komisiou zriadenou ústavným zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a zrušenou nálezom Ústavného súdu SR č. 638/2005 Z.z. (ďalej len Odvolacia komisia). Predmetným ústavným zákonom však nebolo stanovené, že zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný za záväzky Odvolacej komisie, prípadne že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky preberá zodpovednosť za takéto záväzky (ďalej len Kancelária NR SR). Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený; namietal, že legislatívna nedokonalosť nemôže pripustiť vznik ujmy na právach jednotlivca právoplatne mu priznaných v súdnom konaní. Uviedol, že hoci predmetným ústavným zákonom neprešla zodpovednosť za záväzky Odvolacej komisie na Výbor NR SR, avšak tieto subjekty nikdy nedisponovali hospodárskou subjektivitou a rozpočtové záležitosti týkajúce sa ich činnosti patria do kompetencie Kancelárie NR SR. Rozpočtovým orgánom hradiacim náklady pôvodnej Odvolacej komisie, ako aj súčasných výborov NR SR je Kancelária NR SR. Poukázal na čl. 6 ods. 1 a 4 zák. č. 254/2006 Z.z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, §§ 143, 149 ods. 1 zák. č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v zmysle ktorých sa realizuje prechod povinností zo subjektu označeného v exekučnom titule ako odporca na Kanceláriu NR SR. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoE/348/2007 zo dňa 12.08.2008 a Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/1470/2008-51 v obdobnej veci, z ktorých vyplýva, že súdy mali za preukázanú skutočnosť prechodu tejto povinnosti z Odvolacej komisie na Kanceláriu NR SR. Na základe uvedených skutočností preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamietne a zároveň zaviaže povinného na náhradu trov konania vo výške 36 eur. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním zo dňa 15.12.2010, v ktorom uviedol, že zákonodarca v zák. č 254/2006 Z.z. neustanovil, že novovznikajúci Výbor NR SR alebo Kancelária NR SR sú právnym nástupcom Odvolacej komisie, resp. neustanovil, že Výbor NR SR zodpovedá za záväzky Odvolacej komisie alebo Kancelária NR SR preberá zodpovednosť za záväzky Odvolacej komisie. Ďalej sa vyjadril, že oprávneným uvedené ustanovenia zák. č. 254/2006 Z.z. sa týkajú zriaďovania a rokovania výboru a vysporiadania sa s konaniami o preskúmaniach rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu začatých podľa zák. č. 215/2004 Z.z., kde odvolacím orgánom bola Odvolacia komisia a nepojednávajú o povinnosti toho - ktorého rozpočtového orgánu hradiť jej náklady. Preto tieto ustanovenia nemožno aplikovať v nadväznosti na ust. § 143 ods. 1 zák. č. 350/1996 Z.z.. Povinný ďalej uviedol, že nie je pravdou tvrdenie oprávneného, že Kancelária NR SR vždy hradila výdavky spojené s činnosťou Odvolacej komisie. Subjektom povinným hradiť tieto výdavky bol podľa § 30 ods. 6 zák. č. 215/2004 Z.z. účinného do 29.12.2005 Národný bezpečnostný úrad. Poukázal aj na skutočnosť, že Výbor NR SR vznikol až 11.05.2006, čo znamená, že až od tohto dátumu hradí Kancelária NR SR výdavky Výboru NR Podľa názoru povinného úmyslom zákonodarcu bolo zakotviť povinnosť hradiť výdavky Odvolacej komisie Národným bezpečnostným úradom, čo vyplýva aj z toho, že zákon č. 668/2007 Z.z., účinný od 1.2.2008, ktorý novelizoval zák. č. 215/2004 Z.z. tak, že sa v ust. § 30 doplnilo, že trovy konania súvisiace s odvolaním podľa ods. 1 až 3 vrátane trov v súdnom konaní znáša úrad. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. Odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca okresného súdu odvolaniu oprávneného nevyhovel a podľa § 374 ods. 4 O. s. p. predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 19.03.2010 na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2 Sž 89/2005 zo dňa 29.03.2006, ktorého výrok o trovách konania nadobudol vykonateľnosť 3.6.2006. Dňa 08.04.2010 vydal exekučný súd súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 277,17 eur a trovy exekúcie. Ako odporca v exekučnom titule bola označená Odvolacia komisia, ktorá bola kreovaná podľa ust. § 30 ods. 4 až 7 zák. č. 215/2004 Z.z.. Nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 6/04-67, uverejneným v zbierke zákonov pod č. 638/2005 Z.z., bolo toto ustanovenie vyhlásené za protiústavné a s účinnosťou ku dňu 30.12.2005 stratilo účinnosť. Ústavným zákonom č. 254/2006 Z.z. zo dňa 20.4.2006, ktorý nadobudol účinnosť dňa 11.05.2006, bol zriadený Výbor NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. V čl.1 ústavný zákon upravuje zriadenie, zloženie, rokovanie, rozsah činnosti a postup výboru Národnej rady Slovenskej republiky pri preskúmavaní niektorých rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Podľa čl. 6 ods. 3 zákona konanie o preskúmaniach rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu začatých podľa osobitného zákona, kde odvolacím orgánom bola Odvolacia komisia, sa dokončí podľa tohto ústavného zákona. To znamená, že na novokonštituovaný Výbor NR SR prešla pôsobnosť preskúmavať rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu v konaniach začatých podľa osobitného zákona (zák. č. 215/2004 Z.z.), kde odvolacím orgánom bola Odvolacia komisia. V nadväznosti na citovaný ústavný zákon bolo novelizované ustanovenie § 30 ods. 3 zák. č. 215/2004 Z.z., a to zákonom č. 255/2006 Z.z. zo dňa 20.4.2006, tak, že „V sporoch o spôsobe ukončenia bezpečnostnej previerky medzi Vojenským spravodajstvom a úradom podľa § 18 ods. 3 a o odvolaní podľa odseku 1 rozhoduje odvolací orgán, ktorým je výbor Národnej rady Slovenskej republiky zriadený osobitným predpisom. Ani jedna z citovaných noviel zákona č. 215/2004 Z.z. však explicitne neriešila, kto znáša trovy týchto konaní, vrátane trov súdneho konania. Pred vydaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, publikovaného zák. č. 638/2005 Z.z., v zmysle § 30 ods. 6 zák. č. 215/2004 Z.z. výdavky spojené s činnosťou Odvolacej komisie hradil Národný bezpečnostný úrad, a preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolacej námietke oprávneného, že ako povinný subjekt v exekučnom konaní bol nútený označiť Kanceláriu Národnej rady SR, tvrdiac, že bola a je rozpočtovým orgánom hradiacim náklady pôvodnej Odvolacej komisie. Odvolací súd je toho názoru, že v záujme zabezpečenia kontinuity medzi konaniami začatými pred stratou účinnosti ustanovení § 30 ods. 4 až 7 zák. č. 215/2004 Z.z. a právneho stavu po strate účinnosti tohto ustanovenia, je potrebné vychádzať z cieľa a účelu nálezu Ústavného súdu zo dňa 19. októbra 2005, č.k. PL.ÚS 6/04-67. Ako vyplýva z odôvodnenia nálezu, bolo ustanovenie § 30 ods. 4 až 7 zák. 215/2004 Z.z. vyhlásené za protiústavné, avšak s dôrazom na tú skutočnosť, že Odvolaciu komisiu ako orgán kreovaný z poslancov Národnej rady SR nemožno zaradiť medzi orgány uvedené v čl. 92 ods. 1 Ústavy SR zriaďované na výkon právomocí Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v čl. 86 ústavy, pretože úlohou komisie nebolo realizovať ani kontrolnú právomoc národnej rady vo vzťahu k orgánu výkonnej moci, ani vyvažovať jednotlivé druhy mocí, a teda nemohla plniť ani jednu z uvedených funkcií. Preto predmetné ustanovenie nebolo v súlade s princípmi právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety, s čl. 2 ods. 2, ako aj s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom na to, že ustanovenie o tom, že výdavky spojené s činnosťou Odvolacej komisie hradil Národný bezpečnostný úrad, bolo zakotvené v § 30 ods. 6 zák. č. 215/2004 Z.z., a toto tiež stratilo účinnosť ku dňu 30.12.2005, v tejto otázke ostalo právne vákuum, a preto pri posudzovaní jednotlivých ustanovení v zákone je nutné rešpektovať ich účel a význam z hľadiska účelu a zmyslu zákona ako celku. Podľa názoru odvolacieho súdu z čl. 6 ods. 1 zák. č. 254/2006 Z.z., podľa ktorého na zriaďovanie a rokovanie výboru, ak v tomto ústavnom zákone nie je ustanovené inak, sa ustanovenia osobitného zákona o rokovaní národnej rady a jej výborov vzťahujú primerane; čiže zo zák. č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov, vyplýva, že tento osobitný zákon nemožno aplikovať na výdavky Výboru NR SR spojené s jeho činnosťou. Vychádzajúc zo znenia predmetného článku, zákon č. 350/1996 Z.z. možno aplikovať primerane len v takom rozsahu, v akom upravuje otázky zriaďovania a rokovania výborov NR SR. Z uvedeného nemožno vyvodzovať, že je prípustná aplikácia ust. § 143 ods. 1 zák. č. 350/1996, ktorý definuje Kanceláriu NR SR ako rozpočtovú organizáciu, ktorá plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby. Pre určenie ďalšieho postupu je rozhodujúci ods. 3 čl. 6, podľa ktorého konanie o preskúmaniach rozhodnutí úradu začatých podľa osobitného zákona, kde odvolacím orgánom bola odvolacia komisia, sa dokončí podľa tohto ústavného zákona. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že zákonom č. 668/2007 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 215/2004 Z.z. a s účinnosťou od 1.2.2008 bolo v § 30 ods. 3 posledná veta zakotvené, že trovy konania súvisiace s odvolaním podľa odsekov 1 až 3 tohto ustanovenia, vrátane trov v súdnom konaní, znáša Národný bezpečnostný úrad. Podľa nového ustanovenia § 84a bezpečnostná previerka začatá podľa ustanovení tohto zákona účinných pred 1. februárom 2008 sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. februára 2008. V rámci legislatívneho procesu pri prijímaní zák. č. 668/2007 Z.z však bolo snahou zákonodarcu v prechodných ustanoveniach okrem iného upraviť, aby trovy súvisiace s preskúmavaním rozhodnutí Odvolacou komisiou, ktoré vznikli do účinnosti tejto novely, uhrádzal Národný bezpečnostný úrad tak, ako to bolo obsiahnuté v právnej úprave pred nálezom Ústavného súdu SR. V konečnej podobe novely bola však z neznámych dôvodov prijatá iba časť navrhovaného prechodného ustanovenia § 84a zák. č. 215/2004 Z.z., z ktorej kumulatívne vyplýva, že bezpečnostná previerka, začatá podľa ustanovení tohto zákona účinných pred 1. februárom 2008, sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. februára 2008. Nemožno však v dôsledku tejto nepresnosti právnej úpravy vyvodiť záver, že trovy (ktoré od účinnosti zák. č. 215/2004 Z. z. hradil Národný bezpečnostný úrad), súvisiace s preskúmavaním rozhodnutí Výborom NR SR, ktoré vznikli do účinnosti zák. č. 668/2007 Z.z. bude hradiť Kancelária NR SR, a trovy, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti, t.j. od 1.2.2008, bude hradiť Národný bezpečnostný úrad. Už z predchádzajúcich noviel zák. č. 215/2004 Z.z. je zrejmé, že takýto zámer zákonodarca nesledoval, a preto je logický záver, že ohľadom týchto trov je potrebné zachovať kontinuitu medzi právnymi režimami. Účelom vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu bolo posúdenie nesúladu povahy správneho orgánu - Odvolacej komisie - s Ústavou SR, kde hlavným rozporom bola skutočnosť, že poslancom Národnej rady SR sa ukladali povinnosti bez toho, aby to ústava umožňovala, a ich postavenie sa rozšírilo nad jej rámec. Právny režim hradenia výdavkov Odvolacej komisie Národným bezpečnostným úradom bol nálezom zrušený len ako dôsledok straty účinnosti ustanovenia nesúladného s Ústavou SR, pričom z odôvodnenia nálezu je zrejmé, že otázkou hradenia trov sa vôbec nezaoberal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, a preto mu podľa § 224 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, a ani si žiadne trovy neuplatnil, a preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.