Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/544/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224179 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110224179.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, Račianska 109/c, 831 02 Bratislava, P.O.BOX 259, 810 00 Bratislava 1, proti povinnému: K. H., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., štátny občan SR, pre vymoženie peňažného plnenia vo výške 33,52 Eur istiny s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, so sídlom Exekútorského úradu na Štefanovičovej 20, 817 77 Bratislava 15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I., č.k. 2Er/636/2010-12 zo dňa 27.09.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I., č.k. 2Er/636/2010-12 zo dňa 27.09.2011 p o t v r d z u j e. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“), a uložil oprávnenému povinnosť podľa ustanovenia § 203 ods. 1 EP v spojení s ustanovením § 14 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 84,60 Eur. O zastavení exekúcie súd prvého stupňa rozhodol vzhľadom na návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná svoju pohľadávku uhradila pred začatím exekučného konania. Voči vydanému uzneseniu podal, čo do zastavenia exekúcie a rozhodnutia o trovách exekúcie, odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie zrušiť uvádzajúc dôvody nekorešpondujúce s dôvodmi odvolaním napadnutého uznesenia, návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť a pokračovať vo vymáhaní uloženej povinnosti. Uviedol, že podľa jeho názoru zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené. Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, avšak oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Oprávnený žiadal, v prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, aby odvolací súd uplatniac moderačné právo týkajúce sa neprimeraných trov voči pohľadávke znížil trovy exekúcie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo zahájené návrhom oprávneného dňa 20.04.2010. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava III., č.k. 20Cdp/17/2002-22 zo dňa 30.10.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2012 a vykonateľnosť 10.12.2002. Listom zo dňa 29.09.2010 pod zn. 0124195 navrhol oprávnený zastavenie exekúcie nakoľko: „... povinná H. K. (vydatá F.) nar. XX.XX.XXXX uhradila pohľadávku vo výške 76,68 Eur dňa 25.11.2002, ale v platobnom príkaze neuviedla variabilný symbol.“, teda k úhrade pohľadávky oprávneného došlo osem rokov pred začatím exekučného konania. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rozhodnutie prvostupňového súdu o povinnosti oprávneného hradiť exekútorovi trovy exekúcie korešponduje s citovaným ustanovením, keďže toto ustanovenie rieši rozhodovanie súdu o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie tak, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zavinenie je nutné vykladať, v tomto kontexte, z hľadiska procesného a nie z hľadiska hmotného práva (otázka hmotnoprávneho nároku oprávneného vyplýva z exekučného titulu). Rozhodujúcim potom je, či sa oprávnený v konaní nedopustil procesného zavinenia. O procesnom zavinení oprávneného možno hovoriť len vtedy, ak v exekučnom konaní nezachoval takú mieru starostlivosti, ktorú možno od každého požadovať, a ak si mohol uvedomiť toto porušenie svojej procesnej povinnosti, a ak tomu mohol predísť. O také porušene pôjde vtedy, keď napr. oprávnený navrhol začatie exekúcie napriek tomu, že povinný svoju povinnosť splnil, o čom sa oprávnený mohol a mal presvedčiť, resp. prípady kedy zahájil exekučné konanie po uplynutí prepadnej lehoty na vymoženie povinnosti, ale aj prípad ak inicioval začatie exekučného konania hoci povinný procesne neexistoval. Výška trov exekúcie bola predmetom preskúmania a jej moderovania, oproti exekútorom požadovanej náhrady trov exekúcie (184,03 Eur), zo strany prvostupňového súdu. Súd prvého stupňa vychádzal zo zásad účelnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti účtovaných trov. Odvolací súd, opierajúc sa o ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia ohľadne priznanej výšky trov exekúcie. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §-u 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie §-u 142 ods. 1 OSP. Povinnému trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže mu v tomto konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.