Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15CoE/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225605 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110225605.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 23, 017 53 Považská Bystrica, IČO: 30 807 484, proti povinnému: EURO Bankrot, s.r.o., Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 35 904 348, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozefom Martišíkom, so sídlom úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, o vymoženie istiny 942,10 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. 11. 2011, č. k. 2Er 693/2010-20, EX 1150/10 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. 11. 2011, č. k. 2Er 693/2010-20 v napadnutom výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 51,02 Eur. O zastavení exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol dňa 06. 05. 2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. O trovách exekúcie súd rozhodol s poukazom na ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku tak, že na ich náhradu zaviazal oprávneného. Náhradu trov exekúcie súd priznal podľa ust. § 14, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a nezaviazal oprávneného náhradou trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa jeho názoru, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že povinný ako subjekt práva zanikol, tak k zastaveniu nedošlo procesným zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekúcia nebola zastavená ani z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe týchto skutočností mal oprávnený za to, že neexistuje zákonný dôvod, aby bol zaviazaný trovami exekučného konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a je potrebné tomuto vyhovieť. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Z uvedených ustanovení Exekučného poriadku vyplýva zásada, že trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný. Len výnimočne v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku môže súd uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, a to v prípade ak došlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením alebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Pod zavinením oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra nie je možné považovať za zavinenie oprávneného, ktorý ani nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, pričom pri rozhodovaní o zavinení zastavenia exekúcie oprávneným je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom majúcim základ v ustanoveniach procesného a nie hmotného práva. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 27/08-12 zo dňa 24. 01. 2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a nejde ani o prípad zastavenia exekúcie z dôvodu podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, odvolací súd dospel k záveru, že nemožno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému oprávnenému ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.