Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/182/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110227595 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110227595.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcov: 1/ D. G., J. D. Š., K. Č.. XXX, 2/ O. T., J. N. A.. Č.. XX, J., obaja zast. advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, spol. s r. o., Sartorisova ul. č. 10, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 8. februára 2012 č. k. 5C 128/2010- 61, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia po 852,61 eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania PZ v Bratislave uznesením z 5. 2. 2001 č. ČVS:KÚV-10/OVEK-2001 začal trestné stíhanie vo veci trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a ublíženia na zdraví a súčasne vzniesol obvinenie voči žalobcovi 1/ pre spáchanie týchto trestných činov a voči žalobcovi 2/ pre spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. V tejto trestnej veci boli žalobcovia na základe plnej moci zastúpení advokátom I.. I. T.. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 3. 3. 2004 č. k. 5T 124/02 žalobcov - obžalovaných spod obžaloby oslobodil podľa § 226 písm. a/ Tr. poriadku z dôvodu, že spáchanie predmetných trestných činov zo strany žalobcov nebolo preukázané. Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. 10. 2005 č. k. 2To 49/05 uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava II zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Bratislava II v poradí druhým rozsudkom z 22. 8. 2006 č. k. 5T 124/02 opätovne žalobcov oslobodil spod obžaloby v zmysle § 226 písm. a/ Tr. poriadku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 12. 2006. Právny zástupca žalobcov v trestnom konaní I.. I. T. dňa 1. 4. 2007 vyúčtoval žalobcom odmenu za obhajobu vo výške po 852,62 eur. Odmenu za obhajobu v trestnom konaní zaplatil za žalobcov dňa 30. 4. 2007 Odborový zväz Polície SR. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Keďže žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania nároku na náhradu škody, súd prvého stupňa sa zaoberal posúdením, či je nárok žalobcov premlčaný. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že 3 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. začala plynúť dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 22. 8. 2006 č. k. 5T 124/02, teda dňom 14. 12. 2006. Premlčacia doba uplynula dňom 14. 12. 2009. Žalobcovia nepreukázali, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanej doručená najneskôr dňa 14. 12. 2009 a nárok na náhradu škody teda uplatnili oneskorene - po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, súd prvého stupňa žalobu zamietol. Súčasne súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak by uplatnený nárok na náhradu škody nebol premlčaný. Žalobcovia podľa súdu prvého stupňa nepreukázali jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a to vznik škody. Trovy obhajoby v trestnom konaní totiž sami nezaplatili, ale za nich ich zaplatil Odborový zväz polície. Žalobcovia v konaní ani netvrdili, že by im vznikla povinnosť vrátiť Odborovému zväzu polície peňažné prostriedky, ktoré vynaložil na zaplatenie trov ich obhajoby v trestnom konaní. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedli, že o vzniku škody sa dozvedeli na základe faktúry vystavenej ich právnym zástupcom I.. I. T. dňa 1. 4. 2007. Pokiaľ teda žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podali na poštovú prepravu dňa 14. 12. 2009, nárok uplatnili včas - pred uplynutím premlčacej doby. Ďalej žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že v zmysle Štatútu Odborového zväzu polície v SR je člen tohto odborového zväzu, ktorému bola poskytnutá ochrana, povinný vrátiť finančné prostriedky na právnu ochranu. Každý člen Odborového zväzu polície v SR pri poskytnutí právnej ochrany zo strany tohto odborového zväzu čestne prehlasuje, že bezodkladne vráti na účet tohto odborového zväzu všetky finančné prostriedky súvisiace s právnou ochranou. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Keďže súd prvého stupňa dospel k záveru, že uplatnený nárok na náhradu škody je premlčaný, odvolací súd v prvom rade skúmal, či je tento záver súdu prvého stupňa správny. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané v roku 2001, teda pred tým, než nadobudol účinnosť zák. č. 514/2003 Z.z., vec treba posúdiť podľa zák. č. 58/1969 Zb. ( § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ). Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. Záver súdu prvého stupňa, že premlčacia doba prestala plynúť dňom podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti SR, nie je správny. Pod pojmom vykonanie práva uvedeným v § 100 ods. 1 prvá veta Obč. zák. totiž treba rozumieť podanie žaloby na súde. Špecifikom premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zák. č. 58/1969 Zb. je, že premlčacia doba spočíva - neplynie v čase od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku do jeho skončenia, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov. Pri začiatok plynutia 3 - ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa poškodený skutočne dozvie o vzniknutej škode (nie teda o protiprávnom úkone alebo o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Treba pritom vychádzať z preukázanej vedomosti o škode; nestačí iba púha možnosť dozvedieť sa škode alebo eventuálne predpokladaná vedomosť o tejto škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno vyčísliť v peniazoch. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovia sa o škode spočívajúcej v trovách obhajoby v trestnom konaní dozvedeli najskôr až na základe faktúry č. 1/2007, ktorou im ich právny zástupca I.. I. T. vyúčtoval trovy obhajoby. Táto faktúra bola žalobcom odoslaná 1. 4. 2007 a týmto dňom sa žalobcovia dozvedeli o škode. Dňom 2. 4. 2007 začala plynúť 3 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody. Táto premlčacia doba plynula do 15. 12. 2009, kedy žalobcovia podali na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Od 2. 4. 2007 do 15. 12. 2009 teda z premlčacej doby uplynuli 2 roky, 8 mesiacov a 11 dní. Po dobu šiestich mesiacov, teda do 15. 6. 2010, premlčacia doba neplynula - spočívala. Žalobcovia podali žalobu na súd prvého stupňa dňa 14. 6. 2010, teda včas - pred uplynutím premlčacej doby. Z toho vyplýva, že nie je správny záver súdu prvého stupňa, že nárok žalobcov na náhradu škody je premlčaný. Napriek tomu žalobe nemožno vyhovieť. Odvolací súd sa totiž stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je vznik škody. Trovy obhajoby v trestnom konaní totiž žalobcovia neplatili z vlastných finančných prostriedkov, ale za nich ich zaplatil Odborový zväz polície v SR. V odvolaní síce žalobcovia uviedli, že v zmysle Štatútu poskytnutia ochrany členov tohto odborového zväzu sú povinní finančné prostriedky vynaložené odborovým zväzom na ich právnu ochranu tomuto odborovému zväzu vrátiť, ale netvrdili, že tieto finančné prostriedky uvedenému odborovému zväzu aj skutočne vrátili. Z § 12 ods. 3 spomenutého štatútu vyplýva povinnosť vrátenia finančných prostriedkov vynaložených na právnu ochranu Odborovému zväzu polície v SR. Žalobcovia však mohli vznik škody v konaní preukázať iba predložením dokladu o tom, že finančné prostriedky vynaložené na ich právnu ochranu skutočne Odborovému zväzu polície SR vrátili. Takýto dôkaz však súdu prvého stupňa a ani odvolaciemu súdu nepredložili. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho dovolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.