Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110229033 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110229033.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. B., Q. M. XX, Q., zastúpeného Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2, Bratislava, proti odporcom: X/ J. - Slovenská U., J..P.., P.G. P. R. D. X, Q., I.: XX XXX XXX, X/ P.M. Č., Q. Q. XX, Ž., X/ Slovenská B.D. U., P. P., A. K. XX, Q., I.: XX XXX XXX, G. S. XXX,- €., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného P. Q. I., S. R. XX.G.Q. XXXX, Č..B.. XXC XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcom 1/ až 3/ zaplatenia sumy XXX,- €. titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia o 50% podľa § 5 ods. 5 Zák. č. 437/2004 Z.z.. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX utrpel zranenia pri dopravnej nehode, keď pri prechode cez prechod mu odporca 2/ ako vodič osobného motorového vozidla P. K. nedal prednosť a prednou časťou vozidla do neho narazil, v dôsledku čoho utrpel trieštivú zlomeninu vretennej kosti v oblasti zápästia s posunom úlomkov, pomliaždenie stehna vpravo ľahkého stupňa a pomliaždenie v oblasti čela, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 10 týždňov. Odporca 2/ viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Ďalej mal za preukázané, že motorové vozidlo P. K., V.: ZA-XXX K., bolo v čase dopravnej nehody riadne poistené zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu 1/ a preto zodpovednosť odporcu 1/ je daná ustanovením § 15 ods. 1 Zák.č. 381/2001 Z.z. a zodpovednosť odporcu 2/ je daná v zmysle § 420 Obč.zák., keď odporca 2/ riadil osobné motorové vozidlo a dopravnú nehodu zapríčinil porušením právnych predpisov o premávke na pozemných komunikáciách, pričom navrhovateľovi v dôsledku zavinenia odporcu 2/ vznikla škoda. Na základe odborného vyjadrenia Č.. XXX/XXXX S. R.J. XX.XX.XXXX znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, L.. T. A.E. a na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaného L.. L.M. Š., uhradil odporca 1/ navrhovateľovi náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu v sume X.XXX,- €., keď z titulu náhrady za bolesť mu zaplatil sumu XXX,- €., ktorá predstavuje náhradu za XX Q. po XX,XXX € za jeden bod a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mu uhradil sumu X.XXX,- €., A..T.. za XXX Q. po XX,XXX €. za jeden bod. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že v dôsledku zranení, utrpených pri dopravnej nehode, sa už nemôže venovať svojim aktivitám, najmä športovým, ktoré pred úrazom vykonával a nemôže vykonávať povolanie hasiča, na ktoré sa pripravoval a poukázal na to, že úraz utrpel v mladom veku a jeho život sa v dôsledku tohto úrazu značne zmenil. Dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie navrhovateľom uplatneného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď predpokladom primeraného zvýšenia tejto náhrady je existencia skutočnosti, že fyzická osoba sa stala invalidnou a má nárok na invalidný dôchodok (§ 70 až 73 Zák.č. 461/2003 Z.z.) a navrhovateľ v konaní preukázal, že jeho život v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel v dôsledku dopravnej nehody, je obmedzený, avšak podmienku na priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nesplnil, keď v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ nebol uznaný za invalidného. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že uznanie invalidity pri mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia je v ust. § 5 ods. 5 Zák.č. 437/2004 Z.z. uvedený len ako príklad a uviedol, že uvedené ustanovenie uvádza uznanie invalidity ako dôvod, kedy je možné zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda považuje ho za dôvod hodný osobitného zreteľa. Návrh proti odporcovi 3/ zamietol aj z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie na poskytnutie náhrady škody v dôsledku predmetnej dopravnej nehody, pretože vozidlo, s ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, bolo povinne zmluvne poistené zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu 1/. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1/,2/,3/ náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnili. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Uviedol, že je absolventom N. Š. I. na Ž.P. E., G. S. P., U. G., avšak v súčasnosti nemôže vykonávať svoje povolanie, na ktoré sa pripravoval, pretože predpokladom výkonu tohto povolania je aj perfektný zdravotný stav a vzhľadom na oslabenie ruky by výkon tohto povolania nezvládol. Nemožnosť vykonávať toto povolanie má pre neho aj ďalší nepriaznivý dopad a to skutočnosť, že ako hasič by mal po istých rokoch nárok na výsluhový dôchodok, čím by bola jeho životná úroveň výrazne iná. Ďalej uviedol, že bol členom vysokoškolského klubu thajského boxu a tomuto športu sa aktívne venoval, dosahoval v ňom výrazné úspechy a v sezóne, v ktorej utrpel úraz, mal zápasiť o amatérskeho majstra Slovenska vo váhovej kategórii do 60 kg a v prípade úspechu by postúpil do profesionálnej ligy a reprezentoval by Slovenskú republiku na medzinárodnej úrovni, k čomu mal značné predpoklady. V dôsledku úrazu už nemôže vykonávať tento šport a nemôže sa venovať ani horolezectvu, ktoré bolo jeho koníčkom. Odporca mu teda spôsobil problémy, ktoré ho budú sprevádzať celý život. Namietal, že uznanie invalidity v ustanovení, na ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku poukázal, nie je taxatívne určené ako jediná podmienka priznania mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a takýto výklad považuje za poškodzujúci a priečiaci sa dobrým mravom, keď náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia jemu vyplatená, zjavne dostatočne nekompenzuje problémy a zmeny v jeho živote. Považuje za nelogické, aby nárok na mimoriadne zvýšenie mal len ten, kto je invalidným, keď i bez uznania invalidity je jeho život zásadne ovplyvnený k horšiemu v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode. Podľa jeho názoru by mal súd vziať do úvahy i okolnosti a správanie sa odporcu 2/, ktorý mu spôsobil škodu pod vplyvom návykových látok a na konanie sa nedostavoval. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy neprimeranú tvrdosť zákona pri aplikácii výkladu predmetného ustanovenia a podľa jeho názoru mal prihliadať aj na dobré mravy a celkové okolnosti prípadu. Odporca 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal všetky nevyhnuté dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil a výsledný skutkový stav správne právne posúdil. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Odvolanie navrhovateľa považuje za nedôvodné a účelové. Odporca 2/ vo svojom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa na zvýšenie náhrady o XXX,- €. v celom rozsahu zamietnuť; uviedol, že je nezamestnaný a rozhodnutie súdu o náhrade škody musel riešiť žiadosťou o splátkový kalendár; ďalšie navýšenie považuje za neopodstatnené. Odporca 3/ vo svojom vyjadrení zotrval na námietke nedostatku svojej pasívnej legitimácie, keď motorové vozidlo, ktorým odporca 2/ pri dopravnej nehode spôsobil navrhovateľovi škodu, bolo poistené zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu 1/, z toho dôvodu žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 444 ods. 1 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné kategórie náhrady škody na zdraví, aj keď sú spoločne upravené v ust. § 444 Obč. zákonníka a podrobne v Zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej škody, to znamená, že ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie (kompenzáciu) prežitých utrpení, strastí a a obmedzení v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré smrťou poškodeného zanikajú, aj keď boli už súdom priznané, a o nároky, ktoré sa odškodňujú jednorazovo, to znamená, že sa nepriznávajú vo forme opakujúcich sa dávok. Z ust. § 4 ods. 1,2, § 5 ods. 1 Zák.č. 437/2004 vyplýva, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe a následkom a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti; poskytuje sa na základe lekárskeho posudku vypracovaného podľa § 7 a § 8 cit. zákona, ktorý okrem iného obsahuje aj uvedenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa prílohy č. 1 v II. a IV. časti, pričom pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Z ust. § 10 cit. zákona upravujúceho zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva, že pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov, pričom bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Podľa § 5 ods. 5 cit. zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. V prejednávanej veci bolo preukázané, že navrhovateľ bol dňa XX.XX.XXXX pri dopravnej nehode F. Ž. zrazený na prechode pre chodcov motorovým vozidlom, vedeným odporcom 2/ pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľ utrpel trieštivú zlomeninu vretennej kosti v oblasti zápästia s posunom úlomkov, pomliaždenie stehna vpravo ľahkého stupňa a pomliaždenie v oblasti čela, pričom podľa odborného vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného L.. T. A.G., zranenia takého charakteru vyžadujú práceneschopnosť v trvaní 10 týždňov a obmedzenia v obvyklom spôsobe života trvali u navrhovateľa po dobu 10 týždňov. Bolestné bolo v tomto odbornom vyjadrení ohodnotené počtom bodov XX a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bolo ohodnotené v lekárskom posudku zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovanom L.. L. Š., počtom bodov XXX za diagnózu: obmedzenie hybnosti ľavého zápästia stredného stupňa, uvedenú pod položkou XXX/b. U.C. Č.. X Č. I.. J. I... Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca 1/ vyplatil navrhovateľovi náhradu na základe uvedeného ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume XXX,- €. za Q. J. F. P. X.XXX,- €. za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. spolu v sume X.XXX,- €.. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% podľa § 5 ods. 5 Zák.č. 437/2004 Z.z. z dôvodu, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa vzhľadom na to, že v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode nemôže vykonávať svoje povolanie, na ktoré sa pripravoval štúdiom na N. Š. I. na Ž. E., G. S. P., Požiarna ochrana, keď pre oslabenie ruky a obmedzenú hybnosť zápästia nespĺňa zdravotné predpoklady pre výkon povolania hasiča a nemôže sa venovať thajskému boxu, v ktorom súťažil v amatérskej lige a dosahoval výrazné úspechy a mal značené predpoklady pre postup do profesionálnej ligy a taktiež sa nemôže venovať ani ďalšiemu športu a to horolezectvu, ktoré bolo jeho koníčkom a teda nemôže sa vôbec venovať športovým aktivitám, ktoré vykonával pred úrazom. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nespĺňa zákonom stanovené predpoklady pre priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 cit. zákona, keď najmä gramatickým výkladom cit. ustanovenia dospel k záveru, že toto ustanovenie umožňuje súdu zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, za ktorý považuje uznanie invalidity, o čom svedčí to, že za textom „v prípadoch hodných osobitného zreteľa“ zákonodarca použil slovné spojenie „akým je “ a nie napr. „najmä“ a pod., z čoho vyplýva, že uvedenie uznania invalidity v tomto ustanovení nemožno považovať za uvedenie príkladu hodného osobitného zreteľa, ale ide o konkrétny dôvod, prípadov hodných osobitného zreteľa, odôvodňujúci zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle cit. ustanovenia. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená lekárom už v základnej výmere na základe počtu bodov predstavuje kompenzáciu za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, čo znamená, že už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. voľby povolania, či športovej alebo kultúrnej činnosti alebo v iných formách osobného alebo spoločenského uplatnenia. Potom primerané zvýšenie podľa § 10 ods. 4 cit. zákona, ktoré je v kompetencii posudzujúceho lekára, predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením a dopadá na prípady, kde konkrétne skutočnosti a to aj vzhľadom na vek, v ktorom poškodený utrpel poškodenie na zdraví, umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho spoločenských a iných potrieb. Aj vzhľadom na túto zákonom stanovenú možnosť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok posudzujúcim lekárom, je potrebné zvýšenie tejto náhrady nad takto stanovený limit v zmysle § 5 ods. 5 cit. zákona najviac o 50 % považovať za mimoriadne zvýšenie, ktoré je odôvodnené v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, v ktorých ani primerané zvýšenie základného odškodnenia posudzujúcim lekárom nevyjadruje skutočnosť, že možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho profesijných, kultúrnych, športových či iných spoločenských aktivít v dobe pred vznikom škody a kde teda zapojenie poškodeného do niektorej z oblastí spoločenského života bolo na vysokej úrovni alebo celkom mimoriadne a jedinečné svojím významom a charakterom tak, že pokračovanie v tejto činnosti následkom poškodenia zdravia sa pre poškodeného stalo absolútne nemožným alebo podstatne sťaženým. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, posudzujúci lekár nevyužil zákonnú možnosť zvýšiť bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 cit. zákona a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa ohodnotil počtom bodov XXX za R.: G. W. Ľ.W. S. P. P., uvedenú U. U. Č.. XXX/b. U. Č.. I., Č. I.. J. I..; pričom pri tejto položke je uvedený počet bodov v rozpätí XXX - XXX; z čoho je zrejmé, že posudzujúci lekár nepoužil ani hornú hranicu počtu bodov pri tejto položke, ale sťaženie spoločenského uplatnenia pri tejto položke ohodnotil najnižším uvedeným počtom bodov. Aj vzhľadom na tento postup posudzujúceho lekára pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa odvolací súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 Zák.č. 437/2004 Z.z., nie je dôvodný. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď námietky navrhovateľa v jeho odvolaní vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo možné považovať za dôvodné. O náhrade trov odvolacieho konania odporcov 2/ a 3/ rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov odvolacieho konania im nepriznal, pretože si nárok na náhradu trov konania neuplatnili riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi 1/, ktorý si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p., vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak o tomto jeho nároku nebolo možné rozhodnúť v čase verejného vyhlásenia rozsudku, pretože tieto trovy nevyčíslil a z toho dôvodu odvolací súd rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania odporcu 1/ samostatným uznesením podľa § 214 ods. 5 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.