Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/254/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231337 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110231337.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 7.5.2012, č.k. 12C 124/2010-266 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 7.5.2012, č.k. 12C 124/2010-266 p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci samej zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.7.2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 64.223.160,34 € z dôvodu, že nezákonným úradným postupom Okresného súdu Lučenec a tiež nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR, vznikla navrhovateľovi škoda a nemajetková ujma v žalovanej sume. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 7.2.2012, pod č.k. 12C 124/2010-241 na návrh odporcu zaviazal navrhovateľa s poukazom na ust. § 141a ods. 1 O.s.p. na zloženie preddavku na trovy konania v sume 3.211.158,02 €, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2012. Navrhovateľ v stanovenej lehote 60 dni od právoplatnosti uznesenia súdom uloženú povinnosť nesplnil. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 141a ods. 1, 2 a 3 O.s.p., keď mal zato, že najmä z ust. § 141a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že v prípade, ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy konania, súd nemôže zastaviť konanie iba vtedy, ak ho zároveň nezloží ani odporca, ak ten je povinný preddavok zložiť. V prípade, ak odporca túto povinnosť nemá, z dôvodu, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní (viď tretia veta ust. § 141a ods. 1 O.s.p.), súd prvého stupňa mal zato, že za predpokladu, že navrhovateľ preddavok v súdom stanovenej lehote nezloží, je súd povinný konanie zastaviť vždy. O trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie bez náhrady a zároveň, aby navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Mal zato, že uznesenie súdu prvého stupňa je vydané v rozpore s ust. § 141a ods. 1, 2 O.s.p., tiež s ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, ako aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Mal zato, že interpretácia ust. § 141a ods. 1 O.s.p. zo strany súdu prvého stupňa založená na premise:... „ je súd za predpokladu, že navrhovateľ preddavok súdom stanovenej lehote nezloží, povinný konanie zastaviť vždy“, nie je správna. Do práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, a tiež aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. V súvislosti s návrhom odporcu na zloženie preddavku na trovy konania nie je totiž právne bezvýznamné kto je odporcom. Mal zato, že ak odporcom je subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, je vylúčené, aby navrhovateľovi bola uložená povinnosť zložiť preddavok, a aby súd pre nesplnenie tejto povinnosti konanie zastavil. Mal zato, že takémuto konaniu bráni ústavne súladná interpretácia ust. § 141a O.s.p., že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné právne skutočnosti: - navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil, - odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok ho zložil. Navrhovateľ mal zato, že nie je právne možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastavil vtedy, ak: - navrhovateľ preddavok na trovy konania nezložil, - odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok ho nezložil, a ani v prípade, že: - navrhovateľ preddavok na trovy konania nezložil, - odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok ho zložil. Mal zato, že by bolo porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť navrhovateľa povinnosťou uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Mal zato, že v takomto prípade by došlo k porušenie základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu osobitne práva na prístup súdu, ktoré je jeho imanentnou súčasťou. Mal zato, že súd môže uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok podľa § 141a ods. 1 O.s.p. len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh odporcu, ktorý má povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, a to v rovnakej výške ako navrhovateľ. Tiež uložením povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania, kde je odporca o takejto povinnosti vecne oslobodený postráda akýkoľvek zmysel. Tiež poukázal na skutkovo a právne podobné konania na tom istom súde prvého stupňa, kde vystupujú tí istí účastníci konania a predmetom je rozhodovanie o totožných návrhoch odporcu na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy. Súd prvého stupňa rozhodol tak, že takéto návrhy zamietol. Zároveň v tomto konaní je navrhovateľ vecne oslobodený od platenia súdnych poplatok s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a keďže vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie, nie je dôvod, aby navrhovateľ bol posudzovaný z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Je bizarné, aby súd stanovil povinnosť navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal aj žalovaný štát. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že súd pri aplikácií ust. § 141a ods. 1 O.s.p. ignoroval formálnu podmienku, podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len vtedy, ak si uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v ust. § 141a ods. 2 O.s.p., že výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Poukázal na to, že navrhovateľom uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a preto zastavenie súdneho konania je v rozpore so zákonom. Mal zato, že suma požadovaného preddavku nepredstavuje 5 % istiny uplatňovanej navrhovateľom. Poukázal najmä na spresnenie žalobného petitu zo strany navrhovateľa. Tiež návrh zo strany odporcu neobsahuje žiadne odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť predmetný preddavok použitý a súd sa účelnosťou a dôvodmi návrhu vôbec nezaoberal. K odvolaniu sa vyjadril odporca. Poukázal na ust. § 141a ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy konania a súčasne odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok ho nezloží, súd konanie zastaví. Zákon podmienku zloženia preddavku odporcom ukladá len v prípade, ak ide o odporcu, ktorého majetkové pomery ako dlžníka možno usporiadať podľa osobitného predpisu. Neplatí to teda pre odporcu, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, pretože v takomto prípade zákon neukladá povinnosť takémuto odporcovi zložiť preddavok na trovy konania. Argumentácia navrhovateľ by bola správna v prípade, ak by právna veta znela: „ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví“. Navrhovateľ totiž opomína časť právnej vety ...ktorý má povinnosť zložiť preddavok... Uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania len navrhovateľovi bez uloženia rovnakej povinnosti žalovanej, ktorou je štát, prípadne iný subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nie je možné usporiadať podľa predpisov o konkurznom konaní, je zákonom výslovne predpokladané, zmysel vyplýva z toho, že štát je subjektom, ktorý nemôže byť úpadcom v konkurze a jeho solventnosť a schopnosť nahrádzať trovy konania druhému účastníkovi konania je z povahy veci očakávaná. Naopak, odporca sa nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že pri rozhodovaní o návrhu na zloženie preddavku na trovy konania nie je právne bezvýznamné, kto je žalovaným. Z hľadiska rozhodovania o podanom návrhu na zloženie preddavku je zrejmé, že súd má povinnosť zataviť konanie vždy, ak žalovaný preddavok zloží a žalobca ho nezloží, alebo žalovaný preddavok nezloží, lebo nie je v zmysle citovaného ustanovenia povinný a žalobca preddavok nezloží. K námietke navrhovateľa, že má evidentný záujem na neprebiehaní súdneho konania a disproporcionálne zaťaženie navrhovateľa povinnosťou zložiť bez racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu, odporca uviedol, že je jeho právom využiť všetky dostupné procesné prostriedky v konaní, pričom ich aplikáciou nedochádza k porušeniu základného práva na súdnu ochranu. Poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu II. ÚS 4/94, v zmysle ktorého Ústavou SR garantované právo na súdnu ochranu (čl. 46) nemožno účelovo chápať tak, že jeho neplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore. Súdy poskytujú ochranu z citovaného článku ústavy tak, že postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je garanciou práva na súdnu ochranu. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 3/97, kde právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama o sebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva podnetom podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy SR. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na jeho vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, odporca mal zato, že táto okolnosť s inštitútom zloženia preddavku nemá súvislosť. Nie je totiž možné zamieňať inštitúty súdneho poplatku a preddavku na trovy konania, ktorých povaha a účel sú celkom odlišné. Ústavné právo zakotvené v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR neznamená nemožnosť ustanoviť povinnosť uhradiť súdny poplatok, alebo povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Ustanovenie čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého právo zakotvené v čl. 46 Ústavy SR sa realizuje v medziach zákonov (v danom prípade v medziach ustanovenia § 141a O.s.p.). Výklad, že ústavný základ práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, vylučuje inštitút súdneho poplatku, je nesprávny, keďže v takom prípade by žiadne súdne konanie súdnym poplatkom podliehať nemohlo (právo domáhať sa akéhokoľvek iného práva na súde, prípadne domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy má totiž tiež ústavný základ). Zároveň odporca uviedol, že ustanovenie § 141a O.s.p. neurčuje súdu povinnosť skúmať ani to, či návrh na zloženie preddavku na účely konania je účelný, resp. či existujú iné, ako zákonom predpokladané dôvody na jeho uloženie. Ak napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie účelu návrhu, nie je to dôvodom na jeho zrušenie. K námietke, že uplatnená pohľadávka voči odporcovi neprevyšuje sumu 400-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, odporca odkazuje na spresnenie žalobného petitu. Zároveň poukázal na § 17 ods. 1, 2, 5 a § 18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ svojím podaním spresnil žalobný petit tak, že časť pôvodne uplatňovanej náhrady škody označil za príslušenstvo tvorené sumou poplatkov z omeškania a ďalšiu časť za príslušenstvo tvorené sumou nákladov, spojených s uplatnením istiny. Príslušenstvom pohľadávky uplatnenej podľa zák. č. 514/2003 Z.z., však nemôže byť v žiadnom prípade poplatok z omeškania, pretože tento mohol byť príslušenstvom iba pôvodne uplatňovanej pohľadávky (koncesionárskeho poplatku) v konaní vedenom proti samotnému dlžníkovi a za príslušenstvo nie je možné označiť ani náklady spojené s uplatnením istiny, pretože ide o náklady súvisiace s pôvodnými konaniami vedenými proti dlžníkom a nesúvisia s konaním o náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Tiež nárok na náhradu škody, ako bol uplatnený novým žalobným petitom, nebol v podobe predbežne prerokovaný so zástupcom odporcu a ak by aj bol, celkom z logických dôvodov by ani nebol uspokojený, pretože sumy označené ako príslušenstvo pohľadávky z titulu náhrady škody nie je možné považovať za príslušenstvo takéhoto nároku. Navrhovateľ spresnením žalobného petitu sa pravdepodobne chcel vyhnúť povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na základe návrhu odporcu vo výške zodpovedajúcej 5 % z uplatňovanej peňažnej sumy (v zmysle ust. § 141a ods. 2 O.s.p. sa totiž pri určovaní výšky preddavku na trovy konania neprihliada na príslušenstvo pohľadávky). Konanie navrhovateľa preto odporca považuje za účelové a preto súd postupoval správne, ak pri určovaní výšky preddavku neprihliadol na žalobcom označené peňažné sumy, ako na príslušenstvo pohľadávky, ale ako na pohľadávku ako takú a výšku preddavku určil zo súčtu všetkých uplatňovaných nárokov, bez ohľadu na ich označenie. Záverom odporca v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že „spresnenie“ žalobného petitu navrhovateľ doručil súdu dňa 21.2.2012, t.j. po vydaní uznesenia, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania a mal zato, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má zato, že súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec aj po právnej stránke správne posúdil. Z obsahu spisu má totiž odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa uznesením zo dňa 7.2.2012, pod č.k. 12C 124/2010-241 zaviazal navrhovateľa zložiť preddavok na trovy konania v sume 3.211.158,02 € na účet súdu prvého stupňa v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2012. O povinnosti zložiť preddavok rozhodol s poukazom na ust. § 141a ods. 1 až 3 O.s.p., a to bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľ je vecne alebo osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že majetkové pomery odporcu (štát) sa nemôžu usporiadať podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií, a preto s poukazom na ust. § 141a ods. 1 tretia veta O.s.p., odporcu na zloženie preddavku na trovy konania nevyzval. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 7.5.2012 konanie vo veci zastavil, keď sa s právnym názorom navrhovateľa nestotožnil a mal zato, že zákonného ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy konania, súd nemôže zastaviť konanie iba vtedy, ak ho zároveň nezloží ani odporca, ak ten je povinný preddavok zložiť. Súd prvého stupňa mal zato, že v prípade, ak odporca túto povinnosť nemá z dôvodu, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, je súd za predpokladu, že navrhovateľ preddavok v súdom stanovenej lehote nezloží, povinný konanie zastaviť vždy. Podľa § 141a ods. 1 O.s.p., navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400 - násobok životného minima pri jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu v konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na torvy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví. Podľa § 141a O.s.p., výška preddavku podľa ods. 1 je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa § 141a ods. 3 O.s.p., o zloženom preddavku na trovy konania rozhodne súd v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie; preddavok sa vždy použije najskôr na náhradu trov podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nenahrádza povinnosť podľa § 141. Z obsahu vyššieho uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v ňom sa upravujú podmienky, za ktorých je súd povinný uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Ide o povinnosť súdu, nie o možnosť ponechanú na jeho voľnú úvahu. Podmienkou preto, aby súd uložil takúto povinnosť navrhovateľovi je v prvom rade návrh odporcu. Predmetom konania má byť právo na zaplatenie peňažnej sumy, pričom nie je dôležité z akého titulu sa peňažná suma požaduje, výška požadovanej peňažnej sumy musí prevyšovať 400 - násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, keď výšku životného minima upravuje zák. č. 601/2003 Zb. o životnom minime. Odvolací súd v tejto súvislosti má zato, že v danom prípade v súvislosti s výšku požadovanej peňažnej sumy by nemala byť rozhodujúca len výška istiny, ale aj príslušenstvo pohľadávky, pretože na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada len pri výpočte základu, z ktorého sa vypočítava 5 % výška preddavku v zmysle ods. 2 ust. § 141a O.s.p.. V prípade, že by popri istiny by bola predmetom konania i zmluvná pokuta, táto sa do 400 - násobku bude počítať. Vzhľadom k námietkam navrhovateľa ohľadom spresnenia žalobného petitu podaním zo dňa 20.2.2012, doručeným súdu dňa 21.2.2012 navrhovateľ spresnil petit tak, že žiadal, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi na istine sumu 23.498,31 €, na príslušenstve tvorenom sumu poplatkov z omeškania 60.149.372,63 € na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny sumu 93.428,39 €, avšak zároveň spresnil petit aj v časti nemajetkovej ujmy, keď si uplatnil sumu 942.480 €, samotná istina spolu s nemajetkovou ujmou je suma vyššia ako 400 - násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v zmysle zák. č. 601/2003 Zb. v platnom znení s poukazom už na vyššie uvedené odôvodnenie. Navyše je potrebné uviesť, že takéto spresnenie navrhovateľ zaslal súdu dňa 21.2.2012 po tom, ako súd prvého stupňa dňa 7.2.2012 rozhodol o povinnosti odporcu zložiť preddavok na trovy konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.2.2012. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ v prílohe podania zo dňa 16.8.2012, doručený súdu prvého stupňa dňa 20.8.2012 upozornil na prejudiciálnu činnosť Ústavného súdu SR pod sp. zn. I ÚS 112/2012, ktorým Ústavný súd zo dňa 6.6.2012 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Poprad pod č.k. 13C 270/08-938 z 9.1.2012, vydaním uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy súdneho konania, pričom Ústavný súd toto uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu vyplynulo, že predmetom konania pred Ústavným súdom bolo posúdenie, či napádaným uznesením súdu prvého stupňa z 9.1.2012 v súvislosti s uložením povinnosti zložiť preddavok podľa § 141a O.s.p., bolo porušené základné právo a právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd konštatoval, že z citovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že tento formálnoprávne rozhodol, aplikujúc ust. § 141a ods. 1 O.s.p., avšak bez toho, aby preskúmal a následne odôvodnil naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov jeho uplatnenia. Až faktickým preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka môže rezultovať záver o splnení predpokladov na uloženie povinnosti tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania. Keďže súd prvého stupňa sa nevysporiadal, resp. nezohľadnil a napokon ani fakticky ani vôbec neskúmal aktuálne majetkové pomery sťažovateľky, ktoré mali podstatný vplyv na jej uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, rozhodnutie súdu prvého stupňa Ústavný súd považoval založený iba na jeho dohadoch, resp. predpokladoch o majetkových pomeroch. Zároveň navrhovateľ ako prílohu k predmetnému podaniu zo dňa 16.8.2012 (doručený dňa 20.8.2012) v prílohe predložil list Generálnej prokuratúry SR zo dňa 9.8.2012, v ktorom táto oznamuje zástupcovi navrhovateľa, že mimoriadne dovolanie voči označenému súdnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa zo dňa 14.2.2012, č.k. 12C 123/2010-190 nie je prípustné. Jednalo sa o rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola uložená navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 948.583,49 € s poukazom na ust. § 141a ods. 1 O.s.p. V predmetnom liste Generálnej prokuratúry SR táto konštatovala, že uznesenie o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania nie je spôsobilým exekučným titulom, a teda že podávateľovi podnetu nehrozí, že preddavok bude od neho vymáhaný. Zároveň Generálna prokuratúra zastáva názor, že pri správnom výklade ust. § 141a ods. 1 O.s.p., nie je možné konanie zastaviť, ak zo strany odporcu nedošlo k zloženiu preddavku. Generálna prokuratúra mala zato, že táto dispozícia právnej normy pokrýva aj skutkový stav rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 14.2.2012, č.k. 12C 123/2010, kedy preddavok na trovy exekúcie nebol odporcovi vôbec vyrubený, keďže ide o subjekt, ktorého majetkové pomery nie je možné usporiadať v konkurze. Konštatovala, že odporca preddavok nezložil, pričom k zásahu do práv podávateľa podnetu by mohlo dôjsť vtedy, ak by napriek uvedenému došlo k zastaveniu konania. Odvolací súd však má zato, že s poukazom na ust. § 141a ods. 1 O.s.p., uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania len navrhovateľovi (bez uloženia rovnakej povinnosti odporcovi, ktorým je štát, prípadne subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nie je možné usporiadať podľa predpisov o konkurznom konaní) je zákonom výslovne predpokladané, teda zákon neukladá odporcovi, ktorého majetkové pomery nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu povinnosť zložiť preddavok na trovy, nemožno jeho nezloženie zo strany odporcu (štátu) v takomto prípade ani považovať za nesplnenie podmienky pre zastavenie konania, v prípade nezloženia preddavku zo strany navrhovateľa, pretože podľa odvolacieho súdu túto podmienku zákon v tomto prípade nevyžaduje. Ak je teda uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania len jednému z účastníkov konania, t.j. navrhovateľovi bez uloženia rovnakej povinnosti odporcovi, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nie je možné usporiadať podľa predpisov o konkurznom konaní, je zákonom výslovne predpokladané, nemohlo takýmto rozhodnutím dôjsť k zásahu do práv navrhovateľa, keďže aplikáciou, ako je vyššie uvedené tohto zákonného ustanovenia nedochádza k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené z hľadiska rozhodnutia o podanom návrhu na zloženie preddavku je zrejmé, že súd má povinnosť zastaviť konanie vždy, ak odporca preddavok zloží a navrhovateľ ho nezloží, alebo ak odporca preddavok nezloží, lebo nie je v zmysle cit. ustanovenia povinný a navrhovateľ preddavok nezloží. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách konania odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatňoval, pretože mu nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.