Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/218/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110236080 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110236080.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147 v zastúpení LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava proti odporkyni: W. Š., Q. U.R. X, XXX XX Q. v zastúpení Mgr. Pavol Mattoš, advokát, Advokátska kancelária Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 16 C 154/ 2010-121 zo dňa 23.02. 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na začatie konania a navrhovateľa zaviazal odporcovi nahradiť trovy konania vo výške 172,66 euro k rukám právneho zástupcu odporcu Mgr. Pavla Mattoša do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.08.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy vo výške 93,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 93,- eur odo dňa 28.03.2010 do zaplatenia titulom zaplatenia nákladov za odťah vozidla. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 11.03.2010 bolo z ulice Zochova v Bratislave, z ulice, ktorá je miestnou komunikáciou III triedy a ktorej správu vykonáva v zmysle štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky navrhovateľ, odstránené motorové vozidlo evidenčné číslo BA-717DH, ktorého prevádzkovateľom bol odporca. Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomne a návrh navrhovateľa žiadala zamietnuť pričom uviedla, že nárok navrhovateľa neuznáva, keď navrhovateľ odstránením vozidla prostredníctvom spoločnosti Car Towing a.s. konal protiprávne nakoľko spoločnosť Car Towing a.s. nie správcom cesty a nie je ani právnickou osobou založenou či zriadenou za účelom správy miestnych komunikácii a teda nie oprávnená vykonávať správu pozemných komunikácií, konkrétne odstraňovať vozidlá z komunikácií namiesto obce. Taktiež odstráneniu vozidla odporkyne nepredchádzalo ani rozhodnutie správcu komunikácie o tom, že vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky resp. rozhodnutie správcu komunikácie o tom, že vozidlo má byť odstránené. V zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o odstránení vozidla môže rozhodnúť len správca cesty alebo policajt, ktorým sa pre účely zákona č. 8/2009 Z.z. rozumie príslušník Policajného zboru SR , v žiadnom prípade nie príslušník obecnej polície. V tomto prípade o odstránení vozidla odporkyne tak rozhodol orgán - príslušník obecnej polície, ktorý na to nebol oprávnený. Vo vzťahu k uplatneným nákladom za vykonanie odťahu vozidla , odporkyňa uviedla, že navrhovateľ nepreukázal výšku nákladov a ani ich vynaloženie. Výška účtovanej ceny, ktorú si spoločnosť Car Towing a.s. vyúčtovala za odstránenie vozidla prostredníctvom navrhovateľa, nezodpovedá nákladom vynaloženým správcom cesty na odstránenie vozidla. Správca cesty môže požadovať iba náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade. Navrhovateľ účtuje za nútené odstránenie vozidla paušálnu cenu výkonu odstránenia vozidla vo výške 93,- eur, ktorá zahŕňa nie len ekonomické náklady ale aj zisk. Pri posudzovaní uplatňovaného nároku navrhovateľa sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou či bol navrhovateľ oprávnený sa voči odporkyni domáhať náhrady nákladov, ktoré mu vznikli vykonaním odstránenia motorového vozidla , ktoré jej patrilo. Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko podľa cestného zákona platného v čase odtiahnutia motorového vozidla správu pozemných komunikácií mohla vykonávať obec, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. V tomto prípade však odtiahnutie motorového vozidla vykonala spoločnosť, ktoré nebola zriadená obcou a odstráneniu vozidla nepredchádzalo rozhodnutie správcu komunikácie o tom, že vozidlo tvorí prekážku cestnej premávke resp. o tom, že vozidlo má byť odstránené. Ďalším dôvodom pre ktorý súd prvého stupňa návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol bol fakt, že o odstránení motorového vozidla odporkyne nerozhodol zákonom určený orgán teda správca cesty, keď o odstránení motorového vozidla rozhodol mestský policajt ako príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý nebol oprávnený konať za navrhovateľa vo veci nariadenia odťahu motorového vozidla odporkyne. Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa úspešnosti v konaní a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenie vo výške 172,66 eur. Voči uvedenému rozsudku č.k. 16 C 154/2010-121 zo dňa 23. februára 2012, podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že striktný výklad § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke podľa ktorého správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky tak ako to urobil v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa, by viedol k rôznym absurdnostiam. Správca komunikácie by bol nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce z právneho poriadku sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Doslovný výklad ustanovenia § 43 zákona o cestnej premávke je v tomto prípade neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu uvádzaného aj v dôvodovej správe. Navrhovateľ za účelom preukázania oprávnenosti obchodnej spoločnosti Car Towing, a.s. poukázal na niekoľko rozsudkov Krajského súdu v Bratislave napríklad sp.zn. 15 Co 393/2010, 15 Co 40/2009, 15 Co 234/2009 na základe ktorých, má za to , že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009 uzavretá medzi VEPOS Bratislava - Staré mesto a spoločnosťou ASTER spol. s r.o. na základe ktorej bol uskutočňovaný výkon odstraňovania a následného premiestňovania motorových vozidiel z územia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, neodporuje zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ani inému právnemu predpisu Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa taktiež nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa , že spoločnosť ASTER nevykonala len samotnú technickú časť odťahu motorového vozidla, ale aj iné činnosti , ktoré nie sú len technického charakteru. Podľa názoru navrhovateľa obchodná spoločnosť Car Towing, a.s. ako zmluvný partner navrhovateľa vykonala len samotný odťah motorového vozidla, nerozhodovala o odťahu vozidla ani nevymáhala náklady tohto odťahu. Ani s názorom súdu prvého stupňa, že o odstránení vozidla zákonom určený orgán, teda správca cesty, ale mestský policajt ako príslušník Mestkej polície hlavného mesta SR, ktorý nebol oprávnený konať za navrhovateľa vo veci nariadenia odťahu motorového vozidla, sa navrhovateľ nestotožnil a v odvolaní uvádza, že starosta Mestskej časti Bratislava - Staré mesto bol oprávnený poveriť svojím rozhodnutím príslušníka mestskej polície vykonávaním určitých úloh a teda aj rozhodnúť o samotnom odťahu motorového vozidla. V tomto zmysle navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15 Co 393/2010 - 81, z ktorého má vyplývať , že mestský policajt môže rozhodovať o odstránení vozidiel pokiaľ Mestská polícia bola poverená starostom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto v súlade so všeobecne záväznými predpismi, na výkon tejto činnosti. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 16 C 154/2010-121 zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 93 euro s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 28.03.2010 do zaplatenia a trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ podal návrh nedôvodne a podľa názoru odvolacieho súdu vyčerpávajúcim spôsobom jednotlivé dôvody zamietnutia návrhu v napadnutom rozsudku odôvodnil. Odvolací súd sa z dôvodmi zamietnutia návrhu , tak ako boli zdôvodnené v odôvodnení napadnutého rozsudku v plnej miere stotožňuje. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.). Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 písm. O.s.p., ale odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnila. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.